Nervozitou nič nevyriešiš.Moja najstaršia bola taký šibal.Naozaj sa musíš ukludniť v prvom rade ty.Pokial budeš len prikazovať,zakazovať,nič sa nezmení.Tvoja malá je práve vo veku,kedy sa dieťa presadzuje.Týmto som si poctivo preskákala.Ked som sa ponáhlala,ako naschval sa chcela obliekať sama.Robila mi všetko naopak.A manžel z toho len srandičky.Prispôsobila som sa a všetko bolo ovela lahšie.A najmladšieho som nosila na rukách ešte 5 ročného.Ja sa pýtam.Prečo nerozmaznávať vlastné deti?Nosila som na rukách,a nechávala rozmaznávať aj starým rodičom.Hlavne ty sa ukludni a všetko sa ti bude zdať veselšie.A v tehotenstve som bola aj ja nervoznejšia.Ked budeš brať všetko s nadhladom,všetci budete šťastnejší a vytratí sa aj tvoja nervozita.Deti vycítia našu nervozitu a zámerne nás provokujú.
Neboj sa.Zvládneš to,len musíš pracovať v prvom rade na sebe.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
To, ako popisujes tvoju reakciu, ked dieta trapi zviera, sa mi zda uplne ok. Robila som to iste a mala slecna pochopila.
,uz si fakt musim davat pozor na svoje spravanie a drzat nervy na uzde)
? Toto počujem prvý krát 
s vodnármi odjakživa ťažko 
a rozumom aj ked je to obcas velmi tazko zvladnutelne...
ahojte
keďže som už zo seba zúfalá,tak snáď mi pomože nejaká rada od ostatných mám. Mám dvojročné dieťa,ktoré bolo celkovo pohodové. Lenže ako každé dieťa strieda dobré aj zlé nálady a to dokáže v priebehu dňa neskutočne často a postupom času sa mení aj ako osobnosť. Úplne bežné je u nás odmietanie jedla (od narodenia..),v posledné dni aj spánku. Robí naschvály-rozlievanie vody na zem,hádzanie rôznych predmetov keď vie že nesmie,provokuje,ubližuje zvieratám. jednoducho z mojho kľudného dieťatka sa rodí čertisko.Keď nie je podľa nej,tak má hystériu.Napr.chce ísť často na ruky,pričom ostatní-svokra,manžel jej hneď vyhovejú,zatiaľ čo ja neskáčem vždy ako ona píska. Už som vydala zákaz nosenia na rukách..Keď ideme z prechádzky,tak o tom vie celé sídlisko ako reve a hádže sa o zem-ja počkám v kľude (sama sebe sa čudujem ale na ulici s tým fakt nemám problém a len tak ma nerozhodí) o pár metrov daľej a po nejakej dobe príde sama,alebo vymyslím nejaký trik aby sa spamätala.Nejde mi o nejakú hanbu na verejnosti a pod..na to kašlem,ale o to ako sa správa a robí to stále častejšie-najviac doma. U svokrovcov je "dobrá",má tam veľa nového rozptýlenia,všetci okolo nej skáču. Ja som na tie "zlé" veci-teda papanie, cvičenie (od narodenia kvôli zdravot.problémom),prezliekanie. A tatinko je na bláznenie a srandičky. Vysvetľujem si jej správanie teda tak,že pri mne akoby musela poslúchať,ja som ta prísna a teda rebeluje.
Problém je možno aj v tom že som tehotná s druhým bábätkom a mám tak riadne rozbúrené hormony,som neskutočne nervózna, ľahko sa vytočím. Fakt sa niekedy cítim ako naničmama,lebo asi iné mamy majú väčšiu trpezlivosť a nezačnú za každú blbosť kričať na svoje malé dieťa. Na dennom poriadku je že jej dám na zadok. Často sa za to aj rozplačem,lebo si uvedomujem,že to je moje zlyhanie a agresivitou nič nezmôžem,akurát začne po mne opakovať..skúšam kadečo,odísť z miesnosti,do niečoho si udrieť, ignorovať ju, silno ju objať,milo sa prihovárať,vysvetľovať,lenže to pomôže na chvíľku. Dcérka sa mi neuspí sama,keď sa na ňu vykašlem.
Je mi úplne jasné,že musím niečo zmeniť najprv ja. Dnes som bola cielene veľmi uvoľnená,usmievavá,pozitiv naladená, fakt som mala dobrú náladu.Myslím že toto sa na deti dosť prenáša. doobeda to ešte fungovalo,ale akoby sa zrazu niečo zlomilo a začala byť veľmi zlá.vyslovene.posledné dni sa opakuje to isté-v čase obeda začne vymýšľať-odpovie že chce jesť,keď všetko prihrejem,odmietne,povie že chce spať. tak sa ideme uložiť. Zrazu už chce cikať. A toto dokola. Zoberiem ju cikať,tam chytí hysák a ani si sadnúť na wc alebo serbel.povie ze chce spať.Tak späť to postele.len si ľahne,povie zase že chce cikať.A pritom úplne na nej vidno,ako je unavená. normálne psycho.Kto nezažije,nepochopí. a to o problémoch s jedením sa tu vôbec nebudem rozpisovať,lebo to je kapitola sama o sebe. Obed u nás trvá štandardne hodinu a to aj pri jedlách ktoré má rada. Spomínam to len preto,aby si nikto nemyslel že ju nútim jesť podľa harmonogramu a potom spať. Práva naopak.Zariadime sa vždy podľa situácie,keď vidím že je zrelá na spánok,jedáva až po ňom. fakt neviem ako správne reagovať v týchto vyhrotených situáciách keď ma neskutočne hnevá a ja na ňu vrieskam. Nemôžem sa predsa nechať buzerovať a skákať každú minútu podľa nej. Musím to riešiť,lebo som s tým nespokojná.Nechcem rozmaznané dieťa okolo ktorého všetci poletujú,ale aby sme boli všetci šťastní a nemuseli sa stále pre niečo hnevať.Hlavne sa obávam,čo budem robiť keď sa narodí za pár mesiacov druhé bábo. To bude oveľa náročnejšie. Privítam akúkoľvek radu, aj keď viem že o vlastnej agresivite sa ťažko hovorí a som pripravená aj na to,že mi riadne naložíte.