No, ja síce nemám deti v tom veku, ale čo viem, tak asi najlepšie meno má momentálne GAMČA, zamereanie presne také, ako píšeš, kamoške tam tento rok začal chodiť synátor, pochvaľuje si veľmi. Faktom zostáva, že ho na to systematicky pripravovala dlhodobo, nie len ten jeden rok pred prijímačkami, lebo tie sú tam vraj dosť drsné.
jj, Grosslingova, tvrda a vyborna skola 
. Len dost sa tam chudence namakaju, a najhorsie, ked to niektori hned na zaciatku nedomyslia a potom sprintuju maraton 
.
Počula som... Dlhodobá príprava už teraz nehrozí 
Tých prijímačiek sa bojím. Junák sa naučiť vie, ale pred skúškami nerváči, panikári a stresuje, často spraví chyby, lebo sa splaší.
Tak zavisi, co dietko chce a ako je ambiciozne. Urcite jedno z najlepsich v BA je napr. Gymnazium Juraja Hronca, maju aj program IB maturity (o com som predtym nevedela). Vyborna je Metodka, Grosslingova. No je na vyber. Podstatne je ake su vase ocakavania a vstupy. Pri vybere vsak radim spravit si prieskum nielen kvality skoly, ale aj statistiku "sita" pri prijimackach. Ak totiz na obidva terminy prijimaciek nastrelite tie TOP, moze sa stat, ze nevyda ani jedno.
My sme vyberali kvoli lokalite, potrebovali sme cim uzsie centrum. A tak sme volili sv. Ursulu a Alexiu. Nakoniec si syn vybral Alexiu. Velmi prijemne gymnazium s dobrymi vysledkami (pricom sa nejdu strhat) a hlavne s bezproblemovymi studentami (klop klop). Sme velmi spokojni. Teraz by sme uz zvazovali aj toho Hronca, hlavne teda kvoli IB. Takto syn rozmysla, ze pojde studovat uz strednu mimo SR.
Co sa tyka obtiaznosti a pod ano, je to urcite tazsie ako klasicka ZS (samozrejme pausalizujem, nie je ZS ako ZS a nie je gympel ako gympel). Prvy rok si pohorsil znamky o 1 stupen (na dvojky). Ale postupne sa to lepsilo a teraz (ako prvak na strednej) ma uz zase za 1.
Co sa tyka detstva atd. Je to na tvojom dietku, ty ho poznas najlepsie. POkial chce, nie je o com. Minimalne sa tak vyhne prijimackam na strednu :D
No, ak sa niečo nezmenilo od čias, keď boli moje deti v "gymnaziálnom" veku, tak za tým IB nemusíš ľutovať, napriek tomu, že to na prvý pohľad vyzerá lákavo, tak v konečnom dôsledku to bola tak trochu "flákarina" a ak dietko nešlo vyslovene študovať do zahraničia, tak malo tu na SK potom trochu problém ... ale zase, to bolo v čase, keď tam to IB-čko začínalo, tak možno je to teraz už iné ...
moj prave chce ist do zahranicia na vysku, tak mi dosiel s tymto, ze aj strednu by riskol. A IB teraz dost tvrdo sleduju a rovnaka skuska je na celom svete. Ked si pozries obsah vystupnej skusky, je to dost peklo. Sama sa mu cudujem, ja by som na taky dril nervy nemala. Teraz si podal prihlasku na IB v Japonsku, 1 pripravny + dva IB roky. Ale sanca je mala, beru len 25 studentov zo sveta (a uprimne sa sice hanbim, ale spoliehame sa, ze mu to nevyjde 
). Tie dnesne decka su niektore tak ambiciozne, ze nechapem. Jeho kamoska vazne uvazuje o UCLA, alebo YALE. Ja v ich veku som si tak radsej s kamaratmi na pive a vrchol mojich ambicii bola predstava, ako v Bratislave robim trebars barmanku v nejakom vychytenom cool bare
Junák ambiciózny nie je. Ale škola do korej chodí sa prispôsobuje tým slabším a on sa na hodinách nudí. Na matike dáva učiteľka tým lepším hlavolamy, Olympiádu... ale to je len jeden predmet. On si tak zvykol na vegeťácke fungovanie v škole, že sa mi aj doma zdá spomalený (lebo v škole je nútený byť pomalší, aby stíhali aj slabší žiaci).
