Už by snáď aj stačilo...alebo na pos...ého aj hajzel spadne

Onehdá(už som tu zas dlhšie nebola)som tu písala, koľké šťastie ma "postretlo"...samé vtáky, okakaná mamina-buď Marekom, alebo zaseky vtákom ...a tak som sa potešila-juj, ako nám len dobre
I asi som to zakríkla ...
Prišla sobota a my sme sa zobudili do krásneho rána...wáááw, odchádzame do "neznáma", ale veríme, že hlavne Tomi tam bude v pohode!!!
...kým sme ako tak natrepali auto tými momentálne najpotrebnejšími vecami, tak bolo-moja nerva jedenásť hodín! no, neva-hlavne, že sa aspoň niečo zmestilo odmrazenú ladničku bolo treba ešte vytrieť, a tak som rukou "spláchla" zbytok vody, ktorá ešte ostala na dne...príšerná bolesť mi "zasiahla" mozgové závity áááu, vykríkla som...Tomík na mňa hĺadí so stuhnutou tvárou a mne sa z prstu rinie neskutočné množstvo krvi nechápem, čo sa deje ...pozerám a z prsta mi trčí sklo o priemere cca 1cm x 1cm!...prepánajánamatičkaskákavá, čo teraz???...skúšame vybrať s Tatinom-nejde...mojenervy, snáď neskončím na chirurgii?...to snáď nie!!!...po chvíli rozmýšľania som zubami nejako to sklo vytlačila...prst skoro odfaklený, krv sa nedala zastaviť-ale ja do nemocky nejdem...veď dnes začíname nový život, ododnes bude Tomik "šťastný"!!!...ako tak sa mi podarilo zastaviť krv, upratala som, najedli sme sa a ideme-hurááá ...cestou ešte volám mame, že už sme vyrazili a prídeme cca...dozvedám sa, že mama má vyvalené rameno-"paráda", čo nás ešte čaká o chvíĺu volá teta, že má seknutú chrbticu, a tak musí moju mamu stiahnúť k nim, lebo sa na striedačku starajú o starkú, ktorá po mozgovej príhode je bezvládna...veď ok, ak to mama zvládne s tým ramenom-šak ja pri mojej rodine nepotrebujem pomoc...ja si predsa poradím o malú chvíĺu ďalší telefonát-Iva, zomrela teta z Prahy...bolo by dobré ísť na pohreb ježišikriste, ešte niečo?...paráda, dovalili sme do ZA, bez toho, aby sa ešte niečo stalo asi som sa nemala tešiť zase predčasne mama sa dovalila večer domov ustatá, ako kôň s bolešťou nohy...noha bola doslovne čierna, až po nárt-zlomený prst! ešte sa držím , ale je to na hrane-musím odmietnuť prácu, ktorú mi dojednala kámoška-a nám by sa teraz tak šikli peniažky-na nový bytík...čo už-peniaze boli, aj budú...veď to nejak spravíme ...druhý deň začal dobre, a tak som sa nádejala, že už len dobre bude božinku, aká len naivná som bola poobede bola mama na wc-ku, a ako splachovala, tak som len počula, ako sa voda s hukotom valí z wc-ka na chodbu MOJA NERVA-ona ten záchod na seba strhla!!! rehotala som sa, ako koza a nedalo sa to zastaviť ..."mamííí, a to nevieš, kde máme sprchu?"-skúsila som odľahčiť tú napatú situáciu (aby som vysvetlila...ten rezervoár na vodu nemá schovaný v stene, ale je pripevnený na trubici, cez ktorú ide voda do wc-ka a ona tak silno potiahla, že ten rezervoár z nej oddrapila) ešte stále mi je do smiechu, keď si na to spomeniem-no fakt...na posra..ho aj hajzel spadne ...tak, ale už by ozaj stačilo-zdvihnem zrak k nebesiam a v duchu si hovorím, že spravím všetko preto, aby nám zlá energy(alebo, ako to nazvať ), už dala pokoj no, ale asi málo som si to priala pár dní nato sme sa rozhodli, že navštívime prababu a spríjemníme deň, ako jej, tak aj babine a tete deň sa blížil k večeru, a tak sme sa pobrali domov...mysliac si, že, ako končí zábradlie, tak nasledujú ďalšie schody som vkročila "do neznáma"...schody následovali až o pol metra na ľavo panebože-hlavou mi lietajú myšlienky:čo teraz, ako to spraviť, kočík s Marekom letí do predu...moje nervy čo robiť??????schmatla som kočík, hodila sa cez cca osem schodov na kolená, "sekla" som s ním o zadné a predné kolieska na pravej strane a vyvalili sme sa Marek vrieskal a ja som sa triasla od strachu, čo sa mu stalo-plakala som, ako malé sopľavé decko prevrátila som kočík, vybrala vrieskajúceho Mareka a pri obhladaní, čo sa mu stalo ho tíšila...po chvíľke sa upokojil a ja som zistila, že snáď si nič nenarazil-ani udreté, ani červené, žiadna hrča, nič!!!ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM!!!-doslovne som skríkla do nebies o chvíľu prišla mama aj s Tomim a pobrali sme sa domov...ledva som chodila-koleno spuchnuté, ako balón, nedalo sa zohnúť, hralo všetkými farbami, ale ja som bola šťastná, že malý je v poriadku a v duchu sa modlila, aby to tak aj ostalo na druhý deň mi prišlo z CZ, že rodičovský mi znižujú na polovicu(zo 7800, na 3600) a somnou to "seklo"...už nevládzem, som vymletá-totálne som prázdna...
Včera sme boli vo Vychylovke na niečom takom, ako folkrlórny festival...tešila som sa, že snáď už konečne bude dobre, veď už som sa postavila zase na nohy ale z nejakého dôvodu sa nás tá pliaga drží viezli sme sa starým vláčikom na úvraťovej železničke a vláčik sa pokazil po kaskadérskom kúsku na schodoch nám po dvoch týždňoch odišlo koliesko na kočíku-neva, hlavne, že malý je v poriadku!!! následne sme zistili, že tieto kočíky sa už nevyrábajú-takže sa koliesko nedá vymeniť...treba kúpiť nový-"paráda"...o pár dní má Marek rok a vyzerá to tak, že, ako darček dostane nový kočík-teda, ak naň naškrabeme aj pc dosluhuje-ako to tu píšem, tak mi tri krát "zdochol"...no "paráda"...začali sme ozaj "svetovo"...viem, viem, stáva sa a absolútne sa to nedá porovnať s tragédiu, čo sa stala minulý týždeň(neviem sa z toho stále spamatať-súcitím s rodinami )-viem, aj peniaze budú, len my nebudeme...v podstate ani nechcem súcit...len mám pocit, že keď to dám takto "na papier" a "zahodím", tak snáď už to zlo vymizne
TAK POČUJEŠ-UŽ SOM ZASE VSTALA, A LEN TAK ĽAHKO MA NA TIE KOLENÁ ZAS NEDOSTANEŠ?!?!?!...momentálne to síce bude trošku ťažšie finančne, ALE JA SA NEVZDÁM!!!!!!