nEBOJ, odvykne si.... len nech sa vyspinká, my sme nášho zaspávali skoro dva roky... nebolo to vždy jednoduché, ale ten pocit, že je konečne spokojný, bol nenahraditeľný :) potom si odvykol uplne sám, šli sme mu na nervy :)
vyrevať nám nepomohlo.. vôbec... bol ešte nervoznejší a niekedy aj taký unavený, že nevládal zaspať........ 
vydrž, ked pôjde do školy, zaspávať ju nebudeš 
BArborka, malá ťa potrebuje, cítiť tvoju blízkosť. Niektoré citlivé detičky sú najmä pri zaspávaní veľmi senzibilné a naozaj potrebujú mať oporu najbližšej osoby - a tou si ty. Kde by si chcela ísť ? Veď len tieto prvé rôčky je na nás bábatko závislé - tak sa narodí - a to nielen fyzicky - prebaliť napapať pohojdať - ale aj psychicky a duševne ...
Nechať ho vyplakať nieje njlepšia voľba z psychologického hľadiska - navodíme v jeho malej detskej dušičke dojem - že keD´mu nebude dobre alebo si nevie s niečím rady - musí sa spoľahnúť samo na seba. A ty ako mamina chceš určite presný opak - aby dcérka vedela, že ty si tu pre ňu a budeš aj v ďaších a všetkých ťažkých obdobia jej života.
často sa stretávame v dnešnej dobe s tým - že je moderné aby dieťatko skoro samo spalo, skoro sa osamostatňovalo - aj keDˇnieje na to pripravené. A potom sa čudujeme, keď sa v puberte ozaj skoro osamostatní - ale to by sme zas boli spokojnejší - keby za nami prišlo so svojimi problémami a ešte radšej by sme kontrolovali čo robí v noci 
Ale to už bude na budovanie základnej dôvery neskoro.
Tak sa netráp a uži si blízkosť dievčatka, kým to potrebuje. Tie chvíle sú zaraz preč .. a zostanú ti len krásne spomienky ... deti rastú ako z vody a čas prirýchlo letí ... Či to len mne, starej korčuli ? 
Adinka,súhlas do bodečky bodkovatej
nofajn tak najblizsich 6 rokov mam spolocnika v posteli isteho ale tak teraz mi to nevadi ja sa s nou rada maznam len sa bojim ze inde spat nebude
ale bude deti sa naučia aj spať, aj chodiť, aj rozprávať, aj od cumlíka sa odučia, aj od fľašky a dokonca aj od plienok, len všetko má svoj čas
Eva
Barborka a ako s tým nekľudom a odmietaním pitia, čo si písala nedávno ? Už spí lepšie?
hej spinka lepsie teraz aj papa viac ako boh vie co to stale neni ale aspon nieco. Vysadila som tie vitaminy a asi an tom nieco bude ze to je nic moc uz by som ich nepouzila.
Paráda, takže dovod sa našiel - zase sa raz potvrdilo "Viac hláv,viac rozumu"
Barborka,
Adinka ti to krasne napisala, absolutne s nou suhlasim.
Vyplakat urcite NIE, pre dietatko je to velmi stresujuci a smutny pocit. Nuz, ja som nedokazala nechat moje deti plakat.
Na najblizsie obdobie mas spolocnost v posteli? Ved je to uzasne, ked pri tebe babatko spinka, nie?
Obidve moje deti so mnou spavali v posteli, pre mna to bolo nieco krasne a deticky boli spokojne.
Moj syn ma teraz 7 rokov a pravidelne v noci ci nad ranom ku mne pricupka a suchne sa pod perinu
. Viem, ze to raz prejde a ver mi, ze budem s laskou spominat.
Eva
Ahoj Barbora predchvilou som napisala nieco podobne do ineho prispevku. Ja som citala clanok, ze deti ktore zaspia s matkou , ked sa v noci zobudia, posledne co si pamataju je ze mali mamu pri sebe a teraz tam nie je - ak ho prelozis do postielky - a stichne len ked si ho zoberies k sebe. Keby si dieta ulozila do postielky, zo 3 noci mu tam dala hracky a ked bude moc plakat, chod a utis ho a znova daj do postielky, ono vie ze zaspalo v postielke a ked sa zobudi, vie kde je a ma tam hracky. Nam trvalo asi 3-4 noci kym maly pan pochopil ze v postielke sa da aj hrat a potom sa aj sam ulozi ritkou hore a ja ho len prikryjem, ma 11 mesiacov budi sa 1 v noci a to ho nakojim a spi do rana. ale uzila som si s nim.ale funguje. clovek ma len jedny nervy a tie si treba setrit na horsie casy
Ahoj
Ja budem mat teraz podobny problem. Konecne sa stahujeme do noveho bytu a MM uz planuje ako bude mala zaspavat sama. tzn. strcit do postielky, nechat vyplakat a ona si zvykne. mne je to proti srsti, ale vzdy ked som sa snazila mu vysvetlit, preco to tak nechcem, skoncilo to skaredou hadkou. takze viem, ze ked sa prestahujeme, ina moznost nebude. budem len dufat, ze malinka to pochopi tak rychlo ako ten tvoj. Mimochodom mame obaja velmi flexibilne prace, takze sa malej venujeme skoro non stop, to len aby si niekto nepomyslel, ze sme kruti rodicia 
Ale v otazke spanku rozhoduje MM Chcem sa spytat mozno hlupu otazku: nemoze sa nieco babatku stat, ked zaspava vyplakanim? nemame postielku s prieckami, tak som si ista, ze sa mi nikde nezasekne alebo tak. skor ide o sopliky alebo o dychanie alebo ja neviem...predstavujem si sceny jak z hororu obcas 
lenkaxiv,
preco o spanku vasho dietatka rozhoduje vylucne tvoj muz?
Dietatko moze byt pri zaspavani v placi velmi nestastne, smutne, moze mat pocity opustenosti, bezradnosti. Ja by som toto mojim detom neurobila.
Ci sa mu moze nieco stat, je hypoteticka otazka, stat sa moze kedykolvek, kdekolvek - a nemusi. Skor ide o to, co taketo zazitky v dietati zanechaju do buducnosti.
A pisala som aj Barborke - pocuvaj svoje srdce, ono ti napovie.
Eva
co sa moze stat malemu dietau ked ho nechas srdcervuco plakat? moze sa pridusit- vdychne slinu, alebo sa pogrcka a vdychne zvratok..nehovoriac o psychike...
ja neviem co je to za pristup nechat vyrevuvat...desattisice rokov ludske pokolenie vyrastalo v mattinej tesnej blizkosti, matky od narodenia nosili svoje potomstvo pri sebe a mysliet si ze par desatroci sa to deti odnaucia je viac ako naivne a krute
predstavte si seba, zobudite sa v tmavej miestnosti, ziadne ludske teplo, vone, hlasy, volate o pomoc a nikto neprichadza...dospely ked ma vselijake nocne mory, fobie ide k lekarovy alebo si pomoze inak, ale male dietatko?
Presne. Nechat dieta vyrevat mava nasledky neskor- v puberte. Moze mu to ostat v podvedomi zakodovane a rodicia potom nevedia vyjst z udivu co sa to s pubisom deje....malokto si to vsak dava do suvisu s ranym detstvom. Vtedy ked si s pubisom nevieme rady, pretoze je citov chladny, buri sa a robi neplechu pre nas nepochopitelnu, je tazke si priznat, ze ja som na vine, pretoze mi iba vracia to, co som mu ja kedysi "davala".
Môj manžel by si nedovolil rozhodovať o tom ako ja budem uspávať dieťa. Keď potrebovali, spali pri mne a hotovo. Aj teraz spíme v jednej izbe štyria. Starší syn v svojej posteli, mladší v postieľke a my s MM na manželskej. Starší sa hocikedy vtrepe ku nám do postele v noci, mladší keď sa náhodou zobudí a veľmi plače, nevie sa ukľudniť, vezmem ho ku sebe a je po probléme. Základ je, aby boli deti vyspaté a oddýchnuté, potom nie sú mrzuté a uplakané. Určite by som nenechávala dieťa spať samé proti jeho vôli a nechať vyplakávať že si zvykne??? Nezvykne. Deti sú vytrvalejšie ako my. Nebudú nič robiť proti svojej vôli, budú sa brániť. Príde čas na to, keď budú spať samé vo svojej izbičke, ale určite nenútiť nasilu.