Jura Hronca je zatiaľ u nás na 1. mieste, lebo sa tam dostane jedným spojom. Metodka by ma tiež zaujímala, možno aj Tomášička... Na ZŠ Matky Alexie chodili synovci, nevedela som, že je tam aj 8-ročné gymnázium. Len asi bude brblať, že cirkevné... on nie je veľmi nábožensky založený 
Ale pohodoví študenti sú jednoznačne výhoda. Na tejto škole sa šikana rieši už na 1. stupni.
Nejde mi o to, aby mal stále jednotky, ale aby niečo vedel. Ja som išla zo ZŠ s jednotkami a na gympli zrazu trojky - zas to bolo o tom, že na ZŠ sa učiteľky snažili naučiť všetky deti aspoň niečo, čiže aj tých pár rómčat z osád, ak náhodou prišli do školy. Z gympla som odchádzala ako lepší priemer a na výške som zistila, že mám čo robiť, aby som sa tam udržala, absolútne som sa nevedela učiť, trvalo mi to dlho. Začiatky sú vždy ťažké. A vyhnúť sa prijímačkám na strednú pri jeho zložitej povahe je tiež super 
Myslím, že keby zistil, že chce ísť na nejakú odbornú strednú školu alebo iný gympel, prestúpiť by asi nebol problém.
Iwa, sranda, jak keby si mňa popisovala, ke´d píšeš o sebe. A to keby som nevedela, že máme za sebou ešte aj rovnaký obor na výške :)
mmch, z dlhodobého hľadiska, absolvovala som za posledné dva roky stretávky po mnohých rokoch aj zo strednej, aj zo základnej, aj z výšky. A na tom stretnutí z výšky som si uvedomila, že v podstate je jedno, aká bola stredná. Kto chcel, ten sa uplatnil aj keď mal "iba" učňovku s maturitou. A to vieš, že naša výška nebola len tak prechádzka ružovou záhradou. Podstatné je chcieť. A niekdy aj byť na spravnom mieste v správnom čase
Hlavne treba nájsť, čo mladého baví. A v tom ho podporovať.
U nás to bolo jednoznačné, že to boli počítače. V piatej triede mal už za sebou nikoľkoo poskladaných počítačov, navláčili sme mu také staršie a skúšal, testoval.... Aj kazil. Dost rýchlo pochopil, že keď v tom chce uspieť, tak musí ovládať angličtinu. lebo keď si chce hľadať informácie, tak neuspeje bez jej znalosti. A tak teraz je už na celkom slušnej úrovni aj bez naháňania do štúdia.
Ja osobne by som volila v prvom rade pohodu - teda čo najmenej problémové cestovanie. A podľa možnosti - len to sa dá ťažko dopredu odhadnúť - nie úplne najstresujúcejšie prostredie, medzi deťmi príliš ambicioznych rodičov.
Tak na tej výške to bola sranda prvý semester... keď ideš na skúšku, že všetko vieš a tam zistíš, že nevieš skoro nič A teraz tie úvahy, či sa na to rovno nevykašľať. Ale čo ďalej? Vrátiť sa domov a ísť robiť, bola tá najhoršia alternatíva. Chcela som byť samostatná, ale rodičia mi to veľmi neumožňovali, mali tendenciu všetko riešiť za mňa. ja som nakoniec nevravela kedy mám skúšky, tajila som u koho, lebo niektorí boli otcovi spolužiaci (tiež má skončenú EF) a bolo by mi trápne, keby mi skúšajúci povedal, že mu otec volal (on bol toho schopný, vybavovať mi protekciu, aj keď som to nepotrebovala).
MAtematika a počítače junáka bavia, ale skôr software. Teraz experimentuje s PowerPointom, Word vie možno lepšie ako ja 
nášho veľmi bavil sketchup - priestorové 3D modelovanie. To asi dva roky fičal na tom. Teda, mal aj skvelého učiteľa, ten má už teraz vlastné grafické štúdio. Tiež bez výšky :D
No a potom vlastne chodí už asi 6-ty rok na počítačovú grafiku do ZUŠ. Okrem teda normálneho odboru.
