reklama

Zopár perličiek

Pridal/a kp dňa 20. 08. 2019 - 15:41

reklama

Som už asi stará, keď nedokážem pochopiť, ako mohli rodičia asi polovice detí vypraviť svoje ratolesti na 200-km cestu s dvoma prestupmi bez bundy, či pršiplášťa, keď v správach o počasí hlásili dážď! Prvé kvapky zmáčali vlak už v polovičke cesty a sprevádzali nás od Žiaru n/Hronom až po Banskú Štiavnicu. Ako na potvoru mal vlak meškanie viac než polhodinu, a tak sme nestihli prípoj nielen do Banskej Štiavnice, ale ani následne do Sv.Antona. Celková strata času tým činila tri hodiny navyše. Tri hodiny, počas ktorých časť detí mrzla v tričkách s krátkymi rukávmi! Aj keď sme si v boji proti chladu porozdeľovali všetko, čo sa len dalo.

Keď sme dorazili ku chate, opäť svietilo slniečko. Nastalo rozdeľovanie izieb a vybaľovanie vecí. Ku nim sa vzťahujú nasledujúce dve úsmevné epizódky.

- Veľkí ku mne - zakričala hlavná vedúca na mládencov. Túto chatu sme okupovali už i minulý rok, a tak bolo rozdelenie maloletých istým spôsobom viacmenej predurčené. Volaní sa zhromaždili okolo nej. Medzi nimi jeden, čo opticky nezapadal do partie. Bol o dobrú hlavu nižší než zvyšok.

- Ty tu, prosím ťa, čo chceš? - premerala si ho vyčítavo hlava tábora.

- Ja som bol s nimi tiež minulý rok na izbe! Naozaj, neklamem - vehementne sa bránil opýtaný - ja predsa nemôžem za to, že za rok tak narástli!!!

V nasledujúcej scénke som sa ocitla i ja.

Pravidelne pomáhame menším deťom pri vybaľovaní. Vrámci toho sme zaviedli kedysi i podpisovanie nepodpísaných vecí. Týmto apelujem na svedomie všetkých rodičov, ktorí rok čo rok odignorujú pokyny do tábora (školy prírody či iných zájazdov):

Milí rodičia, vy sami si mnohí tie veci nepoznáte, keď vám ich na konci tábora ukazujeme na stanici, lebo sa ku nim žiadne z detí neprihlásilo! Prosím, podpisujte ich, keď vysielate svoje dieťa do sveta na viac než jeden deň a viete, že tam jemu podobných bude neúrekom. Ušetríte nám tým kopu, kopu, kopu času a zbytočnej roboty naviac! Lebo hra Komu patrí toto tričko? naozaj nespadá medzi naše obľúbené a oberá vaše dieťa a i nás o príjemnejšiu zábavu. Ďakujem. Howgh.

Po tom, čo som si zasa raz hodila trochu hrachu na stenu, môžem pokračovať ďalej:

Zobrala som si na starosť posledné dve chlapčenské izby s jednou inou vedúcou. Na každú z nich pribudol jeden nový chlapec. Mne sa ušiel starší z nich. Druhák či tretiak. Podpísaných vecí: 0.

Nuž som vzala pero, začala postupne vyberať obsah batohu a na jednotlivé štítky písala meno. Pritom som pre lepší prehľad vytvárala kôpky ako tričká, tepláky a pod. Prvý štítok: Filip. Druhý štítok: Filip. Tretí štítok: Filip. A zrazu som vrámci všeobecnému ruchu na izbe a x-násobnom vyvolávaní zvyšku prítomných - a kedy pomôžeš aj mne? - pozvoľna prešla na meno Félix.

Chlapec nový, tým pádom zo začiatku trochu nesmelý, a tak na mňa iba akosi divne zazeral. A zaťato mlčal.

- Deje sa niečo? - spýtala som sa ho po tom, čo ma už istý čas iritoval jeho pohľad.

- Mhm. Prečo podpisuješ moje veci menom Félix?!?

Strhla som sa, keď som pochopila zmysel jeho otázky a vybuchla do smiechu.

- Nuž... lebo ťa ešte dobre nepoznám a sama mám v triede chlapca menom Félix. Nejako sa mi to doplietlo. Našťastie tu nie je medzi vami žiaden Félix, a tak nasledujúce dva týždne budeš hľadať veci s označením Filip alebo Félix. A na konci tábora budem musieť informovať tvoju mamu, aby neupodozrievala teba, že si tie veci omylom zobral nejakému Félixovi...

Nejako sa mi to v tej staničnej trme-vrme nakoniec predsa len nepodarilo, takže milá mama: Filip a Félix je takmer to isté!

Ako sa rodí taká situačná komika

V deň, keď som mala oficiálne celodennú službu v kuchyni (neoficiálne takmer po celý čas), sa zrazu spustil prudký dážď. Tento rok nám vlastne pršalo pravidelne. Po zničujúcich páľavách sezón minulých sa jednalo o príjemnú zmenu. Vyschnutá zem prijímala ponúkanú vlahu na plné dúšky ako vysmädnutá ťava v púšti. Plán nám to narušilo v podstate iba dvakrát. V prvom prípade sa z pôvodného programu podarilo z 8 hier zrealizovať iba 4. V tom druhom sme museli asi v polovici prerušiť nočnú hru. Ešte nikdy predtým sme ju neorganizovali nadvakrát. Aj preto tie kruhy pod očami... (organizuje sa ku koncu tábora).

