Ani neviem, ako sa to stalo. Proste pár rokov dozadu sme pár krát zašli s dvoma známymi na kávu. S jednou som sa poznala od škôlky cez základnú nášho juniora. Druhú som spoznala vďaka nej. Z náhodných káv sa časom stala Prvá streda v mesiaci. Až na malé výnimky sa stretávame pravidelne už niekoľko rokov. Trochu nás pribrzdila minulý rok korona. Tak sme sa stretli na káve aj v parku na lavičkám. Priniesli sme kávu, šálky a bavili sa tam. Sem tam sa niekto ku nám pridá, ale je to skôr výnimka. Dva krát sme boli aj v bytoch, ale to bola výnimka. Orientujeme sa na stretnutia v kaviarni.
Tento rok som si uvedomila, jak veľmi sa na tie stretnutia teším. A potvrdzujú to aj moje parťáčky. Máme svoj okruh tém, o ktorých sa bavíme. Čítame podobné knihy, vymieňame si ich. Chodíme ráno 9, kaviareň je vtedy skoro prázdna a tak tam sedíme 3 hodiny a nikto po nás nezazerá, že blokujeme miesto a málo objednávame. Naviac sme našli takú, kde sa môžeme zašiť, sme v malom výklenku a nepočuť tam to, čo hovoria vedľa. Mmch, toto je problém mnohých kaviarní. Aspoň pre mňa. Nemám rada, keď počujem to, čo hovoria iní. Lebo na oplátku oni počujú mňa. A frekvencia raz za mesiac je pre nás asi tá najlepšia. Stihneme prečítať, čo to prežijeme, niekam sa posunieme.
Spomenula som si na to, keď som v knihe "Lepšie žiť, menej míňať" narazila na kapitolu "Pestujte si priateľstvá" Pripomenula mi, že priateľstvo by nemalo znamenať, že len čakám, či ma osloví druhá strana. Keď chceš priateľa, musíš byť priateľom. Musíš sa aktívne zapájať, musíš oslovovať, zaujímať sa. Nenariekať, že mňa si nikto nevšíma. Ale naopak, aktívne vstupovať "do deja". Neostať iba pri úsmeve pri stretnutí. Postúpiť ďalej, zaujímať sa. chápať. Nezavolať iba vtedy, keď sa chcete niečím pochváliť. Jasne, príde aj odmietnutie. No a čo? Spravte prvý krok. Nezatvárajme sa do svojho sveta. Lebo priateľstvo, také nezištné pomôže obom stranám. Minimálne tým, že niekam patríme :)
Je to zvláštne, s niekým sa stretneš každý deň a furt si máš čo povedať. A s nikým ani po pol roku netušíš, čo by si mal. ALebo to je práve preto, že to je po pol roku 
Inak ani ja som nemala takéto pravidelné priateľstvá roky. Ale teraz zisťujem, že mi to v tejto fáze môjho života takto vyhovuje. A že možno by som prijala aj ešte nejakú ďalšiu skupinku Dlhodobo sa odhodlávať osloviť niekoho z nášho baraku. Mám vytipované, na ulici prehodíme pár slov, ale nejak som zatiaľ nenabrala odvahu sa pohnúť ďalej.
Inak, je veľmi zábavné pozorovať, jak si s niekým máš vždy čo povedať. Mávame pravidelne stretnutia zo školy. Naposledy sme boli dva dni, lebo bolo ďaleko. A tak sme aj spali. Bola som na izbe so Zuzkou, čo sme 5 rokov spolu bývali. A sranda, fakt sme sa bavili skoro do rána tak, ako keby sme sa videli naposledy pred mesiacom. Hoci uplynulo tuším 30 rokov. Dokonca sme zorganizovali aj jedno stretnutie, čo sme sa celá bunka stretli. Ako sme bývali. A nemohli sme sa dorozprávať
A áno, veľa sa dá aj na diaľku. Niektoré veci sa dokonca takto ľahšie rozprávajú ako zoči voči. Aj také mám rada.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Teraz mi napadlo - taká malinká intímna skupinka zo základky sme sa stretli na plánovanom stretku. A aj keď sme volali na stretnutie na Vianoce ostatných, tak sa zas zopakovala zostava. Sranda, že to boli ľudia, ktorých som fakt dllllho nevidela.