V rámci našich možností sme sa snažili rozvíjať aj jednu aj druhú IT stránku. Teda, rezervy máme v programovaní, ale minule ma celkom potešilo, keď sa snažil rozbehať nejaký PC a použil príkazy, ktoré videl u mňa - dir, cd..... a take, žiadne okna nepotreboval :)
No tak to mas dilemu poriesenu. Ber ho odtial. Znudene dieta, hotova katastrofa!
Vieš, on ani medzi deti nejako nezapadol. Chalani sú futbal+flákanie po ulici, na školu kašlú oni aj ich rodičia. On nie je športový tip, maximálne sa tak povoziť na bicykli. Je tam jeden chalan, ktorý sa dobre učí, ale zákerák, provokuje bitky, nadáva menším deťom, vyslovene zlý je... ale ráta s tým, že keď má jednotky, tak sa mu toto prepečie. Vo vedľajšej triede podobne. Tam má kamaráta, ale stretávajú sa len v škole, lebo býva ďalej. Ešte si chcem pokecať aj s jeho mamkou, či neuvažuje o gym., mohli by ísť spolu. A tá nuda, fakt katastrofa! On úlohy robí rozvláčne celé poobedie. Medzitým si aj z knihy prečíta, kreslí si, spieva... v pondelok, keď má krúžok, si úlohy stihne spraviť za hodinu. Mne to pripadá, že aby sa nenudil, tak sedí nad knižkami dlho. Najnovšie je všetko trápne: hry, šport, tvorenie, čítanie... len telka a pc sú cool. Ale to zase s tým prišiel zo školy, lebo doma sa hrávame hry, tvoríme, nahlas si čítame (jedine to čítanie akceptuje, zažratý do Verneoviek). Určite by som ho odtieľ rada zobrala, len ho ešte treba presvedčiť, že to aj on chce. Možno niekto povie, že hnusná manipulácia... Veď každý ide radšej cestou menšieho odporu, ak sa dá. Keby to bolo na ňom, tak ostane tam kde je a keby som len hodila rukou nad zlými známkymi, tak ich veselo nosí zo školy. Ale keď viem, že ak bude sedieť nad slovíčkami polhodinku dostane jednotku, tak ho k tomu nejako dokopem. Nemyslím, že by som ho nejako preceňovala a bola ambiciózny rodič. nemusí ísť študovať do zahraničia, nemusí mať 5 titulov, dokonca ani na tú výšku nemusí ísť, ak bude robiť niečo, čo ho bude baviť (mám spolužiaka, ktorý po maturite išiel robiť do Tatier, lebo miluje hory). Ale táto škola mu to hľadanie niečoho, čo by ho bavilo neumožňuje, tých podnetov je málo.
moj bol detto rovnaky. Presne cez kopirak. POcitace aj nie prilis uspesna "socializacia" na klasickej ZS :D. Ale tiez sa mu nechcelo ist inde, ma strach z novych ludi. Nakoniec sme ho nejak ukecali, aj ked pomaly s revom. A na GMA zistil, ze odrazu vacsina triedy je taka nejaka ina, "jemnejsia" . Drviva vacsina triedy hra na nejaky nastroj, vsetkym zalezi na znamkach, a vsetci su viac-menej na rovnakej urovni, no ine jednoducho. A odrazu zapadol.
Bonusom bol prenho kruzok pocitacov, kde programuju Arduino - taka jednoduchsia robotika a luskaju Javu.
Ja som chodila na Gymnázium Jura Hronca, aj moje deti , sestra ... aj keď to bolo už dávnejšie, myslím si , že škola čo sa týka matematiky, programovania je jedna z najlepších.
A dobré meno má aj Grosslingova. Držím palce
Lenka, na GJH zatiaľ počúvam len pozitíva. Jedine na bilingválne štúdium som počula, že je náročné, ale to u neho nehrozí, ani prijímačky by v angličtine nespravil.
Téma školy sa tu už načala, tak budem pokračovať. Uvažujeme dať junáčika na 8-ročné gymnázium. Tak by ma potešilo, keby ste napísali, aké máte skúsenosti s nejakými konkrétnymi v BA - skôr by mali byť zamerané na matematiku, fyziku, informatiku, určite nie na jazyky.
Tiež si rada prečítam, ako to brali a zvládali deti, či chceli ísť na gympel alebo nie, či im tam bolo dobre, či zapadli... Počula som názory pre, ale aj proti, že mu zničím detstvo a pod.