Som si istá, že toto poznáte všetci.
Idem si po ulici, komótnym krokom, pekne predpisovo k prechodu. Nikde žiadne auto, ulica vymretá. Vo chvíli, keď sa postavím na prechod a zo zvyku kuknem doľava-doprava, dohrnie sa kolóna áut, ktorá akoby iba na toto čakala potmehúdsky kdesi za rohom.
Túlam sa s manželom na výletoch po katedrálach, chrámoch, hradoch a slávnych múzeách, prechádzame známymi miestami. A vždy vo chvíli, keď zbadám priestranstvo, ktoré sa náhle odľudnilo a konečne ponúklo nádherný záber pre foťák, či kameru bez obvyklých davov, ledva zdvihnem hľadáčik k oku, na priestranstvo si to prištrádluje dvadsať ľudí, ktorí mali pocit, že je asi voľajaké nevyužité.
Nájdem si objekt, s ktorým chcem byť zvečnená, postavím sa k nemu, manžel ide fotiť... no či práve vtedy nepotrebuje tadiaľ prejsť aspoň desať ľudí v rozostupoch akurát vhodných na to, aby ste nestihli stlačiť spúšť? A ešte sa tak milo usmejú: ďakujeme, že vám to nevadí, že ešte narýchlo my prejdeme.
Máte celý deň času habakuk, že neviete kam by ste prv nohy vyložili, ale vo chvíli, keď sa dieťa prebudí z obedňajšieho spánku začne zvoniť pevná linka, oba mobily, zvonček pri bránke a ktosi klope (všetko neodbytné firemné prípady, čo treba bleskovo riešiť)?
Dva týždne chodíte obzerať tú zbytočnú, ale krásnu vec do obchodu a presviedčate sa, že sa oplatí ju kúpiť. A keď si poviete: Ale čo, kúpim ju!, tak práve v ten deň vám predavačka zahlási: Jéžiš, zrovna teraz sme ju predali! Tamtej pani, čo odchádza. (Krucííííííí!)
A to už nespomínam tie trápne drobnosti, keď máte jednu nohu cez prah dverí a vaša ratolesť držiac si plienku zahlási: Kako! Keď celý deň je pred bránou prázdno, no vo chvíli, keď ju otvoríte, že idete autom do nemocnice na dohodnutý termín, víta vás čiesi zaparkované auto. Keď treba už ísť na letisko a pas zázrakom nie je na mieste, kde doteraz spokojne prebýval roky, čo ste ho nepotrebovali. Keď po celom dni uložíte zjašenú perepúť, upracete kuchyňu, so slastným pocitom sa zvalíte do postele a susedovie pes vám pripomenie, že dnes je spln (a pravdepodobne bude celú noc!). Keď si konečne urobíte chvíľu pre seba, pustíte dobrú hudbu a vypnú elektriku...
Tak sa pochváľte, čo všetko vám navystrájal zákon schválnosti.
aaano...chytanie si plienky vo dverach s komentarom "kaka" pozname
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
he he aj s tým dažďom 
... v piatok večer som popolievala kvietky a v sobotu nad ránom pršalo ...
...a je kopá takých situácií, len momentálne ma nenapadá... ale čo sa týka detí, tak vždy pred odchodom sa ich pýtam pišať, kakať? prípadne napiť sa? a nikto nič, nikomu nič netreba, ešte ani poriadne nezamknem a už im treba obom naraz všetko ... to isté sa opakuje aj večer pred spaním... 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
... a pravdepodbne bude celú noc! .....
Toto ma dostalo - bisťu to bol od teba dobrý naschvál - dnes som veru peknú chvíľu strávila pucovaním svojho notebooku a včuľ som si ho taký vyglančený parádne oprskala - ty jedna! Ty si musela vidieť, čo som robila dnes popoludní, však?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
jeziismariajozef....takyych priikladov by boloooo..ale jaksik ma teraz ziadny nenapadaa...
ale ba...mna nastve ak som vychystanaa vo dveraach na odchod a v tom momente sa dnu valii necakanaa naavsteva...
alebo kolaac ktoryy je vzdy enonuno sa nevydarii akuraat vtedy ked sa niim pred niekym chcem blysnuut,alebo v ten viikend ked si naplaanujes kupko tak urcite prsii a tiez prsii aj na druhyy den po tom ako si umyla auto atd atd.....jaaaj moje nervy takyyto blog
magic toto by bolo na romaaan...