jaaaj, nechuť do školy, ani nehovor. Ja na všetko sťažovanie vždy hovorím, že nech sa ide sťažovať Marii Terezii :)
Už nám bolo oznámené, že teda tú strednú nejak dá, ale s vyškou nech nepočítame :)
Vieš keby to bolo len sťažovania, toho som s anapočúvala tiež dosť, ale u mladšej je to iné ...
Inak už som aj ja presvedčená, že to ide aj bez výšky ... ;) taká informatika určite. Syn programuje v skole 13 hodin do tyzdna, na vyske 2 hod. a informatici sa ucia chemiu? Ale nie, vsetko ma svoje plusy a minusy a kazde dieta je uplne ine, treba to akceptovat, neda sa pausalizovat, aj kadza skola je ina? ;)
Aby si nebola nakoniec prekvapená - ja som si tiež pri senátorovi hovorila, až ten zmaturuje, ja budem najšťastnejší rodič na svete, nikdy som nerátala s tým, že by mohlo byť ešte niečo viac - a ajhľa - v maturitnom ročníku (snáď zo strachu, že by musel začať zarezávať???) zrazu - ja chcem ísť na vysokú, na 1x sa nedostal, išiel na rok na nadstavbu, potom sa podarilo, ale podarilo sa aj v 3 ročníku vyletieť - tiež som si myslela, že už to nechá tak a nenechal - od tohto roku je zase prvákom na VŠ ....
Pamätám si ked boli moje deti malé a bolo to skoro stále, ja nechcem ísť a musím? a pod. Vtedy som vždy odpovedala, nuž veru musíš, lebo taký je zákon a verím že sa ti nechce ani mne sa nechcelo a určite som nebola sama. Vtedy sa nad tým nikto nejako nezamyšľal. Potom pri vnukovi to bolo už iné, on skutočne trpel, ale presvedčilo ma to že som raz prišla omylom o hodinu skôr pre neho, lebo sme išli na diagnostiku a tam ma usadili na chodbe a ja som nechcela veriť tomu čo sa môže v prvej triede diať a aký môže byť učiteľ zlý a ešte ho obhajujú že ma super výsledky a urobia z nej riaditeľku. Vtedy sme ho zobrali a išiel skôr do umelecký založenej školy a bolo to super. No nestačili sme sa diviť ako to vnímajú rodičia, ked so zlosťou brali deti že oni potrebujú aby sa dieťa učilo a nehralo. Vtedy som pochopila že toto tiež nie je škola pre každého ale našmui Kristiánovi dala niečo krásne a svoju výnimočnosť, ktorú sa snažili v každom objaviť. Určite aj tam bolo plno nedostatkov, lenže on odrazu netrpel ak musel ísť do školy aj ked šomral - už znovu pondelok.
No viem aj o tom že dieťa je už na 4 škole a stále je to nie ono, lenže potom to už zrejme nie je o škole.
Moje deti museli striedať školy, lebo nás život k tomu prinútil a behom dvoch rokov vystriedali tiež 6 škôl , no som rada že to ustali.
Tvoja dcéra je veľmi kreatívna a možno naozaj taký tvorivý prístup k učeniu by bol pre ňu lepší, ale v bývalom režime sa nikto nikoho nepýtal a ostali sme aj kreatívni a pod.
Veru nikto sa nas nikdy nic nepytal, muselo sa, ano ostala som kreativna, ale ... za aku cenu, desiatky rokov bolaveho hladania... Babka, mamka šili, vyšívali, plietli, háčkovali, toto bola taká hmaaeľná kreativit, ale ta iná bola len vydumovanie.... ? Hold taka bola doba ... a jasne v mnohom to bolo o mojich rozhodnutiach prisposobit sa jej.
To len rozmýšľam, čo je lepšie pre deti, nechať ich prispôsobiť sa, za akú cenu, alebo skúsiť inú možnosť? Aj ked je mi jasné, že silu musíme nájst kazdy v sebe bez ohladu na to, co sa deje okolo nas.
Deti su deti, kazde tak individualne, ale nase skolstvo je nastavene pre vsetkych rovnako? Klasika zložita problematika, lebo dnesne deti su ine ako sme boli my, doba je dost ina, podnety, moznosti ...? Skolstvo je stale rovnake?
Inak, co sa tyka nejakych povinnosti ako skolska dochadzka a pod., ja stale zastavam ten nazor, ze nie cely svet sa ma prisposobovat jedincovi, ale jedinec sa musi naucit zit v tom svete - ak zametam cesticku napriklad aj tym, ze dam pri kazdom probleme do inej skoly dieta a pod., tak ho naucim akurat sebectvu a neprisposobivosti ...
Je sice pravda, ze sme kazdy iny a kazdy inak zvladame, prezivame veci a udalosti okolo nas, ale skutocne mam dojem, ze momentalne ako keby bol trend chranit to potomstvo pred zivotom samotnym - tak naco sme potom tie deti priviedli na tento svet, ak si myslime, ze je pre ne taky nebezpecny, neprijatelny, ohrozujuci ....
Nie som spiatocnik, ktory by si myslel, ze kazda zmena je zla, ano, viem, ze na vsetkom (a teda aj na nasom skolskom systeme)sa stale da nieco zlepsovat - ale ak je ten nas system taky "na hovno", preco potom nasi ziaci, ak su zasadeni do akehokolvek zahranicneho prostredia, sa automaticky stavaju premiantami triedy???? Preco su svojimi vedomostami tak o jeden az dva rocniky vyssie ako ich rovesnici v inych krajinach?
Jasne, nie vsetko ma zmysel riesit utekom, lebo zmena skoly utekom je. Niekedy su dovody vazne niekedy nie. Suhlasim, ze v mnohom smere maju nase decka skvele vedomosti a znalosti. To len napriklad nevidim dovod aby v informatckej triede ucitalka bazirirovalal na BIologii, tak ze beru pomaly vysokoskoslke ucivo, ale to len okrajovo. Vysvetlujem deckam, ze mozno v Anglicku je stystem vzdelavania zaujimavejsi?, ale mladi nemaju absolutne ziadne pracovne navyky, co uz ani niektore nase nie, ale tam je tu dost extrem, co mi rozpravala kamoska, ktora ma pod sebou ludi, Slovaci, poliaci vedia pracovat, mlady anglican casto nevydrzi ani do obednajsej prestavky. Ale asi nemozem na zaklade toho pausalizovat.
Kamila, ja by som školu nechala tak, skôr by som naháňala krúžky, ktoré by malú uspokojovali tak, že by školu akceptovala/prehliadala... proste bolo by jej jedno, aká je škola, vydržala by tam (však asi ju netýrajú a nestresujú ani spolužiaci ani učiteľka) a tešila by sa na poobedie.
Školstvo ako také je o ničom. Ale našťastie existujú učiteľky, ktoré svoje povolanie berú ako poslanie. Tie sa snažia dieťa chápať a vyzdvihnúť jeho dobré stránky. Podľa mňa tie osnovy v škole, čo sa deti majú naučiť, sú celkom dobré. Veľa ľudí šomre, že načo toľko gramatiky/matematiky/prírodopisu... ale aký je to trapas, keď príde mail (s listom sa dnes už nik neoťažuje) samá chyba, alebo si niekto na 15+16 berie kalkulačku, alebo v lese nerozozná dub od liesky. Reči, že to nebudem v živote potrebovať... možno nie. Ale opýtajte sa 10-12 ročného decka, čím chce byť. Väčšinou nevie. Ale keď nespozná rôzne oblasti, ako si má nájsť tú, čo by ho bavila?
A tiež to, čo písala Adus. Deti sa musia naučiť, že sa netočí celý svet okolo nich. Potom je z toho len rozčarovanie na všetkých stranách (dieťa, rodič, učiteľ). A rodičia sú vyčerpaní starostlivosťou o deti, neustálym riešením ich školských povinností, učením sa s deťmi. Pokiaľ sú to normálne deti, nemajú žiadnu poruchu učenia alebo postihnutie, tak sa s nimi od 2. ročníka učiť netreba, len byť k dispozícii, ak by potrebovali pomôcť - a potvrdili mi to rôzni odborníci, s ktorými som sa stretla (starší mal problémy s rečou, mladší dysgrafik, tak sme ich pochodili dosť).
...a zase som sa rozpísala a skončím za chvíľu pri starých Grékoch 
Iwi - to s tým učením - hovoríš mi z duše, aj keď na základe info od odborníkov ... Toto bola jedna vec, čo som ja nikdy nechápala, že všetci sa MNE čudovali "Ty sa neučíš s deťmi?" ????? WTF?????
