reklama

Pri akých knihách relaxujete?

Pridal/a dasa_ dňa 29. 10. 2021 - 11:31

reklama

Momentálne nemám na mysli konkrétne tituly kníh. Ale do Vianoc príde určite ešte aj táto téma Úsmev

Skôr ma zaujíma žáner. Lebo už zase sa mi stalo, že som kúpila vychválenú knihu. Z nejakého rebríčka. Ani som moc nehľadala bližšie informácie. Videla som rebríčky, videla som odporúčania. Tak som si v lete na náš pár dňový výlet kúpila.

No teda, po pár stranách strašná depresia. Začala som listovať. A teda, tak ako obyčajne Pohoda, prečítala som koniec knihy. Zas nič moc. No nie, Ďakujem.  Na relax ja potrebujem úplne iné knihy. Jasne, trochu smútku nevadí. Ale ja potrebujem dobrý koniec. Áno, potrebujem rozprávku. Ale veď aj v normálnom živote nekončí všetko drámou. Možno sa na tom nedá ukázať majstrovstvo. Ale ja nepotrebujem hlboké filozofické úvahy. Ja potrebujem oddych a relax.

Občas siahnem aj po iných knihách. Ale to viem, že ide pomaly. Tam nečakám dej. Tam čakám myšlienky. Ale ak sa mám priznať, radšej mám tie iné knihy. Možno pre niekoho príliš sladké. Ale to je presne to, čo potrebujem pol hodiny pred spaním.

Ako ste na tom vy?

Som nenormálna? Mali by ma baviť depresívne knihy s hrdinami, ktorí hľadajú stratený zmysel života? Lebo len tie knihy sú umelecké a môžu človeka posúvať?

 

Už len tak matne si pamätám moje ľahko posbubertálne roky. Nejak som sa začítala do Francoise Sagan. Napadá mi kniha Dobrý deň smútok. Zhltla som ju. Dnes už neviem o čom presne bola. Ale stále mám z toho ten pocit, ktorý vo mne ostal. Taká tá nálada minútu pred rozplakaním sa. Nad čímkoľvek. Chvíľu mi trvalo, kým som si to uvedomila.


reklama

reklama

Kamila, Pi, 29. 10. 2021 - 21:57

No bežne romantika s happyendom. Potrebujem pri knihách šťastné konce a relatívne nie dramatický dej, čo najviac vzdialený od každodennej reality. Viem, žeby som si prečítala aj inú, keď ma zaujme, neviem prestať, ale ja tak všetko prežívam, stačí mi realita, viac mi netreba. Ešte Dicka Francisa, kus aj Felixa, jeho syna, (kriminálky z dostihového prostredia) som zvládla čítať, ale posledné časti už mali dosť napätia. Tiež som za mladí aj iné čítala, už nie. Ale je fakt, že už som dlho nič nečítala. Zišlo by sa  stým niečo spraviť. Teraz soms  avrátila znova k trenovaniu pamäte na mentem.cz , bo uz to bola bieda so mnou, zas bude menej casu

Ľubica Hlinková, So, 30. 10. 2021 - 19:31

Čítam veľmi rada a veľa, každý deň, keď sa inak nedá, tak aspoň 5 minút pred spaním. A čítam takmer výlučne beletriu, ale tú si starostlivo vyberám. Mám zopár obľúbených autorov, ktorí nikdy nesklamú (aj Dick Francis je medzi nimi). Mojim úplne top autorom je Ken Follett. Ten má 2 druhy románov: jedny sú historické a sú to knihy ohromne hrubé (to mi celkom vyhovuje) a druhé sú špionážne (tie majú obvykle len okolo 300 strán). Ken Follett je taký excelentný rozprávač, že nech napíše čokoľvek, je to maximálne pútavé. V jeho historických románoch nechýba láska, ale rozhodne nie sú presladené. 

Tiež nemusím moc "ťažké" námety. Kedysi som čítala knihu Sofiina voľba. Výborná kniha, ale jej obsah ma ako matku dodnes máta. 

Motivačné knihy ma vôbec nebavia, dobrú detektívku si rada prečítam, hlavne slovenských autorov, na knihy s hlbokým filozofickým posolstvom musí mať človek náladu. 

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama