Máme 3,5 ročnú dcéru a pred pol rokom sa nam narodila druhá dcéra. Kým bola staršia dcéra sama bolo všetko ok,je sice od narodenia dosť temperamentná ale od kedy ma sestru je to s ňou na nevydržanie.Cely deň niečo vystrája,vôbec neposlucha a keď vidi že sa venujem mladšej hneď niačo potrebuje/cikať,piť,maľovať,pustiť hudbu atď/.Už som skúšala viac sa venovať jej,chvíľu je dobre a o chvíľu to zas po starom.Od zajtra má isť KONEČNE do škôlky/bola dlho chorá/.Len sa ukludňujem že tam sa to zmení.Poradí mi niekto čo stým?Majte sa.
Našla som takýto článoček .. v skratke ... http://www.vesmir.cz/clanek.php3?CID=972
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Majka. Viem, čo prežívaš. Aj ja som sa správala, ako tvoja dcéra, lebo mama mi z nemocnice nepriniesla sľubenú sestru , ale brata. Tejto chybe som sa snažila vyvarovať.
Tvoja dcéra príchod sestry pochopila, ako príchod konkurencie, ktorá jej vezme jej mamu , otca jej dominantné postavenie v rodine, tak sa bráni.
Skúsila by som ju brať so sebou na najjednoduhšie úkony, ktoré by mohla zvládať sama ako napríklad: "Poď pozrieme sa spolu, či tvoja sestrička spinká." a bábätku sa prihovárať v prítomnosti staršej dcéry, že aká je to česť preň, že prišla ho pozrieť jeho krásna a dobrá sestrička. Dieťa tým nenapadne pochválime,čo vyvolá v ňom nejakú reakciu, zistíme na čom sme a správnou komunikáciou, v ktorej dá najavo , čo cíti, zistíme v čom je problém. Správnou komunikáciou a prejavom rovnakej náklonnosti ako za starých čias, sa môže docieliť, že niektoré jednoduché úkony prevezme na seba a bude ich robiť s veľkým nadšením a predne ako jej mama. Chce to pevné nervy, nedať sa vydierať,ale ani nekričať(hlavne, ak predtým sa na dieťa nekričalo), lebo deti sú malé telom, ale duša je .....
Držím palce
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Už od viacerých mamičiek som počula, aké sú dramatické súrodenecké vzťahy medzi deťmi narodenými v rozmedzí 2 - 5 rokov. Tiež ja mám doma takýto prípad 2 sestier (vekový rozdiel medzi nimi je 3,5 roka), neustále medzi sebou súperiacich o priazeň rodičov. Staršia veľmi žiarlila a stále ešte žiarli na tú mladšiu, robila jej zle, neskôr si robili zle navzájom až to momentálne dospelo do štádia, že staršia tú mladšiu nemôže natoľko vystáť, že jej prekáža jej prítomnosť a neznesie aby sa tá menšia dotkla čohokoľvek čo patrí staršej. Nasleduje hysterický krik a plač.... Pritom sa všetci snažíme venovať rovnakú pozornosť obom deťom. Prečítala som veľa rád psychológov a odborníkov na výchovu... 
Ja i manžel sme boli jedináčikovia a preto sme chceli mať veľkú rodinu. No dnes sme dospeli k názoru, že aj dve deti sú DOSŤ.
Verím len, že sa časom snáď ich vzťahy upravia. (brokenheart)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, ja som ešte pred pôrodom prečítala jednu veľmi vtipnô ale múdru knihu "Sourozenecké konstlace" a potom ešte " Prvorozený alebo sezazení z trúnu " ... tam boli tiež super rady.
Napríklad sa tam okrem iného uvádza, že ak sa dá, snažíme as viac venovať nie bábätku, alebo dieťatku staršiemu, aby to nepociťovalo tak silne .. aj keD´si to ešte nevie predstaviť. Napríklad som tiež dostala jednu dobrú radu, že už v pôrodnici som mala nachystanú malú bábiku "bábatko" akože jej to doniesol braček ako darček .. aby sa aj ona mohla starať o bábatko. A dala som jej to v pôrodnici, keDˇprišla pozrieť bračeka.
Už si všetko nepamútám, ale boli tam všelijaké dobré veci ohľadom psychiky staršieho dieťaťa .. ktoré to už všetko vníma ...