Kvalitná slúžka.

anjeli,
ak ta to stve, je nacase s tym nieco robit. Nuz, aj ta najlepsia sluzka moze mat dovolenku. Tak si ju vyber. Dopredu ich upozorni, nech to vedia a proste im ten servis nerob. Aspon nejaky cas. Nehulakaj, nestazuj sa, vidis, ze to nefunguje. A telku kludne vypni.
Kolko maju chlapci rokov?
Eva

tiez ma napadlo vypnuut telku..a vydelit im uulohy ktoree musia spravit v domaacnosti a telku mozu zapnuut az ked to majuu hotovee.. mama musii byt aj autorita.. a to volno si kludne vyber..

pokús sa všetko jednoducho nestíhať. A čo budeš robiť, ak oni budú pomáhať? predsa oddychovať! ved nie si stroj! na takýto ful servis sa veľmi ľahko zvyká. súhlasím s tým, čo napísala Fantika. Pohodička na gauči až ked urobia povinnosti. Robíš celý týždeň raňajky? Tak cez víkend chalaniská. chleba natrieť zvládnu, neboj. mám zásadu, upozorním 3 krát a dosť. neurobí? nebudú simpsonovci. oduje sa? fajn, ale zajtra si to rozmyslí. zo dňa na deň to síce nepojde, ale trpezlivosť a stáť si za svojim. dôležitá je ale aj podpora manžela. držím palce.

Podám ti to z inej strany . Mám takú polovičku, ktorú mamina neustále obskakovala a ostatných samozrejme tiež. Zostal mu ten istý prístup ako tu popisuješ u svojich detí (ak rezignuješ, sami na to neprídu, že sa chovajú sprosto a tvoje budúce nevesty ti to asi ťažko odpustia ). Keď som bola chorá, síce som nemusela umyť riady, ale pekne ma počkali v drese a na linke, kým som nevydzravela. Nič uvarené nie je dobré, najlepší je rezeň, hamburger, vyprážaný syr, kola a podobne. Všetko ostatné sa ofrfle (koľkokrát som sa trápila nad tým, ako do neho dostať aspoň nejaké vitamíny), čo na tom, že som pri tom strávila hodiny. potom som začala variť tak, ako jemu chutilo, vďaka čomu som pribrala a dlho som si nedopriala jedlá, ktoré mám strašne rada. Tiež som mala podobné pocity ako ty a snažila som sa to riešiť rozhovorom. Maličký problém však je v tom, že to moje milené síce začalo robiť určité domáce práce, ale bral to tak, že ich robí "pre mňa". Pri najbližšej hádke zahlásil, že sa "mi" na to vykašle a už to robiť nebude. Nuž tak som sa hlboko zamyslela a prestala som robiť ja práce pre neho a začala som si konečne variť to, čo mám rada. (Neuveríš, ako som si musela dávať pozor, aby som to dodržala ale oplatilo sa). Odmietol ísť na nákup s výhovorkou, že má prácu. Tak som išla, ale kúpila som si sebe - následkom čoho bol ráno bez rožkov a chodil po kuchyni ako blúdny Holanďan, hodinu bol hladný a potom si išiel kúpiť. Robila som večeru, spýtala som sa ho, či mi pomôže, zase množstvo výhovoriek... tak som si pripravila veci na varenie, začala som ich spracovávať. Nechodil. Spracovala som si na večeru pre mňa, zvyšok som vrátila zase do chladničky, mrazničky (to je najlepší trest, keď musí zase rozmrazovať ), napapala som sa a on na mňa váľaľ oči, že čo som to vykonala. Zase poblúdil po kuchyni a išiel si urobiť párky - to nie je prehra, po troch dňoch prestanú chutiť každému. Podobné to bolo s riadmi a ešte bol expert v tom, že mi tie svoje taniere tak nenápadne prifaril k mojim . Ale dávala som si pozor, asi dvakrát som ho upozornila, nech si umyje, neurobil to, tak keď prišiel z práce, tak si to našiel pekne vedľa klávesnice v takom stave, v akom som ich vytiahla z drezu. Hneď išiel umývať. Po pár dňoch keď mal cestu okolo obchodu, sám mi začal telefonovať, či niečo doma nedošlo, cez víkend povysával a dal čosi oprať. Myslím, že najpodstatnejšie je, aby si dotyčný uvedomil, že produkuje bordel, ktorý treba riadiť a má potreby, ktoré sa nenaplnia samé. Nerobí to pre nás a preto ani ty nie si povinná svojim deťom vysvetľovať, čo budeš robiť ty, kým si oni budú pratať vlastný bordel. To je tvoja vec. Nech si po sebe vyriadia a tiež sa potom môžu rozhodnúť, ako idú tráviť voľný čas. Ak nechcú chápať a hľadajú výhovorky, nevysvetľuj, ale jednoducho to aj tak bude tak, ako ty povieš, inak prídu o určité výsady. A kedykoľvek ti pritom stisne srdce a budeš rozmýšľať o tom, že si beštia - tak vedz, že to nie je pravda. Teba tiež nikto neobskakuje, samé sa ti nevyriadi, nákup ti z obchodu domov nepríde a podobne.

Deťom musíš povedať po mene,ktorý má čo a kedy urobiť,viem to z vlastnej skúsenosti,keď nepoviem meno,nikto nič nespraví.Cez týždeň musia na striedačku umývať riady z obeda,chystám im raňajky a desiate,aj im obed naberiem,ale či jedia večeru,to je na nich,či si niečo nachystajú.Oblečenie im naskladám na kôpky,každý si musí potom svoje odložiť.V skriniach majú síce piate cez deviate,ale ja to vydržím ,len nech sa učia,že sa musia vedieť o seba postarať aj sami .V sobotu musí každý upratovať,aj keď to nie je dokonalé,ja to vydržím,a deti sa učia.Ale to meno musím povedať,inak z toho nič nebude.NO,takto je to u nás .

Ahoj, ja tu mladsiu cas rodiny este len ocakavam, ale na mojho chlapa tento opis sedi. On je taky ufrflany, ze aj ked on nieco zle odlozi, tak to zvali na mna. a ja vety vytiahnem popis celeho jeho vikenu, co ne-robil ked bol doma, ze ani postele neustlal, po vareni neumyl, nepovysaval a on ostane taky znechuteny z mojho protiutoku, ze to necha tak. Ale bavi ho to dookola. Lenivy je doma a vsa a este bude vykrikovat. Niekedy mam cas si doma porobit veci, niekedy zas nie, ale nesnazim sa uz robit vsetko lebo on by to zneuzival a nakoniec aj tak ja skoncim ako ta co nieco neurobila. Chlapi su divni

Nechapem naco varis vecere ked varis obed.Setri sa dievca a ani na tanier im uz nemusis naberat.A ked sa najedia,nech za sebou aj pekne upracu.

Mila Anjeli, pises ze k takemuto spravaniy chlapcov ani ty ani manzel nevediete. Z toho co pises to vidim inak :"Jednoducho ráno mladých zobudí prichystám raňajky, desiate a oni šup do školy. Ja medzi tým varím, periem, žehlím, a hlavne sa rada venujem dcérke s ktorou vybehnem na prechádzku a cestou aj nakúpim, vybavím vyzdvihnem...Klasika asi každej mamy. Keď prídu chlapci domov, čakajú, že budú mať nabraté na tanieri a pokiaľ ma niečo zdržalo, patrične to ofrflú, Potom nachystať večeru, medzitým skontrolovať úlohy a pod."
Ma tiez synov vo veku tvojich synov (13,11) ranajky a desiate im nechystam-maju ruky a sami najlepsie nachystaju to na co maju chut, obeduju v skole-cez vikend im naberiem sama, veceru si chystaju sami...medzitym kym si robia ranajky urobia mi kavu, izbu si upratuju sami a kym pridem z prace tak ma caka umyty a odlozeny riad, samozrejme ze im periem ale veci na pranie si chystaju sami, velmi casto sa stava ze pridem z prace a caka ma komplet upratany dom, len aby som mala radost a vobec ich nezaujima ze co budem robit ja...ved to robia prave preto aby som nic nemusela robit. Teraz som uz mesiac vypisana a teda doma, ale na sposobe fungovania domacnosti to nic nemeni. Odmalicka sme vsetko robili spolu a oni museli vykonavat cinnosti ktore primerane veku zvladli. Aj ked to znamenalo ze budem musiet po nich este raz urobit to iste nechala som ich aby to urobili tak ako vedia a pochvalila ich za snahu a ked neboli pri mne urobila som to este raz aby nemali pocit ze to bolo zbytocne. Naucili sa tak robit vsetky domace prace okrem prania a zehlenia- to este len pride. Treba na to trocha trpezlivosti a urcite zasadovost a nepopustit-kym nemas hotove povinnosti telku si nezapnes(napr.). U nas ma kazdy svoje povinnosti a nikdy sa nad tym nepozastavuju. Myslim si ze nikdy nie je neskoro zacat ale musis trvat na svojom a neustupit inak sa to nepodari. Prajem vela trpezlivosti. Deti sinaozaj musia uvedomit ze si mama a nie sluzka.