Lenkaxiv, neviem, kolko ma mala mesiacov...Ale my sme pri starsej babulke, ked mala desat mesiacov a zaspavala stale (aj cez den)na rukach (tancovala som s nou na hudbu)a "odislo" mi zapastie (rozumej - nemohla som pohnut rukou, nosila som ortezu), zacali ucit dieta na zaspavanie vo svojej postielke tak, ze sme vecer po kupeli a papani dcerku pekne ulozili do postielky. Ked zacala plakat isli sme k nej a upokojili hladkanim, prihovaranim sa, ale z postielky sme ju nevyberali. Zakazdym ked zacala plakat, tam jeden z nas isiel...a tak pekne, az kym nezaspala. Na treti vecer pekne zaspala sama v postielke.
Nebol s tym problem, nebol ani velky plac. Nechat vyrevat by som nedovolila. Ak to sposobuje hadky, nech sa manzel hada sam so sebou, je dospely, nech si to spracuje sam a ja by som sa bola pri drobcovi. Niekedy sa clovek proste musi rozhodnut.
Dakujem vam maminy za nazory a rady... vela som premyslala ako to spravit, aby sme sa koli tomu s MM nehadali. trvalo mi to len tyzden , ale nasla som kompromis ( teda moj MM si mysli, ze je to kompromis )
za tyzden sa stahujeme a mala zacne spavat vo vlastnej postielke, ALE nenechame ju vyplakat!!! dohodli sme sa tak, ze ja ju naucim spinkat samu a on mi do toho kecat nebude. neviete si predstavit ako ma to tesi. ak totiz place moja mala, tak ja placem s nou a to nezvladam.
este raz moc dakujem! dodali ste mi odvahu, aby som pocuvala hlas svojho
No zhodou okolností som sa stretla s veľmi milou vzdialenou príbuznou - keď jej chalani boli malí a bežne sa prevádzkovalo vyplakanie sa, jednému z jej dvoch synov sa vďaka plaču spravil pruh. Potom čakali pár rokov a keď podrástol, museli s ním na operáciu. Preto vraví, že by si to teraz už rozmyslela.
Suhlasim s babami, ktore radia nenechat plakat....ked bude mat sedemnast tak uz budes riesit uplne ine veci a ver mi, ze na casy, ked s tebou spinkala v posteli a potrebovala tvoju blizkost, budu nekonecna studna sily do boja s pubertou. Dieta nie je zvieratko, aby si ho musela cvicit...
Eva
Mne nevadi ze pri mne spinka a jasne ze je to krasne ked ju mam pri sebe a viem aj ze to prejde a po pravde ja by som najradsej mala drobcov stale takych malickych :) Ja len ked pocuvam podaktore zeny a ich radi tak radsej sa spytam este raz niekde kde je vätsia koncentracia mamiciek a nech teda mam viac nazorov s toho sa potom lahsie usudi co je spravne ale aj keby mi tu vsetky povedali ze ju mam nechat plakat a ulozit do vlastnej postielky nevedela by som to spravit.