A viem, že ak ich teraz zavolám, tak pôjdu všetci do nohy. Len škoda, že sú rozlezení po svete (Belgicko, Francúzsko). A možno to nás tmelí, že keď dojdú tí, čo žijú mimo Slovensko, tak sa tak na seba tešíme. Tiež to prvé stretnutie nemalo konca kraja a furt bolo o čom.
Musím im napísať, že je február a Fašiangy a najvyšší čas si vírusy pomeniť 
. Od leta sme sa nevideli.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ten záver, čo si napísala, presne toto sa snažim vysvetliť svojej dcére. 
U mňa je to s kámoškami poslabšie, ale mám dve partie po dve, lensa vídame s menšou pravidelnosťou. Mám dve spolužiačky zvýšky, to sme pravidelne stretávali štyrikrát do roka, kým neprišiel kovid, posledná dva roky, len raz v lete.
Dalšie dve kámošky mam zo sídliska, kde sme voľakedy bývali, spolu sme " kočíkovali" Stretávame sa zhruba dvakrát do roka, devy su fantatsické, to sa tak vieme porozprávat uplne o vsetkom ...
A este , ze mozem obcas emocie vypustit cez messenger ...
Inak to vyzerá, že ked sa potrebujem porozprávať tak, ako prvá pomoc funguje 16 ročná dcéra. Je to zvláštne, ale ona ide s tým, pod sa so mnou rozprávať a rozprávaj ..., občas aj ja z nej niečo vytiahnem, alebo začne ona ... Tema priatelstva je jej velkou temou, lebo na jednej strane je velky introvert, na druhej by aj spriaznenu dusu chcela ....
Suhlasim priatelstva si treba pestovat, uz len keby som nemala taky problem s telefonovanim
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ono to niekedy chce aj trochu ovládania. Lebo nie je to len o tom, že teba si vypočuje druhá strana. Ale hlavne o tom, že aj ty vieš počúvať. Také vyrovnané by to malo byť. Jasne, niekedy má viac na srdci jeden, inokedy druhý.
Inak, ja si pred takýmito stretnutiami premyslím, čo by som chcela respektíve potrebovala prebrať. Samozrejme, nie vždy sa to aj stane. Ale ak je príležitosť, nemám problém rozoberť niektoré pochybnosti napríklad.
Na druhú stranu treba aj tolerovať. Lebo niekto má iný názor ako ja na určitú vec. Ale to fakt neznamená, že je nepriateľ. Ani že ho musím rovno zatratiť. Možno, keď sa navzájom vypočujeme, dokážeme lepšie poznať toho druhého.
Proste na priateľstve treba pracovať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ano, treba vediet pocuvat .... aj byt tolerantny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
priatelsvo je ako kvetinka-treba ho pestovať..nepestuješ-nemáš.
mne sa páči ked sa stretnem s určitými ludmi či zo zš alebo strednej takmer rovnaký scenár...aha už ju vidím-prezývka-stretneme sa po 4-6rokoch a rozhovor ide plynule akokeby sme sa rozišli včera..a to nie sme v pravidelnom kontakte.
potom mám jednu stálu kolegynu-priatelku ale vždy na kávu prizveme 1-2 dalšie a také fajn dámske posedeníčko..
iné je rodina o čom sme sa presvedčili posledné koronové roky,že nie je ničo nepotrebuje prípadne ten čo potreboval pomoc vždy ju našiel..a potom ked príde na tie naše mecheche pospomíname,poplačeme,zoznámime sa dalšími novými ktorý prišli do rodiny lebo deti a vnúčatá rastú privedu patnerky,manželov proste novú krv..potom je to už len o smiechu.
nakolko je nás hodne máme nepísaný zákon,že politika a teraz je to už aj korona -sú tabu témy!vieme o sebe kto za koho kope,poznáme si názory na kovid a teraz aj očkovanie napriek tomu sa stretáme a nebijeme..lebo sa chceme stetnúť ako rodina, nie politický míting..v podobnom duchu sme sa stretli v mini zostave na vianoce-jeden načal tému očkovanie automaticky sme ho odpinkali,že či zabudol,že sú vianoce a bavili sme sa pomerne dlho a hlavne dobre..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
resne tak. veď koľko je iných dôležitejších tém ako politika. Alebo očkovanie.