Druhou nevýhodou bolo, že i keď väčšinou spŕchlo počas odpočinku alebo navečer, čo sa dalo úplne v pohode prežiť (veď sa nejako citeľne neschladilo ani raz), pôda nikdy nestihla vyschnúť natoľko, aby deti mohli spávať vonku. Tento rok sa im sen splnil vlastne iba raz.

A pokračujeme v načatom: Potrebovala som ešte nachystať čaj, a tak som z poľnej kuchyne prebehla do chaty. Priznávam, po roku vždy zabudnem, ako sa jednotlivé várnice nazývajú, keďže inak ich ku životu nepotrebujem. Každopádne som otvorila ventil jednej z nich, aby prevretá voda odtiekla do tej pod ňou. Čosi sa mi však nepozdávalo. Môj vnútorný hlas mi navrával, že mi na celkovom obraze niečo nesedí. Nedokázala som si v rýchlosti spomenúť, čo. Zrazu sa pod várnicou, kam voda vtekala, objavila mláka.

- Bože, veď ona je poškodená - prebehlo mi mysľou - čo teraz?

V tom momente sa v kuchyni zjavili deti a ja som pri pohľade na ne ihneď pochopila, čo mi na veci nesedí. Duchaprítomne ešte pred mojim príchodom vybrali vnútro várnice a odniesli ho na prvé poschodie pod zle utesnené okná, kade do chaty presakovala dažďová voda. Takže poškodený bol iba vonkajší plášť várnice.

Teraz prišli vnútrajšok vrátiť, lebo našli nejaké iné, vhodnejšie nádoby.

- Prosím ťa, rýchlo vylej obsah tohto tu pred barák (zatiaľ vypĺňal asi iba jednu dvadsaťpätinu celkového objemu). Ale pozor, voda vovnútri presakuje a navyše je veľmi horúca... môžeš i sem na kvety - oslovila som najbližšie stojaceho štrnásťročného. Samozrejme, že ho nebudem v daždi posielať na opačnú stranu areálu. S práve prevretým obsahom a poškodeným obalom! Nuž a hneď za podstienkom rástli halt kvety. Asi na meter od nás sa nachádzal jeho rovesník a nechápavo na nás hľadel. Z vysloveného si pospájal svoj vlastný príbeh a plný prekvapenia mi potom položil nasledujúcu otázku:

- A to sa odkedy za studeného dažďa musia polievať kvety horúcou vodou?!?

O podobnej metóde na urýchlenie rastu totižto ešte nikdy predtým nepočul... a ja len dúfam, že som im polievacou akciou ten rast šokom nespomalila, či, nebodaj, úplne nepozastavila.


reklama

reklama

Kamila, Ut, 20. 08. 2019 - 17:56

Ta to muselo byť veselo Hambím saBanská Štiavnica a spol, ta to asi konec sveta, s meškajucími vlakmi potom verím, že hrôza ... A tie kvety Veľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlaheChichocem sa

kp, Ut, 20. 08. 2019 - 19:38

veselo je vzdy Váľam sa od smiechu po podlahe minuly rok sme tu uvodnu trasu absolvovali s Michaelom sami a vtedy, nastastie, bez problemov... nazad sme sli cez Zvolen - neskor mi ktosi z rodicov povedal, ze to sirota podhradskych, co sa zeleznic Sk tyka... neviem, nevyznam sa, ale vo vlaku bez klimatizacie sme sa takmer uskvarili, o individuach, co sa v nich pravidelne objavuju, sa radsej nevyjadrujem (ale i teraz som sa modlila, aby nam jeden taky nafetovany nenapadol nejake z deti iba preto, ze napr. neznesie detsku vravu...) a ked som jedneho z chlapcov sprevadzala na WC, tak som sa az musela smiat, ako zareagoval na tu hrozu vo vnutri - otvoril dvere a bolo zretelne, ako od laku skocil jeden krok nazad, pricom predsa len naklonil hlavu este raz dovnutra a neveriacky sa rozhliadal, ci tam naozaj musi vstupit... no musel, nedalo sa nic robit - na druhej strane bolo WC nefunkcne... Mlčím

Kamila, Ut, 20. 08. 2019 - 20:29

Vláčik Zvolen - Štiavnica, ozaj sirota Podhradských Slovenských železníc ..., neviem či tam ide ešet iný smer ..., len to prvé som absolvovala

kp, Ut, 20. 08. 2019 - 20:42

pritom je to inak krasny kraj, takze sa niekedy pytam, ci je to vari cisto z dovodu ochrany pred masovym turizmom ... z takych Sklenych Teplic som bola doslovne sokovana Prekvapenie

Kamila, Ut, 20. 08. 2019 - 21:15

ozaj nerozumiem, súhlasím nádherné miesto, škoda toho ...

No daj zážitky zo Sklenných Teplíc, tam som nebola

kp, Ut, 20. 08. 2019 - 21:21

zazitky spisujem postupne, pridam ti, ked sa dostanem k danej teme Úsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama