Ako by ste reagovali?

Asi by som dostala riadny šok. Chlapec sa snaží zapadnúť do ich rodiny, asi chce mladej všetko splniť. No musí si sám uvedomiť, že peniaze síce hýbu svetom ale nie su všetko. A len tak pre zvedavosť on ešte nepracuje??? Nech si skúsi (teda ak neštuduje) nájsť vhodné zamestnanie, ktoré by spĺňalo jeho nároky. Najskôr zistí, že nájsť v dnešnej dobe prácu ktorá je dobre platená je naozaj ťažké, potom príde na to že bez praxe ho nezamestnaju.
Život nie je predsa len o tom kam pôjdeme na obed či večeru, čo si kúpim na oblečenie alebo kam pôjdem na dovolenku. Teda je ale len pre vyvolených. Moja obyčajná rodina v prvom rade rozvrhe výplatu na účty za mobil, energiu, stravu, cestovné do práce a potom môžem uvažovať či my ostali ešte nejaké peniaze na oblečenie alebo iné. (aj to ešte premýšľam, že ich odložím keby sa náhodou niečo stalo: napr: nejaká oprava.
PS: Keď sa mladý osamostatní zistí, že z rodičmi je nádherný život (zabezpečia dieťaťu stravu, ubytovanie, oblečenie a nejaké to vreckové)

No, ja deti zásadne nebijem, ale keby mi syn zavalil niečo takéto, usilovne by som musela predýchavať, aby mi ruka nevyletela.

Súhlasím s Betty, že život nie je len o peniazoch. A keby som predýchala, niečo na ten spôsob by som povedala aj synovi. Predpokladám rovnako, ako Betty, že syn, o ktorom je reč, ešte študuje a doma má komplet servis+vreckové. V takom prípade by som synovi ešte povedala, že keď si myslí, že je to také jednoduché, že sa môže zbaliť - je dospelý a môže si ísť žiť za svoje peniažky... Ak si ich dokáže zarobiť aj na drahé reštaurácie a handry - prosím, nech si kúpi.

www.ribisska.sk nuž... čo odpovedať... : už si tu a nič ti nebrani najsť si brigadu a makať aby si pochopil časom čo si mi povedal. a potom aj časom pochopíš že láska sa nedá merať peniazmi. mam ťa rada takého aký si a kto ťa nemá rád takého aký si si ťa nezaslúži. objala by som ho a dala mu pusu. moj syn ma 18 a takto mi to síce nepovedal, ale pýta odo mna viac penazí do školy. jeho otec mi prestal platiť výživné na neho 1200 sk / mes. synovi davam: 1200otec, tak isto ja 1200. 540 rodinne pridavky. dokopy je to 2940. doložím mu 60 sk a má 3000sk v hotovosti. mimo to mu platím jedalen 900/mes a kupim jedlo na desiatu a na večeru, lebo byva u mojho brata. začal pytať viac penazi odomňa. povedala som mu: drahý, dobre že si mi to pripomenul, tvoj otec prestal posielať na teba vyživne. takže ti teraz budem davať mesačne 2000sk. on že prečo? a ja že lebo on nedava a ja tam už nemam pravo niečo vybavovať. ked tie peniaze chceš, chod, podaj si na sud a vybav si to. kym som mohla ja, vybavila som prve aj posledne. teraz je to na tebe. on že on nepojde. a ja že aky maš vzťah ku mne? a on že nevie. a ja že AHA... a aky maš vzťah ku svojmu otcovi? a on že nijaky. a ja na to, ked pochopíš priority a rebríček hodnot, ked chceš byť odporny na rodiča, ktorý ti zrazu nepodá to čo ti neposlal druhý rodič, tak to je tvoja vec. na mna si trufaš a na otca nie? lebo sa bojíš svojich pocitov? a nezabudaj, stale je to tvoj otec. on sa takto rozhodol možno len zo strachu a aj mu žena možno zakazala chodiť za tebou. ale to si už on sam musi odpovedať. stale je to tvoj otec a keby jeho nebolo, ani ty by si nebol. stale mate obaja tu možnosť vyhladať sa jeden druheho. nikde neni napísané že to musí byť prvý on. chod a porozpravaj sa s ním. a NEBUD DRZY, LEBO TI BACHNEM žE TI SOPEL OčI VYSTRELí... a po tomto sa už dobre rehoce... potom mu dam priklad: pamataš sa na to ked naši spoluobčania na socialke nadavali na pani na pošte že im dala menej penazí... ? on že ano, aj poliši tam museli byť a ja mu na to: tak ja som ta teta na pošte... hihihi heheheh ahhaha...

nečítala som kometáre dievčat, ale čo by som spravila ja?
Toto: Strelila by som mu takú, že mu stena dá druhú.
Ak chce mladý viac, nech si to zabezpečí sám. Ruky má, nohy má, hubu tiež, tak nech maká on sám a nečaká, čo mu do huby spadne.
Verím, že tvoja švagrina z toho mala riadny šok.
Aj ke´d sa snažíme vychovávať svoje deti k skromnosti, niekedy sa proste stane, že sa jazyk pošmykne. A to potom sakramentsky bolí.

Ja moje deti vediem k tomu, že nemôžeme skákať, že si nemôžeme dovoliť všetko, na čo si zmyslíme. Hlavné je že máme základné potreby. To je dôležité a nie cukríky za 45 sk, lebo je tam nejaká šitná hračka, ktorú aj tak za pár hodín /možno aj minút/ zlomí. keď si zarobí peniažky sám, tak nech si kúpi čo bude chcieť. Ale za peniažky čo zarobím ja, budeme kupovať veci ktoré naozaj potrebujeme.
Jasné že sem tam kúpim aj nepotrebnú milú drobnosť, ale za odmenu. Nie preto, že to dieťa chce silou mocou.

Aka rozohnena Tanka. Ja taky tak. Zivit 20-rocne studujuce dieta, v poriadku, ale stacila by jedna tato veta a chodi do skoly pesi. V svojich mladych zdravych 20tich rokoch si predsa moze najst taku brigadu, ze matka, co zivi okrem neho zrejme este nejake deti a plati ucty, bude len cumiet. Ja v jeho veku...

Asi by som synovy ukázala že ma to zabolelo a asi by som s ním chcela prebrať jeho priority....a ako povedala Konvalinka - ak chce viac peňazí - tak nech brigáduje aspoň si začne vážiť peňazí viac ako keď ich len tak dostane pre svoje postavenie člena rodiny. Treba mu dať jasne najavo, že peniaze nepadajú z neba.

Podobne, po takej "inteligentnej" vete, by si balil kufre a mohol by si skúsiť, aké to je, živiť sa sám, predsa už 18násť dávno mal... Znie to tak divne odo mňa, bo mám len 22 rokov a dieťaťko ešte len čakám, ale práve z vlastnej skúsenosti viem, že rodičia sa snažia, nikdy by som nič podobné nepovedala ani len omylom, a od 17tich som brigádovala a na "frajerov a blbosti" som si zarábala sama, a ako krivdu som to nepociťovala vôbec, predsa keď ja niečo chcem pre seba, hlúposť, ktrú nepotrebujem, tak si to musím zohnať sama Veď by som sa hanbila pýtať od našich... A od 20tky aj bývam sama, teda, odletela som z domovského hniezdočka (ale trávim tam veeeeeeeeeľa času a moje návštevy sú viac ako dlhééé

na takéto výroky iba chladnú hlavu.Predýchať,ukludniť sa a podebatovať neskôr.Aby s toho neboli hádky na celý život.

Nečítala som si komentáre, ale keby sa takto vyjadril môj 20 ročný syn tak by som si s ním sadla a pekne úprimne by som sa s ním porozprávala. A v prvom rade by som ja svojmu synovi isto iste povedala, že som ho nie urobila, lebo robí sa robota a nie deti..., že som ho s jeho otcom splodila z veľkej lásky, pretože sme sa veľmi milovali a chceli sme mať spolu dieťa. A nemala som dieťa preto aby som mu dávala a zahŕňala ho vecami, ale aby som mu dala dostatok lásky, nehy a pochopenia...A ak si myslí a je presvedčený, že šťastie jedinca sa meria vecami a pôžitkami ktoré sa dajú kúpiť za peniaze, že ja mám celkom iste iný názor..., že peniaze sú príjemným spoločníkom, ale naozaj nie tým jediným hlavným v živote človeka...myslím, že takéto slová sú odrazom neistoty mladého človeka , ktorú pociťuje keď sa konfrontuje s vonkajším svetom, ktorý je možno trošku odlišný od toho v akom vyrástol on...ide o nájdenie vlastnej rovnováhy a istoty...

joj ani som nečítala komentáre ostatných dievčat tak ma to vytočilo.Taku by som mu treskla cez hubu.čop si to má čo dovolovať? Ja viem ano dnews je iná doba a celkovo treba zachovať chladnu hlavu ale poviem vám toto by som nepredýchala a neudržala sa.Mala som čerstvých 18 keď mi zomrela náhle mama, musela som sa starať o otca ktorý bol po ťažkej autonehode a potom som otehotnela takže viem ako mama v živote chýba a je smutné, že v dnešnej dobe si deti nevážia vlastných rodičou ani nevedia kedy a ako moc ich ešte budú potrebovať a ni skrz peniaze ale skrz morálnu podporu, radu do života.Možno ani ja by som si to nikdy neuvedomila čo som stratila, keď mama zomrela no nikdy ani len náznakom som si nedovolila niečo také vyrieknuť.Raz sa stalo, že sme nadávali na otca som mala 15 a nadávala som aký je somár lebo dosť pil a vtedy ma mama okríkla no ale ten somár ti dáva jesť a nikdy ťa nezbil ani nenadával a to že nadáva mne je moj problém nie tvoj.Tak toto ma uzemnilo a ja som si povedal tak moja mama je osobnosť.Nechápem, kde sa berie v dnešnej dobe tá neucta detí k rodičom.
Môj názor:chceš mať dievča a užívať si v reštauráciach a kade tade - nájdi si prácu a zarob si nato.Myslím, že tebe ako dievčaťu rodičia tiež nedávali peniaze keď si išla randiť alebo tvojmu mužovi.Nech si chlapec zarobí.