drzim palce pri zmenach k lepsiemu

No ja tiež bojujem s malým (takmer 4-ročným) a v tomto ho cvičím ako cirkusového koňa. Niekedy vyslovene ziapem - keď z jeho strany nechodí žiadna odozva.

Naposledy: Má v izbe koberec absolútne debilnej farby - biely. Toľko fľakov na ňom je, že normálne mi spôsobije nočné mory. Nedá sa to vyčistiť ani tými prostriedkami proti škvrnám - dokonca sa to akosi zvýrazní - jednoznačná chcemická reakcia.

Minule tam vylial pohár ovocného čaju s domácim sirupom. Bola som pred kolapsom. Opakovane som mu zakázala nosiť do izby akékoľvek pitie. Hneď na druhý deň to porušil a potajomky si tam prepašoval síce číru minerálku, ale s tými bylinkovými dochuteniami - okamžite to miesto zošedlo. Tak strašne som sa nahnevala, že vyfasoval kefu, vedro s vodou a práškom a musel to šúchať. Nepopustím a nepopustím!

Na jeho požiadavky najprv reagujem: "Zdá sa ti, že som tvoja slúžka?" alebo požadujem "zázračné slovíčko".

Ale toľkokrát som sa pristihla, že ho vyslovene kŕmim! Keď sa ponáhľame - no keď si po chvíli uvedomím čo robím, lyžica do ruky a nech sa páči mladý muž!

Musím sama na seba dávať pozor. Pri dievčatách akosi podvedome mamy žiadajú spoluúčasť na domácnosti - lebo veď ja žena, ona bude žena, ale pri chalanoch máme tieto "rozmaznávacie" tendencie. A tie musím odstrániť!

čakať, že niekto len tak sám od seba ocení tvoju prácu a dokonca, že sa sám od seba pridá k dielu je naivné . Berte si baby príklad z mužov, tí si väčšinou vždy vedia vytvoriť priestor pre svoj oddych a zábavu. Môže byť v celom byte bordel ako v tanku, keď ich ležiacich na gauči prekvapíte s požiadavkou, nech niečo začnú robiť, s kľudom angličana sa vás spýtajú: "a treba niečo?" .
Ja mám zásadu: Žena si svoj priestor musí pre seba urobiť sama, nikto to pre ňu neurobí. Čím menej obsluhujem, obskakujem, tým viac si ma moji blízki vážia a sú radi za každé jedlo, ktoré tak 2x-3x do týždňa sklochtím .
Veď je už dávno známe, že dobré ženy sa dostanú do neba a tie zlé všade .

My sme boli tak vychovavane, ze sme doma museli vzdy pomahat. Ked sme prisli zo skoly, najprv sme museli umyt riad, ak ostal z ranajok, potom ulohy, potom upratat, ak trebalo a potom sme mali volno.
Doma mam 18 mesacnu dcerku a uz teraz ju ucim, aby zdvihla, co hodila na zem, aby priniesla a pod. Niekedy ju viac dirigujem pre seba, aby som si nezykla vsetko po nej upratovat a zbierat, lebo zo stereotypu sa tazko dostava....