Barborka,
pocuvaj svoje srdce, tam casto najdes tu najlepsiu odpoved
Eva
Barborka, hladala som v časopisoch, ale nakoniec som to našla aj a nete, keD´som si dala jednu vetu do googla :DDD Tu je taky pekny clanocek, co som ti chcela poslat - z Casopisu Dieťa 8/2008 - je od jednej lekarky :
Desmond Morris v pôvabnej knižke Lidské mládě (Agro, 1995) píše, že žiadne dieťa nie je milované príliš a čím viac dokážeme uvažovať ako dieťa, tým lepšími rodičmi sa máme možnosť stať. Krik a nárek dojčaťa sú úpenlivé prosby o pomoc. Je to dávnoveký vzorec správania. Milióny rokov evolúcie bábätko naprogramovali tak, aby premenilo svojich rodičov v milujúcich ochrancov. Aby sa ľudské mláďa poistilo proti nebezpečiu, ktoré mu hrozilo, ak bolo ponechané osamote, vyvinulo si schopnosť vydávať prenikavý signál paniky a používať ho, akonáhle bolo ponechané osamote. Iba jeho hlas ho mohol zachrániť, žiadna iná schopnosť (napríklad schopnosť pohybovať sa alebo prichytiť sa matky). Desmond Morris uvádza, že ukladanie bábätiek do samostatných postieľok v industriálnych spoločnostiach spôsobili názory, že deti tak budú lepšie chránené pred infekciou, a tiež teórie presadzujúce tvrdý, autoritársky výchovný prístup a ich aplikáciu už aj na malinké deti. Svoju úlohu hral aj strach, že rodičia svoje dieťa v spánku zadusia. To sa však nemôže stať, pravda, ak rodič nie je pod silným vplyvom psychotropnej látky (drogy, alkoholu, lieku na spanie). Zdraví rodičia sú na tesnú blízkosť svojho dieťatka veľmi citliví a aj keď upadnú do tvrdého spánku, ich odpočívajúci mozog dieťa stále vníma. Telesný stav dieťatka je tak pod lepšou kontrolou. Desmond Morris takisto upozorňuje na skutočnosti, známe z teórie vzťahovej väzby – že častá telesná blízkosť dieťaťa a rodiča spôsobuje, že dieťa cíti veľa lásky a bezpečia a vďaka tomu nebude neskôr menej nezávislé, ale naopak viac nezávislé, schopné skúmať svet z bezpečnej základne. Aj matky majú prospech z častej blízkosti bábätka, pretože sú hormonálne nastavené tak, aby sa s ním čo najviac a najčastejšie maznali. Desmond Morris pripomína, že popôrodné depresie bývajú spôsobené odoberaním dieťaťa matke – najskôr v pôrodnici, potom v detskej izbe.
Skutočnosť, že malé dieťa by malo spávať v blízkosti matky, je v súlade s neurovedou. Vedci, ktorí sa zaoberajú výskumom spánku a špeciálne spoločným spánkom matky a dieťaťa (napríklad profesor antropológie, dr. James McKeena z Notre Dame University, či dr. Sarah Moshko z University of California) svojimi výskumami potvrdzujú, že matkina prítomnosť priaznivo vplýva na fyziologické funkcie spiaceho dieťaťa. Veľký význam to má aj pre bezpečnosť bábätka. Ak dieťa spí pri matke a dodržia sa ostatné zásady bezpečného spánku, nedochádza k SIDS (syndrómu náhleho úmrtia dojčaťa). V kultúrach, kde spia rodičia spolu s deťmi, je tento syndróm raritou. Kniha Attachment Parenting od Katie Allison Granju píše o zaujímavej skutočnosti: Ak sa príslušníci týchto kultúr presťahujú na západ a osvoja si tamojší štýl starostlivosti o dieťa, výskyt SIDS sa u nich postupne dostane na úroveň rovnakú ako na západe. Pripomeňme, že dieťa má spať na tvrdej podložke, na chrbátiku alebo na boku, odstrániť treba vankúše, hračky, prípadne iné predmety. Rodičia, ktorí fajčia, by nemali fajčiť v prítomnosti dieťaťa a už vôbec nie v miestnosti, kde dieťa spí. Ak idú spať k dieťaťu, mali by sa osprchovať a umyť si vlasy, aby odstránili cigaretový zápach (radí dr. William Sears v knihe The Baby Book). Faktor, ktorý je dokázateľne účinný pri znižovaní rizika SIDS, je dojčenie. Pritom dojčené bábätká, ktoré spia s matkou, majú oveľa menšie riziko, že počas spánku skončia v nebezpečnej polohe dolu tváričkou. Okrem toho je takto nočné dojčenie pre matku oveľa jednoduchšie, nemusí k dieťaťu vstávať, nakŕmi ho v polospánku bez väčšieho vyrušovania dieťaťa i seba. Dr. McKeena hovorí, že spoločný nočný spánok rodiča s malým dieťaťom je prirodzený a rodič i dieťa sú naň biologicky adaptovaní. Spánok osamote je pre bábätko úplne novým, neprirodzeným a cudzím zážitkom. Dr. Sharon Hellen sa pýta, ako máme po tisícročiach spoločného spánku zrazu povedať nervovému systému dieťaťa, aby bol „v pohode“, keď spí osamote? To jednoducho nejde.
