Ja_hodka, chcela som ti v tom inom blogu položiť otázku, či by si o tom nechcela popísať viac, ale akosi som sa k tomu nedostala - a uuuuuž to tu mám aj tak 
Ďakujem, idem si preštudovať link 
zaujimava tema.
Vidim tu viacero hladisk.
Motivacia - preco rodicia preferuju tuto formu vzdelavania? Napr. nesuhlas s nasim skolskym systemom?
Pripravenost rodicov na vzdelavanie svojich deti - da sa zabezpecit, aby ich vedomosti, schopnosti atd. boli dostacujuce?
Vplyv rovesnickej skupiny na dieta - toto povazujem za dost dolezite pre dieta, aby sa ucilo hladat si svoje miesto medzi detmi.
Nie som proti domacemu vzdelavaniu, len si kladiem tieto otazky.
Eva
Tie si kladiem aj ja. Určite je potrebné zabezpečiť dieťaťu nejaký druh socializácie - krúžky, kamaráti, šport.
A motivácia? Podľa všetkého je to asi najčastejšie nedôvera v systém vzdelávania. Čo sa týka pripravenosti - každý by to mal zvážiť. Každopádne deti chodievajú na pravidelné preskúšanie do bežnej verejnej školy a z toho je zrejmé, aké sú výsledky práce a aká je pripravenosť rodiča.
Chcela 
Momentálne sa zaoberám myšlienkou, že Natálku nedáme do škôlky (čo ešte absolútne nepovažujem za nejakú radikálnosť, je to len škôlka) a to ma vlastne priviedlo k uvažovaniu zatiaľ čiste teoreticky o tej možnosti ako takej, mne sa to veľmi pozdáva. Samozrejme, uvedomujem si, že to môže byť aj dosť náročné, aj veľká zodpovednosť, ale v podstate tá je tam aj keď to vzdelávanie zverím škole. Je to zaujímavá možnosť, ja som ťažký individualista - možno preto ma to tak oslovuje, uvedomujem si tiež, že moja nechuť voči klasickému školstvu môže byť zaťažená predsudkom. Rada by som si to nejak tak ujasnila, vytriedila, spoznala iný pohľad.
Rada by som si to nejak tak ujasnila, vytriedila, spoznala iný pohľad.
Možno by ťa zaujímalo toto: http://www.viliam.bur.sk/sk/blog/2010/vseobecne-vzdelanie
Viliam je učiteľ a zároveň (paradoxne) veľký odporca súčasného vzdelávacieho systému.
A blog Dávida Králika je tiež veľmi zaujímavý: http://davidkralik.blog.sme.sk/
Učitelia ktorých poznám, sú väčšinou nespokojní so systémom, ale to nie je ani zďaleka jediný dôvod, prečo sa o to zaujímam. Určitý vplyv to bude mať, rovnako aj moja skúsenosť. Moje spomienky na základnú a časť strednej školy sú ešte v časoch socíku, učitelia boli kadejakí, mala som obľúbené učiteľky a menej obľúbených učiteľov, ktorí občas prišli mierne por parou (vtedy bežné, dnes predpokladám už nemožné vidieť) učenie mi išlo, nebol problém, ale ja som sa tam často cítila ako keby som bola z inej planéty. Myslím, že by som vtedy takú možnosť ako dieťa uvítala a aj dnes to vníam ako niečo čo mi príde také prirodzené. Samozrejme, to nemusí znamenať, že je to správna alternatíva aj pre moje deti.
Ďakujem za linky, skúsim si tam niečo nájsť.
Pocit mimozemšťana dôverne poznám 
.
Inak, nad niečím podobným som uvažovala, keď sme si na vlastnej škode overili, že náš chalan a bežný školský systém sú nekompaktibilní.
Nakoniec sme zvolili alternatívnu školu - a osvedčilo sa.
Pokukala som na tej stránke o domácom vzdelávaní - veľmi podnetné čítanie 
čakala som, čo napíšeš Áno, je to zaujímavé a vyzerá to tak, že aj výsledky sú zaujímavé. Ja mám naozaj taký pocit, že škôlka nie je to pravé pre Natálku, nie v tomto momente. Môže to byť útlocitnosť matky a nezmysel a môže to byť aj navigácia, ktorú treba počúvnuť. Budem to musieť nejak rozlíšiť.
Čo si myslíš ty ako učiteľka? Mala si niekedy pocit, že pre niektoré dieťa bola škôlka vyslovene nevhodná? Trebárs ak dieťa nejaví známky adaptácie ani po mesiacoch, je dobré ho nútiť? Mne to príde ako násilie, neviem si pomocť. Komu z nás by sa to páčilo, keby nás nútili chodiť niekam, kam nechceme a jediný argument je v našom konkrétnom prípade, keďže som doma, že do škôlky sa proste chodí...dosť chabé. Inak o alternatíve uvažujem odkedy som vôbec deti plánovala, ale tu nič poblízku nie je.
No, ťažké otázky si položila... Zo školstva som preč už vyše 20 rokov. Z tých detí, čo som učila, sú už mladí dospelí, ale keďže sme sa veľa sťahovali, nemám prehľad, ako sa im vodí a na akých ľudí dorástli...
Takže len takto - niektoré deti si na škôlku zvyknú veľmi rýchlo, niekorým to trvá dlhšie (cca dva-tri týždne). Také dieťa, ktoré si nezvyklo ani po mesiacoch, som v triedach, kde som učila, nemala. Ale boli aj také. Ťažko mi však povedať (nebola som priamym svedkom celého pobytu detí v škôlke - videla som ich len na školskom dvore a taaak), či bol pes zakopaný v prístupe učiteliek, alebo vo vyslovenej introvernosti dieťaťa, alebo niekde v rodine ("milujem" rodičovské hlášky typu: "No počkaj, však ťa v škôlke/škole naučia, ako sa po kostole píska!"), či v rôznych kombináciach uvedeného, alebo ešte niekde inde.
Čisto hypoteticky - ak by dieťa dlhodobo v škôlke plakalo, pričom by učiteľky a rodičia robili všetko plne OK, a bola by možnosť dieťa nechať doma... Bola by som ZA.
Ďakujem
U nás sme škôlkou nestrašili. Ona sama od seba nechcela a nechce. Tak ako veľa iných detí. Som si vedomá toho, že to nie je nič mimoriadne. Keby nebola iná možnosť, tak by si to proste musela odtrpieť a zvyknúť si. Ale iná možnosť je. Keď sa ma pýta prečo má ísť do škôlky, odpovedám, že preto, aby sa hrala s ostatnými deťmi - ona chce byť radšej doma a hrať sa so Saškou (to je jej odpoveď).
Argument, že do škôlky sa proste chodiť má, len preto, že má 3 roky pripadá ako nezmysel aj mne, tak ho nebudem hovoriť dieťaťu. Pokúšala som sa jej vysvetliť, že byť s ostatnými deťmi je dôležité - ona chce byť s deťmi, ale nie v škôlke. Neviem...zvážime to. Ja som takmer rozhodnutá. Vplýva na to aj fakt, že nám ju do španielskej triedy nezobrali. Komunikovali by s ňou výlučne vo valenciančine a to ešte nemá dokonale zvládnutu španielčinu. Viem, že deti zvládnu jazyky bez problémov - ona nám však prestala komunikovať v španielčine, keď na ňu rozprávali v predošlej škôlke po valenciansky. Po španielsky chce rozprávať len so mnou a keďže slovenčinu má už perfektnú, nevidím problém, rozprávame sa občas po španielsky - rozpráva dobre, rozumie všetkému. To, že nechce komunikovať s inými dospelými (s deťmi áno) v španielčine mi poukazuje na nejaký blok. Ona proste nekomunikuje verbálne, ale snaží sa mimikou. Je to celé zvláštne, ale zatiaľ to nechávam tak. Nechcem to však ešte viac pokaziť tým, že ju budem nútiť integrovať sa zas niekam vo valenciančine. Náš pokus o škôlku minulý september som vyhodnotila ako chybu. Tam sa vtedy za ten mesiac zrejme čosi pokazilo. Nebola na to zrelá, mala dva a pol roka. Bolo to riešenie skôr pre mňa - bola som po sekcii, s malým bábom, kojila som každú chvíľku, Natálka bola len dopoludnia 3 hodiny v škôlke - ja som stihla aspoň uvariť. Nestálo to ale za to. Našťastie mi to skoro došlo a ostala doma.
Ďalej ma odrádza vzhľad tej školy - nie je tam ani kúsok zelene, len samý betón - pre naše divožienky, čo vyrastajú na kopcoch medzi borovicami mi to pripadá ako zavrieť ich do ZOO. V tej súkromnej katolíckej škôlke, ktorú sme zvažovali to bolo o inom - bola tam nádherná záhrada, všetko bolo krásne (mám pocit, že len na povrchu) ale tlačiť dieťaťu od malička nejaké náboženstvo do hlavičky a manipulovať ho...mohla by tam byť rovno aj rajská záhrada - povedala by som nie. Navyše na začiatku nám tvrdili, že maličké deti náboženstvo nevyučujú. Keď sme boli už riešiť platby atď, tak sme sa opýtali ešte raz a to nám bola podaná úplne iná verzia - takže navyše aj zavádzanie - ďalšie nie.
Ja momentálne nenachádzam dôvod pre škôlku za týchto okolností. Neviem, či nie som zaujatá, nechcem urobiť ďalšiu chybu. Uvidíme, dnes to preberieme s MM.
Ja_hodka, o tom vôbec nepochybujem, že vy ste škôlkou nestrašili .
Ale mnohí rodičia strašia, a často si pritom ani neuvedomujú, že to robia, a čo tým spôsobujú...
Počujem to ešte aj teraz (mám uši a nezapchám si ich, keď nie sme v škôlkárskej šatni s bambuľkou samé, a tiež trebárs poobede na školskom dvore, kým čakám na: "Mami, ešte sa tliklát šmyknem!" - tam sa aj iní rodičia rozprávajú so svojimi deťmi...)
Ono, už také jednoduché: "Nerob to, lebo sa bude pani učiteľka hnevať!" je v podstate strašením. Možno sa naozaj bude pani učiteľka na dané detské konanie hnevať - ale to je medzi ňou a dieťaťom, a oni si to spolu vyriešia. Verím, že k obojstrannej spokojnosti.
Takže netreba, aby mama dieťa dopredu bubákovala.
(Samozrejme, že treba dieťaťu povedať, ak robí niečo, čo nemá. Ale vysvetlím mu, prečo to nemá robiť a čo sa môže stať. Nezjednoduším si to tým, že použijem pani učiteľku ako strašidlo.)
Raz som počula dokonca: "Pani učiteľka ťa potom nebude mať rada!" To už hraničí s citovým vydieraním, a to mi už naozaj nedalo a zastarela som sa. Síce som sa porozprávala s tým dieťaťom, ale "posolstvo" bolo určené hlavne pre maminu.
Pochopila.
Jasne, veľa detí také niečo jedným uchom dnu a druhým von. Veď im je jasné, aké vzťahy majú s učiteľkou.
Ale veľa detí berie mamine slová ako písmo sväté. Hlavne si to veľmi berú k srdiečku, ak sú v škôlke prvý-druhý deň. A potom majú pani učiteľky po takýchto hláškach dooosť roboty s tým, aby dietko presvedčili, že naozaj nie sú bubáci.
Ja-hodka, a s tou valenciánskou triedou to naozaj môže byť problém. Ak Natálka dobre nerozumie, chápem, že sa jej škôlka neveľmi pozdáva. Marťanko ako vyšitý - čo si budeme hovoriť.
Ak by sa podarilo dostať ju do španielskej triedy, možno by bola situácia iná.
Ale to si vieš najlepšie odsledovať sama - ako mama v danej situácii a s dieťaťom, ktoré predsa len najviac poznáš ty.
Ja-hodka, no a celkové prostredie (vo vašom prípade diametrálne odlišné od toho, v ktorom ste doma), a prístup učiteliek (to zase v tej katolíckej škôlke - tiež podľa mňa bŕŕŕ) sú, samozrejme, tiež veľmi podstatné faktory.
Kvôli nášmu sťahovaniu náš chalan chodil do troch škôlok. Do dvoch dedinských chodil veľmi rád - učiteľky boli skvelé, škôlky mali veľký zelený dvor so stromami a trávou a preliezkami a taaak, počas pobytov vonku sa chodilo aj za dedinu na lúky, kde sa deti vybehali a vyskákali...
Tretia bola mestská škôlka. Učiteľky robili len dozor. Dvor vybetónovaný, prechádzky po rušných a hlučných uliciach. Tam náš drobec nechcel chodiť. Keďže to bolo len dočasné riešenie (medzi tými dvoma dedinskými škôlkami), netlačili sme na pílu a do mestskej škôlky chodil minimálne, keď už sa naozaj inak nedalo (MM robí na zmeny a väčšinou sa to dalo vyskladať tak, že bol doma buď so mňou, alebo s ním).
Len asi 50% dôvodov prečo posielam dieťa do školy je vzdelanie.Ten zbytok percent je kvôli tomu, aby sa naučil "s vlkmi vyť".Je toho dosť čo mu môže dať 7 hodín do dňa s rovesníkmi pod dozorom učiteľa.(vedieť vypočuť názor druhých, nezosmiešniť iný názor, neskákať do reči a nechať dohovoriť, nehambiť sa povedať pred ďalšími - ja to neviem, nehambiť sa povedať ani - ja to viem, ak aj niečo viem a môžem za to dostať známku ale nereagujem rýchlo - prihlásením - nedostanem známku, dostať do života rôznorodosť čohokoľvek - názorov, výzoru, správania,... mám dve kružítka-požičiam jedno alebo nepožičiam aby dostal ten druhý čierny bod za to že kružidlo nemá a ja budem ten lepší?......je toho veľa.)
Klasické školstvo už nie je klasické školstvo.
Stále je to naprd ale od veľa vecí sa upúšťa.Nie je treba vedieť vzorce, stačí keď vieš vyrátať.Nedrví sa 50 príkladov za hodinu - radšej slovné úlohy aby sa chápalo že skutočne sa jedná o euráčiky a je dôležité si vedieť zrátať úroky.Nové knihy už skutočne nie sú z klasického školstva.Vyučujúci sa nejdu posrať aby vyrátali a napísali čo najviac, skutočne im ide o to aby dieťa vedelo.A ak vie, aj domácich úloh má menej alebo žiadnu.
Viem, že to tak nie je na každej škole.Ale aj školu si môžeš vybrať.
Píšeš, že rozmýšľaš, že nedáš malú do škôlky.Jasné, si mama, môžeš sa rozhodnúť.Si zodpovedná za svoje dieťa.Ja si myslím že už škôlka je preveľmi potrebná na to aby dieťa mohlo "s vlkmi vyť".
Správnu voľbu a otvorené zorné pole pri voľbe ti prajem.
uplny suhlas. Ono teraz celkovo tak pozorujem, ze matky akoby chceli strasne vychovavat individuality . Pocnuc porodom doma, cez individualne vzdelavanie az po indigove deti (ci ake su to vlastne). Akoby na tom byt normalnym zdravym standardnym dietatom bolo nieco "chybne". Je skvele venovat sa dietatu na 1000%, budovat v nom sebavedomie a pocit jedinecnosti len podla sebou urcenych pravidiel. Len potom pozor, v samostatnosti dieta nema konkurenciu. Je presvedcene o svojej jedinecnosti - vsak pre nas rodinu aj je to najcennejsie co kedy po svete chodilo. Len ked pride medzi tych ostatnych, tak odrazu mozno zisti, ze nie je az take uzasne ako mu to kazdy popisoval a mame problem.
Kazdy nech si vychovava svoje dieta ako chce, vsetko je dobre co vyhovuje jemu.
Ja by som vsak skor volila individualny pristup k vyberu skoly ako individualnu vyucbu. Teraz je tu taky sirokaaansky vyber zamerani, vyucovacieho jazyka a sportovych aktivit na skolach, ze podla mna si nevyberie naozaj len ten kto si vybrat nechce. Kvalita skolstva je pri tomto vybere len vyhovorka.
Individualita je podľa mňa v poriadku, individuality totiž sme. Nejde o to nezdravo ju vyzdvihovať, ale nepotláčať ju - čo sú dva rozdielne prístupy. Nemám v úmysle vytvárať u decka ilúziu o jeho dokonalosti, úžasnosti a podobne. Páči sa mi možnosť učiť dieťa slobodne, tvorivo, s prihladnutím na jeho individuálne potreby.
Pojem "štandardný" človek...neviem čo si mám pod tým predstaviť. Kto je štandardný a kto už nie?
Ty si presvedčená o širokých možnostiach súčasného školstva a niekto je presvedčený o opaku, každý sa zariadi podľa seba a nemusí svoje rozhodnutie nikomu zdôvodnovať. Tak aké výhovorky.
len si pisala ze privitas nazory, tak som uviedla ten svoj . Ako som uviedla, kazdy nech sa zariadi ako mu vyhovuje, to je to najspravnejsie riesenie.
Uz len k moznostiam skolstva uvediem, ze napriklad na viacerych zakladnych skolach je uz moznost zostavit dietatu rozvrh z volitelnych hodin s ohladom na jeho zaujmy a zameranie . Nevolitelne su samozrejme matematika, slovencina, cudzi jazyk. A potom mozes volit a posilnovat ostatne typu dejepis, zemepis, biologia, chemia atd atd. A percentualna uspesnost prijatia na VS trebars z 8rocneho gympla kde chodi moj syn je 97%, co je si myslim viac ako slusne a potlacanie som veru zatial nezaregistrovala.
Pod standardnym myslim dieta, ktore absolvuje vzdelavanie typicke pre danu lokalitu a kulturu. Teda v nasej krajine je standardnym vzdelanim vyucba pod dohladom pedagoga.
áno, jasne, to je v poriadku. Názor som si prečítala, len pojmy sme si potrebovali ujasniť. Keď píšeš o štnadardnom decku, máš na mysli štandardné vzdelávanie. Ok. To mi je jasné.
individualitu a jedinečnosť ńie je vhodné stotožňovať so sebeckosťou, nadradenosťou, neschopnosťou fungovať v systéme,neschopnosťou fungovať medzi ľuďmi- sú to samostatne dosť rozdielne pojmy...
deti vychovávané s láskou k vnímaniu svojej jedinečnosti sú schopné vnímať jedinečnosť ostatných ľudí okolo seba...sú schopné vnímať seba ako individualitu a zároveň sú schopné fungovať spoločne s ostatnými ľuďmi, spolupodieľať sa spoločne na riešení problémov, hľadať riešenia,ktoré sú ku prospechu viacerým ľuďom, skupinám, či celej spoločnosti bez pocitu ujmy na svojej individualite , bez vnútorných tlakov, že ich niekto niekam tlačí, že sú niekde kde byť nechcú, že robia niečo čo robiť nechcú...
ani ju nikto preboha nezamiena 
. Tym pocitom vynimocnosti bola myslena absencia akejkolvek konkurencie. Samozrejme ze ked je sam, tak je zaroven aj "najlepsi z triedy" tak to bolo myslene. Nie je s kym porovnat.
Preto maju problem zakladne skoly, ked im najlepsi studenti odchadzaju na gymple. Lebo potom tych slabsich nema kto "tahat" a ukazovat im uspech prikladom.
Nepovažujem konkurenčné prostredie za také dôležité. Tlačia nám to neustále do hláv (veď kapitalizmus), ale človek nemusí mať pred sebou lepšieho, aby sa chcel učiť. Dieťa sa dá motivovať rôzne.
No, ako pre koho - ja osobne bez talku konkurenčného prostredia nedám ani škrt - ani dnes a rovnako to bolo v minulosti - priznám bez mučenia, učiť som sa neučila pre to, aby som vedela, ale aby som vedela viac a lepšie ako ostatní. Ak by tí ostatní neboli, zomriem sprostá
No, to je milé priznanie Ja už ani neviem, prečo som na tie socialistické súťaže chodievala, tiež som bola aktívna žiačka, ale ako keby len tak že to sa má...ja mám pocit, že som bola zmagorená a nie, že to bolo vo mne...lebo čo ja väčšinou teraz chcem, je svätý pokoj 
Ale vedela som perfektne memorizovať, učila som sa jak ten ďábel a dodnes mám pocit, že to bolo všetko len "s vlkmi vyť"
Hmm, vieš, ja som si to počase sama pre seba vyhodnotila tak, že holt Misska som nebola, športovkyňa tiež veľmi nie, ale pokiaľ išlo o vedomosti, to bola brnkačka, mne stačilo sedieť v škole a aspoň 50% svoje pozornosti venovať tomu, čo hovorili učitelia a bolo vymaľované - ale keby som nemala možnosť byť vďaka tomu ak už nie prvá tak aspoň medzi prvými, tak tomu nevenujem ani tých 50% - ale jednoducho, byť "múdra" bolo niečo v čom som dokázala byť lepšia ako ostatní a tak mi to aj "stálo za to"
Jasné. Takže potreba sa v kolektíve niekam zaradiť resp. vyniknúť. Dieťa menej nadané by možno začalo vystrájať (úloha dvorný/triedny šašo a hrdina). Stále porovnávam...U Teba by teoreticky mimo kolektívu nebola až taká motivácia? U toho menej nadaného by nebola potreba pútať pozornosť - nebol by s nikým porovnávaný, zredukovalo by sa to jednoducho na učenie sa...možno?
No, priam by som poedala, že by nebola bývala žiadna ...
Ale teda, bola tam aj taký faktor,m že ja som jedináčik, do školy som išla rovno z domu, žiadne jasle ani škôlka sa nikdy nekonali a aj prvé dva roky žiadna družina, bola som tvrdý individualista a mala som problém "zaradiť sa", lebo som akosi nedokázala pochopiť, že zrazu nie som stredobodom vesmíru, že nie všetci čo sa milo tvária to skutočne so mnou myslia dobre, že ak doma funguje 100 % pravdovravnosť, tak vravieť vždy pravdu v reálnom živote sa neopláca a pod.
Bol to skutočne dosť tvrdý stret dvoch totálne odlišných svetov - a do toho sveta vonku som sa nedokázala zaradiť inak ako tým, že v niečom vyniknem - lebo valstne aj všetci tí ostatní okolo mňa niečím vynikali (áno, niektorí aj tým, že robili zle či dvorných šašov).
Ako som ukončila školu, vôbec som necítila žiadnu potrebu vzdelávať sa, nidky som sa sama a dobrovoľne neprihlásila na žiaden kurz, školenie a pod. Nehovorím, že som vedomostne zostala stáť na mieste, ale to sa na mňa len tak akosi "lepilo", nebola v tom žiadna moja cieľavedomá snaha o rozšírenie obzoru.
nevnímam túto problematiku iba z pohľadu výkonnosti žiakov, vnímam to skôr z pohľadu pocitov dieťaťa...pocit jedinečnosti nie z pohľadu- som najlepší- nemám konkurenciu, ale pocit jedinečnosti- nemusím byť najlepší no zároveň sa cítim super, viem v čom som dobrý, viem sa ohodnotiť, samostatne myslieť, mať vlastné názory, viem zhodnotiť v čom sa chcem zleopšiť, dokážem fandiť spolužiakom ktorým to ide v tej ktorej oblasti lepšie...Na našom školskom systéme mi chýba práve výchova k týmto hodnotám...povzbudzovať jedinečnosť žiakov takýmto smerom...
Klódik, tak to vidím aj ja. Podotýkam, že nemán nič zásadne proti klasickému vzdelávaniu. Je to tá najbežnejšia forma, ale to neznamená, že jediná správna. Formálne vzdelávanie a pravidelná školská dochádzka je záležitosť relatívne nedávna, predchádzalo jej to, o čom sa dnes bavíme. Problém bol (a je) ten, že deti zámožnejších rodičov boli vzdelávané individuálne doma a žiaľ chudobné deti nedostali šancu. Takže tento dnes už tradičný systém mal zabezpečiť skôr sprístupnenie vzdelania aj sociálne slabším vrstvám, nebol vymyslený preto, že by to bol jediný a ideálny spôsob vzdelávania.
To, že sa dnes vníma ako jediná možnosť, je len dôsledok toho, že je to to jediné zaužité. Ale nejde ani o vytŕčanie z davu, ani o pokladanie dieťaťa na zlatý podnos, je to len iný, osobnejší spôsob.
Aramama, dík za názor Ono je to u mňa tak, že som nikdy nejak netúžila s vlkmi vyť a neviem, či po tom túži moje dieťa - to asi nezistím v tomto štádiu , ale výsledky domáceho vzdelávania poukazujú skôr na to, že deti vzdelávané doma su sebavedomé, nemajú problém ujať sa vedenia v skupine a možno je to práve preto, že neboli nútene s nikým vyť proti ich prirodzenosti a že sa mohla naplno rozvinúť ich individualita.
Rozmýšľam nad tou zdieľnosťou a taktom, alebo základmi slušného správania medzi ľuďmi (neskákať do reči)...Myslím, že doma medzi súrodencami sa k tomu dá vychovať. Som naivná? Viem, že v kolektíve to asi ide ľahšie, lebo odkukajú jeden od druhého, ale odkukajú aj iné veci, ktoré rodičov až tak nenadchýňajú a začínajú sa chovať stádovite.
(už som to opravila, ani neviem ako sa mi to mohlo podariť
)
Jasné že ak má doma dieťa 20 súrodencov, v pohode sa naučí vypočuť si každého, inak si mylsím že je to možné len v škole.
No, ono to tak ale funguje asi aj v živote, či?Ak s nejakou skupinou ľudí pracuješ, musíš si zahryznúť do jazyka niekedy, musíš argumentovať, vedieť obhájiť svoj názor...no je toho veľa a neviem to vysvetliť.Ale skúsim takto - stojíš v rade na pokladni.Zrazu sa otvorí vedľa ďalšia pokladňa a naskáču tam ľudia.Kto tam príde prvý ab druhý?Rýchlejší?Drzejší?Sebavedomejší?
Samozrejme že základ slušného správania dáš doma.Len ono nikdy si nemôžeš byť istá ako ten základ je pevný.Je x detí ktoré doma slušne poďakujú, porosia, nechajú ťa dohovoriť ale v škole sa im pusa nezavrie.Majú autoritu len v rodičovi.Cudzí človek je pre nich niečo ako nič.
ja mám skôr dojem, že je to väčšinou opačne - dieťa sa v škole správa lepšie ako doma. V škole sa prispôsobuje, alebo snáď sú to už aj prvé krôčiky k pokrytectvu(?)a doma sa uvoľní. Ale viem, že sú aj prípady, keď je to naopak.
Je to zas len individuálne, som si vedomá toho, že domáca škola nie je vhodná pre každé dieťa, uvedomujem si aj pozitívny vplyv kolektívu (má ale aj negatívny), na druhej strane je tam individualita (tu ja proste cením veľmi vysoko - neviem si pomocť), je tam možnosť učiť deti kreatívnym spôsob - učíme sa slovenské dejiny, ideme na výlet po pamiatkach, učíme sa prírodopis - ideme do lesa, mne sa to zdá úžasné. Ako dieťa by som bola v siedmom nebi a vďačná ako blcha za takú možnosť. Zvažujem aj tú škôlku, ešte nie sme rozhodnutí. Rozmýšlala som o waldorfskej škôlke, len mne Steiner príde trošku radikálny, neviem akým spôsobom sa to potom odráža na spôsobe akým vyučujú a navyše žiadnu v blízkom okolí nemáme.
No keď sa moje dieťa učilo o Slovensku, skutočne išli po pamiatkach. Keď na prvom stupni prírodopis, vzali desiatu, zošit, pastelky a bežkali skutočne hľadať tie vtáky, jašterice, druhy stromov...
Každá škola má každý rok deň otvorených dverí.Skús sa tam niekedy pozrieť. Možno naozaj v tebe prevládajú zlé spomienky na tvoju školu.
(počítať a zrátavať sa učil v škole na angličákoch, písali do múky, na vybrané slová sa najprv naučili pesničky...)
u nas detto, furt nosil domov kdejake listie a vypracovaval projekty a v ramci regionalnej vychovy behali po okoli. Ale ako nizsie autorka popisuje, tak zrejme v spanielsku je to inak.
Naozaj je potrebné naučiť dieťa vyť s ostatnými vlkmi ? Prečo ?
Náš drobec chodí do škôlky. Učia sa byť aj kolektívom (súčasťou celku), ale pani učiteľky nepostupujú šablónovite. Klobúk dole pred týmito učiteľkami. Pretože práve ony robia tú škôlku inou. Síce máme škôlku od ruky - spokojnosť je na všetkých stranách (zatiaľ).
My sme sa rozhodli dať drobca do škôlky z viacerých dôvodov. Najmä preto, lebo bolo na ňom vidieť, že by rád šiel do kolektívu.
Ostatne aj základná škola (pod ktorú patrí aj táto škola) je tak trochu iná. Osobne nehľadám senzácie, ale páči sa mi ich filozofia a kreativita vo forme vzdelávania, a taktiež flexibilita a ochota prispôsobiť sa potrebám dieťaťa (nie abolútne prispôsobiť dieťa vzdelávaniu).
Aramama, tu (Španielsko) to tak nie je, v škôlke (súčasť základnej školy) sme sa boli pozrieť a porozprávať. S deťmi chodievajú len na vybetónovaný priestor medzi budovami školy, nie je tam ani jediný strom, ani steblo trávy, chodievajú akurát niekoľkokrát do roka na výlety a mávajú niečo ako športové dni - tiež párkrát ročne. Toto samozrejme nie je dôvod, aby som zvažovala domácu školu do strednej školy. Je to len debata, ja momentálne stojím iba pred rozhodnutím dať, alebo nie do škôlky a v súvislosti s tým len tereticky uvažujem o rôznych alternatívach. To čo popisuješ, znie fajn
No tak to sa nedivím že rozmýšľaš nad inými možnosťami.
Na Slovensku sa to veľmi zlepšilo.Nik nechce od detí aby vychádzali zo školy všetky rovnaké, učiteľ akceptuje jedinečnosť dieťaťa.Nemusí vedieť všetko v jeden týždeň každý, keď sa to doučí neskôr a prihlási, dostane plnohodnotnú známku.Tak isto je aj plnohodnotná známka z projektov ktorých robia neurekom...
No, áno. Rozmýšľam. My sme už Natálku skúsili dať do škôlky minulý september, bola to súkromná škôlka pre deti do 3 rokov (teda po našom asi jasle, tu tomu hovoria škôlka), mala vtedy 2 a pol roka, ja som mala doma mesačné bábo a nakoniec som ju tam prestala voziť. Nechcela tam, nemala ešte tri rôčky, tak som si ju po mesiaci nechala doma. Teraz sme zvažovali jednu súkromnú ale je dosť striktne katolícka (to nám pri prvom rozhovore nepovedali, až keď sme tam śli dohodnúť na pevno detaily, vtedy sme boli oboznamení s tým, že vyučujú deti k striktnému katolicizmu - okamžite som povedala nie) a verejná je na tom tak, ako som napísala. Obe možnosti sa mi zdajú pre také malé dieťa nevhodné. No a tak som sa nejak už vtedy dostala k domácej škole a momentálne rozmýšľam znova.