Sme rôzni a to je len dobre.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Sme štyri kamarátky z VŠ, v mladšom veku sme sa pravidelne stretávali, všetky meniny a narodeniny oslavovali, chodili na kultúrne podujatia, ale paradoxne po päťdesiatke, keď už máme deti odrastené, oveľa viac času, stretnutí je pomenej, asi sme zleniveli 
. Ale v telefonickom a mailovom kontakte sme nepretržite. A stále máme v pláne spoločnú dovolenku, hádam dožijeme 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám priateľov s ktorými sa vidíme raz abo dvakrát za rok. Píšeme si, sem tam zavoláme, preberáme problémy, hľadáme riešenia. Ale keď sa stretneme, všetky problémy idú bokom, akoby neboli a už sa len bavíme a smejeme. Hlavne nič rozoberať do hĺbky bo čas spolu je vzácny.
Potom sú tu ľudia, s ktorými nerozoberame osobne problémy, nepíšeme a nevolame si často ale keď sa stretneme, vieme že to bude sto percentne vypnutie od všetkého a taky ten čerstvý vietor do ďalších dní.
Priatelia, s ktorými som v dennom alebo obdennom kontakte vedia už vycítiť kde je hranica do ktorej ma môžu svojimi problémami zahlcovať a vedia že keď šálka pretečie, a ona pretečie veľmi ľahko, nastáva útlm z mojej strany o záujem. Ono sa to zase prečistí po pár dňoch a je dobre.
Pravidelné stretnutia sme mávali roky dozadu a veruže dlho nám to vydržalo. Bolo to niekoľko párov plus nezadani a raz do mesiaca nám všetkým niekto navaril niekoľko chodovu večeru. Samozrejme to vždy skončilo neuveriteľnou žúrkou do ranných hodín ale oficiálne to bola večera. To bolo také jedine, pravidelne, dohodnuté stretávanie sa čo som medzi priateľmi zažila. 
No a teraz oneee... Neviem čo je to pestovanie si priateľstva. Alebo staranie sa o priateľstvo. Neviem či mi tá nálepka nepríde umelá... Buď to ide alebo to nejde. Keď som ja v sračkách, nemám silu sa pýtať "ako sa máš?". Sebecké? Neviem. Možno je. Ale tie skutočné priateľstvá asi prežijú aj trochu mojej sebeckosti. Možno preto že sa dokážeme spolu zabaviť a zasmiať a to teda pri mne na sto percent? Možno to beriem tak že naozaj všetko má svoj čas. Tak, ako je čas riešiť, čas počúvať, čas spovedať sa, je čas byť aj trochu sebecká. Možno.
Načo ale hrdá som, je to, že žiaden most som ešte nespálila.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no to pestovanie priateľstva je napríklad aj o tom, že nie je to vždy iba o jednom. O jednom človeku myslím. Že jeden čaká, že sa to vždy bude točiť iba okolo neho, okolo jeho problémov. Alebo radostí. Ale že je to také raz jeden potrebuje, raz druhý potrebuje. Aktívny záujem aj o druhú stranu. To len ako príklad
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja nemám v podstate takéto priateľstvo. Také, čo by som sa pravidelne stretávala.
Buď sú v daný okamih moji priatelia súčasťou môjho života alebo sú to skôr virtuálne stretnutia a dlhé rozhovory. A vtedy je to v intenzívnych "stretnutiach" a potom zas na dlho útlm.
Vy to máte super rozvrhnuté. Mesiac je tak akurát na to, aby sa niečo udialo a zas nie priveľa. Zvyčajne.
V podstate - neviem si pestovať takéto priateľstvo. Ale viem si to predstaviť. Ono tá pravidelnosť tomu treba, lebo ja zvyčajne mám postavený životný rytmus a stretnutia náhodného druhu mi ho veeeľmi rozhadzujú.