Škatuľky

aha, asi viem o ktorom clanku hovoris, mam ten casopis doma... clanocek som precitala a povedala som si, ze teda ok, nastastie nemam narocne deti - i ked si na mna narokuju - podla moznosti cely den a na striedacku obcas aj celu noc... ale su to moje deti a nenecham ich strcit do nejakej "skatule" o narocnosti... ved su moje, nie??? zdielam tvoj nazor - hlavne to PS...
ale zas - tiez poznam prostredie, kde sa vychovava viac peniazmi ako citmi - a tiez tvrdia, ze maju narocne dieta... cize som dospela k nazoru, ze kazde dieta je narocne - kazde inym smerom...

Ahoj Akira, ja som uz asi citala len tu poslednu cast v ktorej mamicky pisali svoje nazory na ten clanok. A na mna to posobilo tak, ze niektorym to pmohlo ujasnit, ze na ich dieta neplati to co na ostatne. Mne aj moj maly pride narocnejsi nez ine deti, nechce moc papat a spanok je u nas vecny problem. No a tak trochu to u neho akceptujem ze je proste taky a da sa robit toho len velmi malo aby tieto dva problemiky zmizli uplne.

Deti podla mna nie su narocne- narocne zacinaju byt vsetky vychovne postupy- "zarucene" spravne zo vsetkych moznych a dostupnych informacnych zdrojov, ktore bezny rodic nielenze nedokaze velakrat spravne spracovat, ale uz vonkoncom nie aplikovat.....a nastava frustracia, ze robi niekde chybu, pripadne mnozstvo chyb a urcite by to vedel lepsie, ak by precital tu info, ktoru prave v tejto chvili niekto vypustil do sveta....
Som toho nazoru, ze normalna matka robi prirodzene pre svoje dieta vsetko len to najlepsie, ako to momentalne citi......aj s chybami, ale tak to proste citi.

Aj matke, ktora pusta dietatu rozpravku 5-krat v noci darmo bude niekto vysvetlovat, ze robi nenapravitelnu chybu, ked ona sama citi, ze je to tak spravne.....mozme len dufat, ze raz pociti, ze toto uz spravne dalej nie je.....ivet

ja náročné dieťa mám a náročné bolo od narodenia. nakoniec sa z toho vykľula dosť vážna diagnóza a ja som rada, že konečne je v nejakej škatuľke a nemusím sa zožierať, že som nemožná matka, ktorá má nevychované dieťa. Myslím si, že rodičia všelijakých dis... a všelijakých iných detí ako uvádza autorka blogu sú aj vďační, ak sa na odlišnosť ich detí príde, pretože môžu začať so svojim dieťaťom pracovať iným spôsobom a napr. im prispôsobiť aj učivo v škole, integrovať ich a pod. Bohužiaľ v našom štáte ešte stále nie sme pripravení akceptovať inakosti iných a môžu to byť aj lepší a hodnotnejší ľudia ako tí, ktorí sa radia do škatuľky normálni a ostatné škatuľky nie sú ochotní akceptovať. Je mi z toho smutno, ale nikto kto nemá dieťa alebo príbuzného v nejakej škatuľke nenormálnosti - podľa väčšiny si nevie predstaviť s akými prekážkami sa zaškatuľkovaní ľudia musia v živote pasovať. Takže ja prosím o viac tolerancie pre ľudí a hlavne detičky zaradené do rôznych škatuliek.

No, prvá reakcia bez toho, aby som čítala komentáre - vychovávať všetky deti rovnako - neviem, článok čo spomínaš som nečítala, ale ja si pod tým predstavujem niečo v tom zmysle, že máme určité "rámcové zásady" (napríklad v nábožensky založenej rodine - viera, chodenie do kostola,...) jednoducho také tie zásadné veci, ktoré považujeme za "to čo musí byť". V rámci týchto zásad sa stále dá ku každému jednému dieťaťu pristupovať individuálne, zohľadňujúc jeho osobnosť. Evka tu mala diskusiu o spoločnom stolovaní - sú rodiny, kde si ani nedokážu predstaviť, že by to bolo inak. Vedú k tomu svoje deti od narodenia a napriek tomu sa môže stať, že z takého či onakého dôvodu, jedno z detí práve toto bude považovať na "neprijateľné" a bude sa proti tomu búriť. A vtedy príde ten moment, keď sa rodič pýta - prečo je tento iný, keď som ich všetkých vychovával rovnako.
Takže áno, myslím si, ba priam som o tom presvedčená, že určité základné spoločné črty výchovy v rodine sú a (podľa mňa) by aj mali mať - inak môže prísť k tomu, že samé deti budú poukazovať - on môže a ja nie? alebo ja musím a on nie?

Tie skatulky su super pre rodicov. Maju sa na co vyhovorit a nemusia nad ich vychovou rozmyslat. Ja tiez od svorky pocuvam, ze som TALENT na vychovu deti a ze svagrinina dcerka je cert a s nou sa neda a v podstate (neodznelo to slovom) je narocne dieta. A ja zo dna na den prisposobujem vychovne chodnicky, rozmyslam nad konanim mojich deti a ako ho usmernit. Niekedy si pripadam sikovne, niekedy zufalo, ale zatial to nevzdavam. A moje deti ma stale prekvapuju.
Nenapadlo ma nazvat moje deti narocnmi, ale keby som to urobila mam pokoj, lebo dnes to slovicko ospravedlnuje vsetko.