Juj baby sme sa nepochopili.Ja som tým nemyslela nič viac ako - fungovať s ľuďmi.Nie každý dokáže dokáže fungovať v kolektíve a pre život je to viac ako potrebné.
Práve som sa chcela spýtať čo si kto predstavuje pod pojmom "učiť sa s vlkmi vyť". Asi každý niečo iné. Preto asi to nedorozumenie.
No presne, ja tým myslím napr. nie mať rovnaký názor ale dokázať vypočuť názor iný bez toho, že ho zvozím pod čiernu zem, abo vyškriabem oči..
Preto sa mi pozdáva presnejšie vyjadrovanie . Pretože napr. ja som si zas pod tým inotajom predstavila stať sa jednou so šedých myší v rade. Hlavne, aby dieťa nijak nevytŕčalo. A s tým by som, ako rodič mala problém.
Mam doma styri deti. Minimalne starsieho syna by som k domacemu uceniu nedokopala v ziadnom pripade. Pamata si len co mu naleju v skole do hlavy, bez toho aby musel vynalozit namahu, otvorit doma cokolvek knihu, zosit je podla mna u neho nerealne. To jedine zeby vyuka prebiehala formou filmov, pocitacovych hier. Zmotivovat daslich dvoch starsiu dceru a syna, aj ked su sikovni mozno ak by to bolo od zaciatku, ale asi tiez tazko. A malicka, doma s nou sije sto certov a nepohne skoro nik a v skolke vymenene dieta. Doma ma starsich surodencov, od ktorych obkukala pubertu, v ich pritomnosti vymenene zdivete dieta. Sama s nami, alebo v skolke andel. Doma, nema kde komunikovat s rovensikmi.
iste, veď som to aj písala - určite to nie je vhodné riešenie pre každé dieťa a každého rodiča. Ja sama neviem, či by sa to u nás dalo. Len tak sondujem.
ja si pod "ak chceš s vlkmi byť, musíš s vklmi vyť" predstavujem práve potlačenie vlastnej individuality v prospech svorky. A to je v podstate to, čo sa aj často v kolektíve deje a nemalo by sa to mylne zamieňať s toleranciou. Tá je o tom, že nemusím s nikým vyť a môj názor je rešpektovaný aj bez toho a ja rešpektujem iné názory bez toho, aby mala mať dotyčná osoba akékoľvek povinné prejavy loajality voči mne.
Dievčatá, čo sa vaše deti naučili v škôlke? Konkrétne niečo, o čom si myslíte, že by sa nikdy nenaučili doma s vami? Mám naozaj dilemu a myslím, že je to celkom k téme.
Moja asi najskor fungovat s rovesnikmi, upratovat po sebe (len v skolke), mat nejaky rezim (mne sa nedari ziaden). Inak v skolke na Slovensku mam pocit, ze sa toho ucia dost.Moja zase dost odkukala do surodencov, jeto vsetko vysoko individualne. Podla mna dieta ak ma dobru partiu rovesnikov a rodicia sa venuju zakladom (farby, tvary cisla, rocne obdobia, zakladna hygiena, rodina, dni v tyzdni,bez skolky vzladne,povolania, vela kreslenia doma ...)
Ale ak si pozries Mickey mousov klub ci jak sa to pise, su tam tak uzasne vysvetlene zakladne veci prave pre skolkarou. A niekedy davno bol serial zvedava rodinka, skvele veci pre malicke deti.
klubík, áno - poznáme. Tie veci čo popisuješ už ovláda. Akurát je trošku nesvoja pri cudzích dospelých ľuďoch, s rovesníkmi sa nezdá, že by bol problém.
...akurát tá partia rovesníkov nie je až taká početná. Rozmýšľam nad nejakými aktivitami - plávanie pre deti tu máme, chodievajú aj maminy (dobre padne aj mne). Kažodpádne asi práve na tom by som musela popracovať, susedov nemáme, rodina je ďaleko a aj tak žiadne iné malé deti než moje, v nej nie sú.
prisla si s tou temou ako na zavolanie , kopec zaujimavych veci.
mam doma predskolaka a velku ponuku zakladnych skol. nad domacim vyucovanim som nerozmyslala, nemam na to podmienky, ale mne sa vzdelavanie v kolektive pozdava. a aj nove "prekazky" ktore sa musi naucit dietko zvladat. my sme napriklad mali skolu hned za domom, mama nas zapisala do mesta, nech sa vyzname v autobusoch, takisto prest pesi po meste, dostupnejsie kruzky. sme dvaja surodenci, kazdy sme chodili do inej skoly (to nebol uplne zamer, ale vyslo to tak a bolo to v pohode).
drobcovi merkujem dve skoly, obidve su na dochadzanie, obidve maju menej deti v triede ako je obvykle a mam na ne dobre referencie. jedna je cirkevna, tam je otazne ci neuprednostnia deti, ktore budu podstupovat i sviatosti, lebo toto nechcem riesit a druha skola je malotriedka.
citala som minule diskusiu k clanku o vysokoskolskom systeme u nas. vyjadril sa tam podnikatel, chodil na vysku, nedokoncil ju, nema pocit sklamania ci neuspechu, hendikepu ... no ked si vybera zamestnancov, uprednostnuje tych s vyskou. uvedomuje si, ze ti ludia nielenze v tom zlom systeme boli, ale boli schopni v nom pracovat a splnit podmienky pre uspesne ukoncenie.
ja som vysku nedokoncila ... a uplne s nim suhlasim . nemyslim, ze by kolektiv a pripadne vytie s vlkmi (ci obcasne vytie proti nim + s tym suvisiace problemy) potlacalo individualitu cloveka. konkurenciu som v skole necitila, nemusim byt najlepsia a hlavne na tieto povinne jazdy nevynakladam velke usilie. velmi ma bavi ucit sa aj teraz (napriek snahe niektorych "ucitelov" spravit z nas slusnych ludi a dobrych ziakov ). spoluziaci boli takisto individuality - velmi sutazivi, lenivi, ti ktori mali skvely vseobecny prehlad i ti, ktori si nevideli dalej od nosa.