Poznám matky, ktoré sa s deťmi učia aj na druhom stupni!!!! Niekedy mám ten dojem, že im ani nejde tak o to či a čo sa to dieťa naučí (nie sú to ani deti s poruchami, ani deti, ktoré majú zlé známky), ale skôr o to, že majú tie mtaky pocit, že musia mať všetko totálne pod kontrolou ....
Ono je to vsetko vysoko individualne, pri starsich troch som cca od druheho rocnika nevedela co sa ucia, ake maju ulohy, pri najmladsej tomu tak nie je, aj ked si gro uloh robi sama, nie vsetky .... Pokial viem nebolo tolko pracovnych zositov ku vsetkemu. Zo sloviny maju pracovny zosit na citanie, pracovny zosit k slovenskemu jazyky, pracovny zosit k slohu .... k tomu ulohy v ucebnici. Niektore zadania napriklad k slohu, k citaniu mam obcas aj ja problem pochopit. jasne nieco je o tom, ze najmladsia pomalsie dobieha porozumenie z citaneho, pocuteho textu ..., s matikou problem nema ... Je to vzdy individualne
Kami,
iste, ale ja som to myslela skôr tak - nechať ju, či si s tým poradí aj sama a zasiahnuť až vtedy, keď nevie kam z konopí, prípadne, ak vieš, že by mohol byť problém, tak skontrolovať, keď je hotová - to považujem za primerané ...
Čo považujem za prehnané je, ak rodič príde domov s dieťaťom, a sadne si s ním k tým úlohám, rodič mu predčíta zadania, hovorí, čo má robiť ... a nepohne sa od neho, kým všetko nie je hotové ...
Podla toho, co som sa rozpravala so synovou triednou (je prvak) uz od prveho rocnika sa dba na to, aby sa deti naucili same pochopit zadanie. Hlavne kvoli neskorsim monitorom. Takze ja uz od prvaka chcem, aby si zadania cital sam a vysvetlil mi, co ma robit.
Ja viem, snazim sa, ozaj uz na to nemam ani chut , ani nervy, ani sily. Matika v pohode, zakladna slovencina tiez, ale citanie a slohy, tam ma problem, jednoducho je ina ako jej surodenci, tu to dobieha pomalsie, to vnimam ..., ale napreduje ...
U nas je iny problem, velka averzia ku skole ako takej, tak hladam riesenia, aby to bolo co najmenej bolave pre vsetky strany. Preto, mam znovu snahu, sadnem si k nej a zistime, ze dvadsat minut a ma ulohy jotove, je to ine ...Velmi tazka povaha a neviem co k tomu ... Vymena skol to bolo take okamzite zufalstvo, beriem to ako uplne krajny pripad ....
jaaj, sloh, už som tu o tom kdesi písala :) Po minulom ma nechala pani učiteľka pozdravovať. A tatino bol skoro urazený, že ve´d aj on prispel ku kolektívnemu dielu 
V nedelu som pisala ďalší, dnes išiel na ostro, tak som zvedavá na známku 
Písavala takto slohy svojim mladším surodencom moja mama. Aj jej sesternice sa priznavali, ktorá ktorej takto vypomáhala.... Čiže rodinná kooperácia.
To vazne pises detom slohy? Asi by som sa musela prepadnut pred pani ucitelkou (aj sama pred sebou) od hanby, ak by som take nieco spravila. A este ma aj odhalila. Prepac, ale musela som to napisat. 
Skor by som mu poradila o com pisat, nejako ho naviedla (nie kazdy ma bohatu fantaziu), potom skontrolovala stylistiku... Ale napisat ho za dieta? Krutim hlavou. Chyba tu taky smajlik. Tak aspon tento 
. Akoze sa cudujem. 
ano píšem. už som to tu písala. O ostatnom nemám ani potuchy. dnes som sa napríklad pýtala, čo sa učia na biologii, či o človeku, alebo o zvieratkach, alebo rastlinách a povedal mi, že o človeku sa učili v sedmičke. matematiku nahodou teraz tiez ovládam, lebo doučujeme jeho kamoša.
a pani učiteľka s tým nemá problém. nie každé dieťa je na všetko. Lebo proste ona na vyučovaní vie, kto je na čo zručný, čo mu ide a čo mu nejde. Zo slovenčiny to nebude nikdy za 1, ale známka nie je podstatná. Ona vie, že slohy nezvláda, ale monitory urobil najlepšie z celej triedy, lebo od malička číta výhradne návody - a tam ide fakt o čítanie s porozumením.
To citanie s porozumenim je teraz naozaj dolezite. Ale cudujem sa, ked ho pani ucitelka pozna a vie, ze slohy nie su jeho silnou strankou, preco toleruje, ze ich pisete za neho. Ved to nema zmysel a pre nu ani ziadnu vypovednu hodnotu.
v dobe, ked deti používajú ctrl -c a ctrlv -v maju vo všeobecnosti tie slohy malú vypovednu hodnotu. A hladat každý jeden text na internete - na to určite nemá čas.
Lebo ja som sa zaujímala, jak spolužiaci píšu tie slohy, lebo niektoré témy sú fakt divné. Obávam sa, že potrvá ešte hodne rokov, kým náš junior pochopí Malého princa napríklad. Teda, kým mu bude niečo hovoriť. A taký príhovor pri skončení školského roka - to fakt ked napíše jeden - dvaja z triedy.
Spomínam si na ktorúsi moju známu - tá až žiarlivo strážila, aby jej prvácke dieťa nevyfarbilo všetky úlohy z matematiky pastelkami :) Rada vyfarbovala, ale hanbila sa to priznať :)
Takze z toho vyplyva, ze rada pises slohy, ale hanbis sa to priznat? Mna ako ucitelku by potesila aj nevydarena snaha dietata viac ako praca rodica. Ved je to to iste akoby to opisal z internetu (kde je vidiet aspon nejaka snaha zo strany ziaka- sadnut si za pc a vyhladat si to). Ale to je len moj nazor a je vasa vec ako si to zariadite. Ja sa len cudujem.
K tomu Malemu princovi. Ved prave to je na nom pekne, ze v kazdom veku, v kazdej zivotnej etape v nom vidime nieco ine.
no vies, teraz bola napríklad téma Boli traja králi naozaj králi. Dost ťažká téma. Najskôr si k tomu vyhľadal veci na internete. Ale nech sa snažil ako chcel, stále to nebolo dosť. Až potom som nastúpila ja. A príhovor skúšal tiež najskôr sám. Meral sa po každom slove - mali to naozaj aj predniesť. Až potom prišiel.
No a čo sa týka malého princa - možno sa budeš čudovať, ale sú ľudia, ktorým to nič nehovorí. To ale neznamená, že sú horší. Sú len iní. Majú možno iné videnie sveta. To nie je zlé, nemôžeme byť všetci rovnakí.
Tak aj to je mozne, ze tam niekto nevidi nic. Tomu sa pre zmenu vobec nedivim. Poznam take pripady.
no a takýmto prípadom je fakt ťažké písať o tom úvahu, že čo im to dalo....
Moze napr.napisat uvahu o tom, ako mu to nic nedalo. To nie je o teme. Clovek, ktory ma vlohy na pisanie napise uvahu na hocico. A ten, co ich nema, nenapise poriadny sloh ani na temu, ktoru doverne pozna.
Moze napr.napisat uvahu o tom, ako mu to nic nedalo.
Urcite nie je nutne excelovat vo vsetkom. Staci porozumiet jazyku a o tom tie predmety su. Kazda oblast je jeden cudzi jazyk. Ked sa riesia technicke veci, moze to spravit odbornik, ale minimalne potrebujes vediet, co od neho chces. Ked riesis zdravotny stav, potrebujes nejaky zaklad biologie ci chemie. Aj IT maju porady. Je fajn vediet zosmolit nejaku myslienku do par viet, podat argumenty zrozumitelne, ziskat klienta. Este som neprisla na to, na co je biflovanie, ale asi to bude tiez nejaky cudzi jazyk.
V dnesnej dobe je pisomny prejav dolezity, preto nechapem postoj p.uc., ze nevadi, ked napise sloh za dieta rodic, hlavne ze ho odovzda.
To biflovanie. Za mojich stredoskolskych cias sa vravelo, ze ten kto sa vie dobre nabiflit, lahsie zvladne vysku ako napr. pravo.
ja som fakt asi mala najprv dočítať VŠETKY komentáre, až potom písať svoje :-D
Tangy, zase raz - zásah do čierneho, aspoň z môjho pohľadu ;-)
Neviem, áka bola úloha v súvislosti s tým Malým princom, ale priznám sa, ja tiež nie som jeho fanúšičkou - takže ak by som to mala byť ja tak napíšem, že napríklad - nerozumela som tomu, ale páčili sa mi ilustrácie (to je naozaj pravda s tými ilustráciami ;-) ) možno by som to porovnala s iným podobným dielom, alebo aj nie podobným, ale s niečím, čo sa mi páčilo .... ale teda to samozrejme závisí od toho, čo mali v tom slohu písať, ako znelo to zadanie ...
Lebo hodnotiť niečo môžem aj negatívne, ak mám napísať, čo mi dielo dalo a nedalo mi nič, tak to môžem napísať
ale zase, ak to zadanie bolo také, že toto sa nedalo urobiť, tak potom smola, lebo fakt nie sme všetci rovnakí
presne toto som myslela tým predchádzajúcim komentárom ....
No, skôr by asi bolo lepšie, ak by pani učiteľka nejako tolerovala tým spôsobom, že mu dá nejaké iné zadanie, toto mi nepríde ako šťastné riešenie ... to je strkanie hlavy do piesku ... okrem toho - maturitnú písomku na neho nikto nenapíše a z toho sa asi nedá "vyreklamovať" ...
jaaj, dievčatá 
- v histórii našej rodiny je prípadov, keď slohy písal niekto iný, ako konkrétny žiak je veľa. Tiahne sa generáciami, ako sme zistili na veľkom rodinnom stretnutí. A z odstupu rokov môžem povedať, že nikoho to neohrozilo. Aj maturity porobili, aj vysoké školy podaktorí stihli. . Aj ďalšie generácie vychovali.
Keby len toto bol jediný problém pri výchove detí :)
Suhlasim. Tiez by som to vykompenzovala mimoskolskou aktivitou. Lebo ponuka alternativnych foriem zakladneho vzdelavania je sice lakava, ale nema nadvaznost dalej (na strednej, resp. vysokej skole), teda ak by dieta neslo studovat do zahranicia a to nie je vzdy mozne. Tohoto by som sa obavala najviac.
U nas to mame v rovnovahe :-D Emmka je vzorna, pise aj kresli krasne, poctivo sa pripravuje, v podstate sme sa s nou ucili len prve dva roky, teraz uz ju len prekusame a hotovo. Tamca je pravy opak, nechcite vidiet jej tasku ci skrinku :-D v skole. Pocas prveho stupna bolo potrebne sa jej viac venovat, ucila sa sama ale pisanie sme davali do laty. Teraz uz je piatacka, uci sa sama ale prevencia je potrebna :-D
tak trosku stojim s krpcom na razcesti. 1- 4 som vybrala v pohode, no 5-9 uz musi ist na vacsiu skolu. Doteraz mal pomerne rychle tempo, obavam sa, ze spomalia, bude ich v triede 2x tolko ...
Teraz to pride. Bude "drzat hubu a krok"? Bude pritahovat neziaducu pozornost? (Nebude to vysledkami) Uz nemam pocit ako pri prvom stupni, ze som dobre vybrala. Riesim mensie zlo. Bol prvak, bol strajk ucitelov ... je stvrtak a doteraz sa nic nezlepsilo? Nadejala som sa, ze ucitelia budu spokojni a budu sa moct venovat svojej praci. Nie stresovat a zastrasovat.
Drzim palce, druhy stupen je vyrazjesia zmena, hlavne ked musis menit skolu, kolektiv, ako pises viac deti, k tomu viac ucitelov.
Ja sa obcas zamyslam, ci to ze u nas uz na prvom stupni maju skoro na kazdy predmet ineho ucitela, akurat prvy, druhy rocnik tahala viac triedna...., je na prospech deti. A to maju mnohych ucitelov z druheho stupna. Prechdo na druhy stupen bude menej bolestivy, len ten prvy mame taky aky mame ...
ja som mala šťastie , že som pomaly ani nevedela o čom sa chalani učia .
Slohy by som určite za nich nepísala.
Ale priznávam sa , že keď som ešte bola školáčka, tak sme so sestrou opisovali čitateľský denník z mamkinho , z povinného čítania , som čítala len to čo ma bavilo, ostatné som odignorovala. Teraz ani netuším ako to funguje, či deti majú stále povinné čítanie nadirigované, alebo majú na výber , za našich čias , to bolo fakt nič moc.
Na strednej maju povinne citanie, internet funguje ako skvely zdroj Voľačo majú aj na základnej, ale to zatial ako tak ignorujeme, som rada, že Tinka aspoň niečo prečíta,Tesim sa, ze sme nasli uz druheho autora, ktoreho zvladne citat. ;)
Baby, mne chalani nosia slohy, aby som skontrolovaly chyby. Občas im ich výtvor nahlas prečítam a sami uznajú, že tá veta je divná A čitateľský... katastrofa! Obaja majú za mesiac prečítať knihu, akú si sami vyberú. To je jediné pozitívum celého povinného čítania, že aspoň čítajú niečo, čo ich baví. Mladší napíše v priemere 3 vety obsahu a potom nad tým plače, že čo ďalej, že toho má málo. Starší si po každej prečítanej kapitole systematicky zapisuje 2-3 vety a potom plače, že toho má veľa
A ja, že len moja je ufňukaná. Vyzerá, že dôvod sa vždy nájde.
Naši slohy veľmi nepíšu, našťastie, bo tu má deva rezervy ..., fakt stačia tie umelecké pracovné zošity. Asi majú za úlohy byť nápomocné pri učení sa porozumieť textu, ale miestami som nechápava aj ja.
Uzasni su . Zivo si to viem predstavit. Asi mam doma 2v1.
Neviem co mam piiisat ....
Namatkovo mu hodim nejake vseobecne hesla: prazdniny, skola, rodina, kamarati, problemy ...
A po polhodine za nim idem, aby som ho stopla, aby s z hlavy neprepisoval cele kapitoly nanovo .
drobec cita odusu. Doteraz si mohol vybrat, mal zadane len pocty. Teraz vo stvrtaku uz maju knihy "na recept", akurat cez vianocne a jarne prazdniny si moze vybrat co precita. Najhorsie, ze citaju nove veci, pripadne to, co by som ja v zivote necitala: Hevier, Moravcik, Janovic, Bendova z modernych tam si vybera Nesbo, Denniky odvazneho bojka a podobne, vtipne veci ... (moje detske knihy boli Foglar, Burroughs(Tarzan), Carska, Zamarovsky, tak nejak som odignorovala povinne citanie a preslo mi to vzdy ... , akurat na strednej som mala jeden referat z povinneho, ale titul som si priam uchmatla zo zoznamu medzi prvymi).
Iwa, to je super, ze ti ich donesu precitat. Ja totizto normalne musim dieta vystriehnut s nejakym slohom, lebo on je schopny napisat ho hned nacisto a odovzdat. A ja tu mam potom infarkty. Presne: nezmyselne vety, ked clovek rychlejsie rozmysla ako pise a chce toho strasne vela a nepodstatneho vopchat na jednu stranu .
Je skvelé, že toľko číta. Podľa mňa im bohate stačí čo čítajú v škole od súčasných slovenských autorov, ak si to prečítajú aj doma z čítanky ..., neviem si predstaviť, že doma čítaťcelu knihu, ak ju to nezaujíma. Moju zaujíma iné napínavé, dobrodružné a som rada ak vôbec číta, doteraz bola ochotná čítať len jedného autora čo píše viac pre chalanon, napínave občas pomedzi fantasy a do toho problemy dnešnej doby. Teraz začala čítať voľačo pre devy jej veku ...
som velmi rada ze ho bavi citanie. Mam kopec tajnych fotiek, ked cita a posielam ich otcovi, ze v citani je po maminke .
Nie je uplne nadseny povinnym ... ale zatial ho 95% knih chytilo a len 5% sa vydrzal stazovat az do konca . A aj to v citatelskom dal patricne najavo, nech pani ucitelka vie, co im dava citat .
Ktorý je to autor? Keď prídem do kníhkupectva, tak mám pocit, že všetko je pre dievčatá :) A dnes ideme kupovať darček staršiemu k narodkám - kniha musí byť 
Moja miluje Davida Walliamsa, len to je si skor pre mladsieho?
Dík! Prvé, čo mi našlo, bola Diabolská zubárka 
pri tom hysterickom strachu zo zubárky, čo má starší, by to bol fakt TOP darček Mladší si aj z tých dievčenských vyberie : Zvierací záchranári alebo Frozen...
On ma take strasidelno humorne pribehy, niektore viac ine menej potiahnute do fantasy, ale na pozadi riesi vazne socialne problemy dnesnej doby. Sikana, bezdomovci, dokonca volebne kampane, ked odidu rodicia, ked nie su rodicia, totalnu chudobu a k tomu podlomene zdravie rodica, pracu socialneho pracovnika, ze ani byt bohaty nie je vyhra ..., babka s rakovinou, ktora zomrie, vytrhane vsetky zuby ... uz som tu volaco spominala ... Moja ich ma rada, len autor nestiha tak rychlo pisat nove knihy ako by chcela, ale uz sme obe objavili Mac Cabot, ta mame citateslky kruzok, kazda so svojou knihou. ;)
Ja by som si tak prečítala muflóna Anciáša, alebo prdiprášok doktora Proktora a ten náš tak maximálne životopis Jobsa prečíta.... Už mi to tuším manžel aj v knižnici hľadal... A do vnúčat je ďaleko...
Anciáš sa nepáčil ani jednému. Dr. Proktora dostali pod stromček, ale sa ešte k nemu nedostali. Starší sa vrhol na Terry Pratcheta: Draky zo Strašihradu a očká mu zažiarili, keď zistil, že od neho máme doma celú policu Zeměplochy (len akurát v češtine). Od starkých si po troške odnáša verneovky. Len on to má tak rád, že si prečíta kapitolu a potom ešte nechá tatina, aby mu ju prečítal popritom ho opravuje, keď sa drahý mýli... Takto čítali Dva roky prázdnin.
no, anciáš by sa ani nášmu nepáčil, to ja by som si prečítala :)
Uzasne foto a spoločné čítanie 
super foto. Ocino zvlada , neviem, ci by sa mamine podarilo vobec nadychnut, keby mala takto nalozene na ramenach !
Mam radsej Zemeplochu, ako Plochozem .
Skúsenosť ich naučila... lebo učiteľky tolerujú do 5 chýb, ak to má byť jednotka. Hlavne mladší je schopný pri návale myšlienok napísať aj svoje meno s ypsilonmi a párkrát prišiel rozčarovaný, že aký dobrý sloh, ale kvôli chybám nemá 1. Som rada, že učiteľka mu toleruje jeho škrabopis.
Moja Tamca nie je ziadna citatelka knihy z kniznice sice nosila ale prelistovala a bolo snad jedinu knihu co precitala bola Klara a matohy. Zo slovencinou ako takou bojujeme od zaciatku, pise horsie ako macka (to bude mat po mamicke) vynechava pismena a jej ilustracie v tvorivom pisani pochopi len avantgardny umelec, napriek tomu slohy pise sama, dokonca nechce aby sme jej pomahali, max skontrolujem chyby. Pise svojsky ale pobavime sa vzdy. Myslim, ze v tretom alebo stvrtom rocniku mali opisat medveda, neviem co vsetko tam popisala ale zaver bol famozny: "Medved je proste rad ze je"
To sú tie umelecké osobnosti... by si s našim mladším rozumeli junáčik číta vždy niekoľko kníh naraz: jednu novú, čo ešte nečítal, druhú nejakú encyklopédiu a tretiu takú, ktorú už čítal a páčila sa mu, tak si z nej číta znova.
Dnes doslo dieta zo skoly, ze z matiky nebude mat jednotku, lebo si casto zabuda domace ulohy. No znamky ma na jednodtku, matiku vie na jednotku, ulohy si obcas zabudne, a le niet tak casto aby sa to ozdrkadlilo na znamke ...
Náš štvrták je tak zo slovenčiny. Ale podarilo sa mu ukecať učiteľku, aby ho ešte vyskúšala...
to mi pride hodne nespravodlive, ved niekedy da ucitel lepsiu znamku aj ked to podla "priemeru" nevychadza ale ziak je v tom danom predmete dobry
Je rozdiel, či naozaj zabúda alebo je dietko flákač. náš je flákač a skúša, kde je tá hranica, že mu to učiteľka už prestane tolerovať. Pred rokom som učiteľke vravela, aby sprísnila, lebo potom sa nenaučí zodpovednosti, keď sa mu všetko prepečie. Veľakrát to bolo, že sa mu už nechcelo písať, tak vedome klamal učiteľke, že zabudol... párkrát som otvorila tašku, našla poznačenú úlohu a taký bol odutýýýý, že ju musel spraviť...
Nasa nie je flakac, aj ked sa jej ulohy robit nechce, ale ked uz robi tak sa snazi vsetky, len obcas sa nieco podari zabudnut. Niekedy castejsie.
hmm, hlava v oblakoch... niektoré učiteľky toto nechápu 
Za Vianocami až tak plakať nebudem,aj keď klasika zbehli prirýchlo, môžeme sa začať tešiť na tie ďalšie.
Horšie s prázdninami. Keď so konečne najmladšia vystabilizovala doma, začína nám škola.
Včerajšok bol priam ukážkový, celkom seriózne som uvažovala, že dvom mladším deťom zmením školu. Asi nemôže byť všetko jednoduché....Synátor je šikovný, dobráčisko, ale ... na dnešný školský systém až priveľmi? Nie je In byť medzi deťmi dobrý, čo sa týka prospechu? a najlepšie s minimálným úsilím ... Je za tým viac, okrem toho že nikam nezapadá, potrebuje výzvy ..., gymnázium je dvojsečná zbraň ...To by bolo na dlho a nechcem, nemôžem to tu rozoberať..., Strednú snáď voľajako zvládneme a potom sa uvidí ...
Horšie s mladšou devou, v podstate je šikovná, ale tento školský systém nie je pre ňu ...? Na hodinách obsedí, učivo teoretický zvláda, ale koľkokrát denne sa ja napočúvam "Ja nechcem ísť do školy ..." Ona chce tvoriť, hrať sa .... Zisťovala som či je za tým aj niečo iné ako nechuť k učeniu, rozprávala som sa s učiteľkou, s dieťaťom, myslím, že nie .... Keby nebola waldorfská škola na opačnom konci mesta, ako máme príjazd do mesta od nás, snáď by som MM na také ukecala ... Uvažovala som nad tým, už v prvom ročníku a rozmýšľam stále viac a viac aj keď stále s rovnakým nepochopením u polovičky.... Ja neviem, máme pred sebou ešte 5 rokov základnej školy, ako dlho budem toto počúvať netuším? Ak sa nič nezmení, čo za tak dlhú dobu samozrejme môže, tak ju pošlem na úžitkové umenie ... a dovtedy? Len chcem zdôrazniť, že na decká nevyvíjam žiadne tlaky, ohľadne výsledkov, snažím sa ich akceptovať aké sú, každú snahu si cením .... Mala som skvelú školu pri staršom synovi.
Ja neviem či je to tým, že už som relatívne stará, na dieťa na základnej škole, pri starších som ani nevedela, že tam chodili ..., či je to tým, že sama nie presvedčená o hodnote nášho školského systému, nemám rada pravidlá, systém ..., aj keď ja som si to všetko bez reptania absolvovala ..., nie k môjmu veľkému prospechu .... Ešte, že starší dvaja sa v podstate našli, dcéra na výške, ktorá je celkom baví a synovi zázrakom otvorili duálne pomaturitné štúdium šité pre neho a v pravú chvíľu.
Keď som voľakedy dávno písala s Eli, asi si na ňu niektoré pamätáte a spomínala svoje deti a ich školu, systém a jej postoj k tomu všetkému, mala som pocit, že veľmi špekuluje, už jej rozumiem ..., len nevime čo s tým ... Hľadám s deťmi správne riešenia, aby boli šťastné, ale zároveň pripravené na dnešný život, len ... narážam na ... Ako by malo vyzerať naše školstvo, nie som odborní, ale moje skúsenosti so štyrmi deťmi a školou sú, že takto asi nie ..
Takže tak. Dievčatá stretávate sa aj vy u vašich s veľkou nechuťou chodiť do školy, riešiť domácu prípravu .... nebodaj máte doma aj voľajakých nadšencov, alebo len klasických hundrošov?