Každé dieťa je svojim spôsobom náročné, ale sú deti, ktoré sú "živšie" a tie podľa mňa náročné nie sú. Tiež nemám rada, keď si mamičky rozprávajú, aké majú hyperaktívne deti a pritom ani raz s nimi neboli u psychológa. Ale podľa mňa je normálne, že dieťa neobsedí, behá a taak. No ja mám našťastie prvorodeného takého, že obsedieť aj vie a 11-mesačná dcéra je živšia, od narodenia veľa plakala, v noci sa budila každú polhodinu, doteraz spí jednu noc dobre a ďalších 5 nocí sa budí každé 3 hodiny, málo papá a je "živšia". Ale zďaleka si nemyslím, že je náročná. Má proste inú povahu ako jej starší braček. A zasa sú deti, ktoré majú poruchy správania, ale to patrí do rúk odborníkovi a potom je tam dôležitý "iný" prístup. A to zasa neznášam, keď niekto označí takéto dieťa ako ZLÉ. Žiadne dieťa podľa mňa nie je zlé, len má iné nároky, požiadavky, povahu ...Ale aj pri "normálnych" deťoch je taktiež dôležitý individuálny prístup - veď predsa každý sme iný, či dospelý či dieťa ...

aj ja som v skatuli, dokonca hned v niekolkych. Som narocna-leniva-rozmaznavajuca. No proste uplne paradoxy, ako sa komu a kedy hodi , ked skatulkuje.

Skatulovanie drobca mi pomohlo - bud mi niekto s inym pristupom ukazal, ze to tak nie je, alebo som to musela prelomit svojim pristupom ja, aby som ukazala, ze sa da pracovat s drobcom a s lahkostou! - ked sa chce.

Je dobre pomenovat problem (gueva ) a dalej pracovat. Mam takych ludi v okoli. Ked chlapec od narodenia na voziku chcel ist sam na strednu, tak siel do internatnej skoly. Ked dievcina s downovym s. dostala kluce od bratovho domu a kym oni pracovali v zahranici, ona k nim rano prisla, spravila si kavu a postarala sa o kvety a zeleninu v zahradke. Ked sa u nas "tej blbej" v rodine az na strednej prislo na dis, a zamakala na svojom sposobe pripravy a z ucnovky sa vysplhala a konci teraz vysku.

DYS- dievcata, DYS-
linda©

No konečne niekto napísal, čo ja ako už stará mama tvrdím veľmi dávno, ale hlavne ked to začalo s tymi indigovými. Prepačte maminy, ale dys je úplne niečo iné a tam je naozaj dobre, že dieťa zaradili - mám vnuka a bolo to až hororové a darmo sme sa snažili. No ja som bola nešťastná ak som počuvala mamičky ako sa rozprávajú aké oni majú deti, tri tvrdili že určite ich deti sú indigové a preto musia s nimi inak a ďalšia po takej dosť dlhej odmlke odrazu povedala, viete ja sa Vám musím priznať, k tomu, že moja dcéra je nadpriemerne inteligentná a je to až také vysoké, že s tym ako rodina si už nevieme rady. Nuž neviem ako to mlada mamina myslela, možno sa chcela vyrovnať tým indigovým, ale jedno bolo isté že nevedela o čom naozaj hovorí, alebo jednoducho povedala pravdu že nezvláda svoje dieťa.
Netrval ani týždeň a môj vnuk prišiel zo škôlky veľmi nešťastný, každý je nejaký a on je nezaradený / to sme ešte nevedeli koľko ma dys../ a tak som sa snažila vysvetliť svojmu slniečku že je zaradený do super rodiny, kde ho milujeme, no jeho očka boli smutné a ja som mu vtedy povedala, že nemusí byť modré dieťa a predsa v živote naplní svoj osud a urobí veľké veci a on sa tak rozžiaril a ja som sa cítila dosť hlúpo, ale potom som si povedala - no čo už.

Chcela som čo-to napísať o "škatuľke" indigo, no napokon to stále nebolo ono...

v podstate akákoľvek škatuľka je veľmi fajn keď pomôže dobrej veci.Keď pomôže rodičovi nahliadnuť viac do vnútra svojho dieťaťa, nahliadnuť do jeho trápení, keď mu dokáže pomôcť pochopiť niečo zo života, prežívania svojho dieťaťa...potom rodič môže odštartovať pomoc aby tak dieťa mohlo normálne fungovať, a hlavne napomôcť svojmu dieťaťu aby bolo rešpektované okolím, učiteľmi...aby vedelo akceptovať samé seba...keď je to v tejto rovine je to super- tu niekde zrejme aj končí funkcia škatuliek...

akonáhle sa škatuľka stáva nástrojom na ospravedlňovanie vlastných zlyhaní vo výchove, akonáhle je zo "škatuľky" len módny trend je to škodlivé, stráca to svoj zmysel...