Aj riaditeľka strediska mentálneho zdravia detí v Londýne Margot Sunderlandová na základe dlhoročných výskumov tvrdí, že rodičia by mali spávať s deťmi, a to približne do veku ich piatich rokov. Odlúčenie od rodičov spôsobuje úzkosť a zvyšuje u dieťaťa hladinu stresových hormónov. Ukladanie osamotených detí na spánok spôsobuje zvýšené riziko syndrómu náhleho úmrtia dieťaťa. Podľa dr. Sunderlandovej to môže byť preto, že dieťaťu chýba upokojujúci vplyv vedľa neho ležiacej matky na dýchanie a funkciu srdca. Dr. Sunderlandová poukazuje aj na vedecké výskumy, ktoré preukázali vplyv osamoteného spávania na rozvoj niektorých telesných ochorení v neskoršom veku.
Prakticky sa dá spoločné spanie rodičov s deťmi vyriešiť rôznymi spôsobmi. Mnohé mamičky si detskú postieľku pristavia tesne k svojej posteli, iné si ho dajú priamo vedľa seba. Na bábätko je mamička oveľa citlivejšia než otec, a preto by malé dieťa nemalo spať medzi oboma rodičmi, prípadne vedľa súrodencov, ale tak, aby ležalo len vedľa matky. Použiť možno špeciálnu detskú postieľku, ktorá sa pripevní k posteli rodičov, alebo prisunúť k sebe viac váľand – takéto riešenie je vhodné, keď za kratší čas pribudne mladší súrodenec. Každý si môže prostredie na nočný odpočinok upraviť tak, aby to vyhovovalo jemu aj jeho deťom.
MUDr. Jela Maliariková, psychiater
Joj, prepáč, myslela som že stačí uviesť pôvodný časopis, ten mám doma. INáč skoro celý rok 2008 tam boli uverejňované takéto články.
Nuž, Adinka, keby si nenapísala, že si to našla aj na nete, tak by časopis ako zdroj celkom stačil 
.
Achaaa . Ináč som pri tom hľadaní zaujímavých zdrojov natrafila aj na môj článok o dojčení uverejnený na nejakom portáli bez akžchkoľvek údajov odkiaľ alebo od koho je .. a to by ma ani netrápilo, ale ten portál je dosť silne nacionalisticky orientovaný čo sa absolútne rozchádza s mojím presvedčením ... nuž som požiadala aby to láskavo stiahli ... tak budem čakať. ale som dnes na teba pri tom myslela, že čo by si povedala .. a hľa, hneĎ aj ja voľačo vyšustím
Život to vie všelijako zašmodrchať, však?
ach... toto mi uplne hovori z duse
Eva
A ešte ej k tomu veľa krásnych kníh od rôznych autorov, ja to tteraz lúskam, lebo budem mať prednášku na Dňoch zdravia v Bratislave - Masáže detí, dojčenie a vzťahová väzba - tak sa pomaly pripravujem ... tož možno ešte sem niečo prihodím časom ... :D
Ahojte maminy.No chcem sa pridat k diskusii.Aj ja som proti "vyrevaniu sa" aj ked som to parkrat zial, skusala aj ja. Nakoniec sme maličkemu zariadili izbičku,mal cca 2 roky,a zaspavali sme na jeho posteli. Ked uz krasne spinkal,tak som odisla...Myslím,ze to ide aj s vekom. Cim su detičky starsie,tym viac pohybu maju a ak sa unavia,je im jedno,kde zaspia-a s kym Skusali sme vsetko,pustat rozpravky na CD,spievat do uška, relaxačny kupel,masaz a nakoniec sme zostali pri precitaní rozpravky...Treba skusat,co na Tvoju maličku zaberie
Mala zasadne zaspi len ked je u mna v posteli a lezim s nou a hladim ju nezaspi ani ked ju mam na rukach ani ked s nou lezim hocikde inde. Teraz sa bojim ze budem musiet byt stale doma aby sa mlada dama vyspala. Mama povedala ze ju mam nechat aj vyrevat a ze ona sa unavy a zaspi ale to mi neda :( Mate s tym skusenost? Odvykne si od toho?