snaha urobit vsetko na svete pre deti zaujimave je ok ... ale okrem zabavy su tu i povinnosti a treba sa naucit prekonat sa a naucit sa to SNP i napriek tomu, ze ucitel je fest nezazivny. nie v kazdom zamestnani najdete motivujuceho sefa.
a co sa tyka toho, co sa v skole uci: nemam nic ani proti teorii. spominalo sa tu pocitanie urokov. nuz, podla mna je matika filozofia, nemenila by som pocitanie prikladov hoci i teoretickych, potom par slovnych uloh. uroky sa skor riesia na strednych obchodnych skolach, nie? tak ako sa rozsirena fyzika a akustika riesia na stavebnych ... a pod. kludne necham cloveka, nech sa najde v tom, co ho bavi, nemusim podciarkovat dolezitost matiky len a len praxou. je to proste sposob rozmyslania a nielen bezne ratanie a porovnavanie. ked je to pre neho len ratanie a porovnavanie, pojde po zakladnej na strednu skolu obchodnu a vybavene. ak to tak nie je a ma hlad po teorii a novych sposoboch, pojde na gympel. system podla mna nie je az taky zly, casto ho robi zlym nas pristup.
no som sa rozpisala ... zase .
no, nemyslím, že by kolektívne vzdelanie úplne potláčalo individualitu, každopádne mám pocit, že to individuálne jej proste dáva viac priestoru. Ak si prečítaš blogy o škôlkároch, maminy tam píšu, že už od tých malých detí sa očakáva, aby sa chovali určitým spôsobom, ktorý sa im časom aj naočkuje. Rozprávala som sa so známou - učiteľkou v MŠ a sama mi povedala, že ony uprednostňujú, ak sa deti chovajú uniformne - ľahšie sa to zvláda. Ved to logicky vyplynulo aj z debát tu. Toho mi je ľúto. Zvlášť ak má dietko evidentne problém chovať sa okamžite nejak inak, než sa doteraz chovalo. Skúšam si predstaviť, čo sa v tej hlavičke odohráva za frmol...
To vytie s vlkmi...Hmm. Nemusím to veľmi. Asi preto bývam na polosamote, snažím sa pracovať na vlastné triko a stýkam sa len s tým, s kým chcem. Otázne je, či je moje dietko po mne
Je teda jasné, aké sú v tejto téme moje tendencie , napriek tomu ja naozaj nepokladám formálne vzdelávanie za zlé alebo nefunkčné. Nič iné som nezažila a som tu, normálny človek, nijak mi (snáď ) neuškodilo. Ale iná alternatíva ma priťahuje, ja som sa aj jazyky učila radšej sama a potom absolvovala rok v akadémii, aby som mohla na skúšky.
No a o povinnostiach - myslím, že tá domáca škola aj keď je podávaná ako hra, alebo netradične, dieťaťu (školopovinnému) musí byť jasné, že ho čakajú skúšky - takže povinnosť.
A že v živote stretne aj nezaujímavé veci, alebo nemotivujúceho šéfa (ľudí) - dospelý a vyrovnaný človek nebude mať problém akceptovať to. Kdežto malé dieťa ešte nevie čo s tým.
skolka: no, praveze som sa stretla len s dvomi ucitelkami, ktore mali problem. to robi 1/4 z risovych. ostatne su naopak velmi fajn. stravila som dost casu na chodbe v skolke kde som cosi malovala, ostatne ucitelky sa mi tiez pozdavali. ked poobede chodim po prcka rozpravame sa, same vravia, ze to je 100 a 1 co sa ucilo za sociku a ake maju osnovy teraz. na nastenkach tiez nevidim 22 rovnakych tulipanov ale rozne - tulipany vo vaze, inde tulipany v ruke, v zahrade, zlte tulipany i cierne , futbalova lopta s nakreslenym tulipanom ... alebo ked ucitelky pochvalili kocikujucich chlapcov, ze budu skveli ocinovia ...
tomu vyclenovaniu sa rozumiem. som na sidlisku, je to tu sama rodina s detmi okolo mna, no nenasla som tu kamaratku, fakt, ze radsej pojdem sama s risom na luku ako na pieskovisko. staci mrknut moje fotky, same tulacky v teniskach alebo cizmach. odlud nie som, s kamosmi sa vidime tak 2x do roka intenzivne na dobijani bateriek. no skolsky kolektiv sa mi pozdava. tak, ako dokazu niekedy nase deti najst slabinku v nasom pristupe, snazia sa nas navigovat na ich smer, toto zvladaju aj v skolke jedna radost. u niekoho velkolepa kalkulacia, u ineho je to len nechut robit vsetko ako ostatni, dalsi su herci a heerecky ... a ucia sa takto zvladat i falos a snahu o manipulaciu. dobre si pamatam, ako som sa stranila v skolke deti, ktore si vymyslali nerealne historky a vydavali ich za pravdu pravducu.
a jeden z najsilnejsich argumentov PRE MNA: neviem si predstavit, ako primat, motivovat na systematicke ucenie sa. kebyze v skole nemame vyklad uciva, ktore som si pamatala a namatkove vyvolavanie a kontrolu zositov 
... "Ale iná alternatíva ma priťahuje, ja som sa aj jazyky učila radšej sama a potom absolvovala rok v akadémii, aby som mohla na skúšky." - ale toto mas podchytene , tak vela stastia
ďakujem Budem rozmýšľať.
Ahoj ja_hodka, Diskusiu som len tak preletela, tak som nepostrehla, ci zijete na Slovensku alebo niekde v zahranici. My sme v Kanade a homeshooling som naozaj seriozne zvazovala. Pri starsich detoch nebolo o com, prisli zo Slovenska v puberte, tak museli do skoly minimalne kvoli anglictine. Vsetky tri nase deti su nadpriemerne nadane a cela rodina sme introverti, nie ze by sme sa s nikym nestretavali, ale akosi nam je najlepsie spolu. Najstarsi syn studuje na univerzite vyse 3000 km od nas, ale pokial to viem sledovat cez skype, jeho socialnemu zivotu to nejako nepomohlo. Uroven skol je tu velmi nizka, doma by sa urcite naucili viac. Nas najmladsi ma 13 a chodi do skoly preto, aby sa naozaj "naucil s vlkmi vyt" a preto, ze ja musim full time robit, aj ked doma a neviem, ci by som ho dokazala v tomto veku ukocirovat. Keby som mala moznost nepracovat, urcite volime homeschooling. Zavisi to od povahy dietata, myslim ze vacsine typickych deti kolektiv chyba.