Moja odpoveď: Tie najkrajšie veci v živote čo ťa stretnú nebudú o peniazoch. Budú o pocitoch.

Toto už by som mu nevravela,/mladý by bol zúfalý, bez peňazí a aj bláznivá matka?/ to vravím len Vám

Z ezoterických teorií : To do akej rodiny sa narodíme si vyberáme sami, niekde v medzipriestore, kde sa duše stretnú pred novým zrodením. Tak dostávame šancu napraviť to čo sme v minulých životoch nezvládli.
Ja viem, nikto nikdy nepotvrdí či je to tak. Ale mňe to pomáha sa na svet dívať s pocitom, všetko má svoj význam.

Chlapec hľadá svoje miesto na zemi, ale vo svojich 20-tich rokoch už neni decko, tak nech nečaká, že to rodičia mu budú vystieľať hniezdočko páperím, aby sa mu dobre sedkalo. Má ruky? Hlavu? Nech ich použije. Že sa mu páči pozlátko sa mu nedivím. Zrejme si potrebuje prežiť na vlastnej koži, že sa to síce bliští, ale nestojí to za námahu.

jaaaj, peniaze. bez nich tazko, s prebytkom este tazsie. najlepsie ked mame len tak akurat. potom nevymyslame, nevyskakujeme a nezobreme u Pana Boha, ze chceme mat este viac.

koľko, že chlapček má? 20 rokov? a prečo si už nezarába? poznám chalanov, ktorí mali 18 rokov a už ťahali brigády aby pomáhali mame s domácimi výdavkami a aby jej ušetrili peniaze keď si chceli niečo kúpiť,aby to nemusela platiť ona,ale aby si to mohli kúpiť sami. viem, že niektorí rodičia robia také veci ako že kúpia deťom všetko na čo si zmyslia, pokiaľ na to majú , prosím, držím palce, aby dokázali udržať celý život tento štandard. ale poznám ja takých, ktorí deťom kupujú čokoládu abo iné drobnosti až pred výplatou, keď už vedia , že im peniaze na to ostali a prežijú do dalšej výplaty a práve tieto deti nikdy takto na rodičov nevystúpili. ale nakoľko je naozaj už dospelý má predsa možnosť a nič mu nebráni aby ukázal rodičom aký schopný je on v dnešnom svete sa postaviť na nohy a dopriať priateľke po čom jej srdiečko piští. nech sa chlapec ukáže čo sa v ňom skrýva, ľahko je natiahnuť ruku a povedať -daj- ako si to oddrieť. švagrinú pozdravujem a želám jej veľa trpezlivosti a nech sa nenechá zdeptať, ved ona mu dala viac ako majú deti v detských domovoch, okrem života mu dala aj pocit, že ho niekto miluje. a ked si to chlapec neváži, tak nech mu poskytne priestor a uvidí ako sa v tom bude plácať.

www.ribisska.sk baby, som chorá a aj malá je na liekoch. zobrali mi ju rodičia aby mi pomohli. moj syn priššiel včera večer z intraku. dnes je sobota, ja ležím. doniesol mi ranajky do postele, aby som mohla zjesť antibiotika. dala som mu 1000 a nech vymyslí obed a aj na zajtra... / nedela / ... iššiel do obchodu, nakupil, doniesol, uvaril... dostala som jedlo do postele, urobil vypražany syr, bolo to fantastickééé... nemusím vôbec nič... len ležím a liečim sa... syn mal 28.2. 18 rokov. ani pol slovom nepovedal že niečo neurobí, alebo nevie. pýtal sa ma iba na niektore postupy a kolko oleja na panvicu. aaach, fantišš chalan

to má aký plat preboha ked mu to nestačí v 20tich? 1000sk? Ja neviem..mne dohodil brigádu kamarát..je to stavba..horúčavy,zima,prach,každý deň som mal z prachu vlasy ako droty..ale ked prišla moja prvá výplata kolo 9 litrov tak som šiel zas...no a keď chce vela zarobiť nech ide na medzinárodnú prepravu :D tam idem ja..niektorý kamionisti zarobia aj 160 000 mesačne..jasne neda sa to robit večne ale nahrabať si treba