Co sa tyka skolky, dieta do 3 rokov je naprosto egoisticke a zamerane na seba, teda cest vynimkam. Je to vyvojove obdobie a ine deti nepotrebuje, neskor to zase zavisi od osobnosti dietata a zivotneho stylu celej rodiny. Je fakt, ze moji skolkari su odvaznejsi a samostatnejsi ako deti, co su doma a ako boli aj moje vlastne deti v tom veku.Poznam rodiny, ktore homeschooluju deti z nabozenskych dovodov, z dovodu nespokojnosti so skolskym systemom a pod. Je fakt, ze tieto deti su ine, vacsinou mudrejsie, vyspelejsie, tazko si hladaju kamaratov,ale ja nie som zastanca stadovitosti, tak sa mi to zda fajn. Okrem toho homeshooling je tu velmi dobre rozpracovany a ludia, do toho zapojeni sa stretavaju medzi sebou, teda najma ich deti.
Buba, sme v Španielsku. Neviem, či je Natálka introvert - zatiaľ sa tak občas javí a občas nie. Je s deťmi rada, nemá problém s nimi komunikovať, zdá sa úplne v pohode, určite by som ju nechcela izolovať. Je fakt, že o miestnom školskom systéme mám svoje pochybnosti - je tu vysoké percento úplného zlyhania detí v školách (ukončenie iba základného vzdelania je úplne bežná vec), nie je nič mimoriadne, ak je viac než polovica triedy na prepadnutie (viem od známych - rodičov ale aj z oficiálnych zdrojov - bežne udávajú čísla v správach, rieši sa to dokonca ako problém vo volebných programoch niektorých pol.strán). U nás ale zatiaľ riešime len škôlku. Je pravda, že tieto fakty moju dôveru nijak neupevňujú, na druhej strane - šikovné a doma správne vedené dieťa sa učiť bude bez ohľadu na školstvo ako také.
O pozitívach domácej školy som presvedčená, rovnako má pozitíva aj kolektív. Uvidíme... Ďakujem za pohľad
Moja dcéra išla najprv do jasieľ. Mala vtedy takmer 3 roky. Boli to typické sídliskové jasle. Prvé dva dni boli v pohode - páčilo sa jej, že tam má vrstovníkov. Ale potom začali doslova horory. Každé ráno plakala, nechcela tam ísť. Doma mala svoj režim. Keď chcela poobede spať, spala, keď nechcela, nenútila som ju, oddýchla si aj inak. Napr. veľmi rada ležala v kuchyni na koberci pod stolom, nespala, len tam tak ležala a oddychovala. Tam spať musela, nemohla napr. len tak ležať s otvorenými očami - čo jej v niektoré dni na poobedňajší oddych postačovalo. Rozhasil sa jej celý režim, na ktorý bola dovtedy zvyknutá. Ona bola od malička veľmi kľudné dieťa, aj večer zaspávala bez problémov. Zrazu už ani večer nechcela spať, ani ležať. Keby som vtedy mala inú možnosť (možnosť samozrejme bola taká, že by som ostala doma, ale financie nám to nedovoľovali, takže do roboty som chodiť musela), tak by som ju určite nechala doma a nedávala ju do tých jasiel. Ešte aj po rokoch, keď sa dívam na nejaké fotky, ktoré má odtiaľ, tak mi je z toho smutno, pretože aj na nich vidno, aká bola vtedy nešťastná.
Toto utrpenie našťastie trvalo len 2 mesiace, potom išla do škôlky. Bola to stará škôlka, nachádzajúca sa u nás nie na sídlisku, ale v časti starého mesta, boli tam stromy, zeleň, blízko taká horička. Super pani učiteľky. Tam moja dcéra chodila rada, zbožňovala svoje pani učiteľky, mala dovolené nespať, keď nechcela, len nemohla vyrušovať ostatné deti. Niekedy som ju musela čakať aj pol hodiny, kým sa dohrá . A moje dietko bolo opäť šťastné a usmiate. Takže určite je to aj o prístupe, prostredí a samozrejme aj o dieťati.
Keď píšeš o tom, ako školstvo funguje v Španielsku a máš takú možnosť, že by si dcérku učila doma - ja by som to asi na Tvojom mieste skúsila. Ten kolektív medzi deťmi má predsa možnosť mať Tvoje dieťa aj inde (napr. na tom plávaní, o ktorom píšeš). A myslím, že keby si si to neskôr rozmyslela, napr. by Tvoje dieťa radšej chcelo ísť do kolektívu, alebo by sa Ti podarilo nájsť školu, ktorá by vyhovovala Vašim predstavám, vždy je predsa tá možnosť, dať ju tam.
Inak si myslim, ze tri roky a nepritomnost v skolke, nie je ozaj ziadna tragedia. Smelo moze byt este rok dva doma. Rok pred skolou je podla mna dolezity, ale teraz je slecne urcite lepsie s mamou. Ak si v pohode a to ako ta poznam si, nie je co riesit.
Dievčatá, ďakujem vám každej jednej za názor, pomohlo mi to k rozhodnutiu. Natálka ostane ešte tento rok doma. Bude doma učenie hrou (ako doteraz, len pridáme trošku čítania - o to javí záujem a budeme sa venovať pesničkám a básničkam troška viac, doteraz sme kreslili, machlili veľa), bude plaváreň a krúžok hudobný a divadelný - to bude 3x týždenne väčší kolektív. Dva krát do týždňa bude tráviť čas s deťmi známych a našej chúvy - menšia skupinka. Hádam to bude stačiť.
Dievčatá, chce sa vám popísať na túto tému? Zaujímalo by ma, čo si o tom myslíte. Spomínala som alternatívu domáceho vzdelávania v inom blogu a vytváram teda priestor, keďže je to špecifická téma. Už dlhšiu dobu nad tým uvažujem, uvítala by som vaše názory, prípadne skúsenosti, ak niekto má.
Tu je viac o tom, ako to funguje u nás:
http://www.domacaskola.progis.sk/