Dieťa a sebaobrana

Moja, robila som v deckom kútiku - presnejšie v tých velkých V POLUSE a AUPARKU....a ti poviem, ja si tam deti nikdy nedám...jedine so mnou...viem presne ako to tam chodí, nie raz som vyletela, lebo slečny brigádničky mleli papulkami a nič nerobili a to čo sa tam dialo...to by bolo na knihu...
Neboj sa syn sa to naučí rozoznávať sám, vela s ním komunikuj...my sme sa so sestrou tiež hrávali až do krvy...ale - stále to bola sranda, deti niekedy proste nevidia rozdiel a vážnosť...niekedy je to fakt len hra...čím bude starší tým si to podla mňa bude uvedomovať a potom sa ti i posťažuje ak sa mu niečo nebude páčiť...

Aj moja malá tam chodieva rada...ale ja ako hlavná matka-vtírka, vyberiem vždy čas doobeda aby som tam mohla ísť s ňou...alebo stojím nalepená na skle a strážim...
Vieš, tvoj syn je isto múdry chlapec...a inštinktívne to cíti...môžeš sa ho tak akurát spýtať čo sa stalo...myslíš že mu bude ubližované? myslíš že si neporadí? alebo myslíš že nerozozná či je to hra alebo vážne???...kolko má vlastne rokov?....
Vela s ním hovor, aj pri rozprávkach...pri bežných situáciách a pýtaj sa ho čo si o tom myslí, nech skomentuje tú situáciu, nech okomentuje kdo sa zachoval správne a kdo nie...tak môžeš posúdiť, či to vie rozlíšiť....

Ja si myslím,MM,že ty si veľmi inteligentná žena,ktorá podľa toho,čo tu píše dobre vychováva syna a nemyslím si,že by to nevedel pochopiť,čo je ešte sranda a čo už nie.Myslím,že Ty to máš v sebe podvedome zakorenené a máš z toho zbytočnú obavu.Náš syn sa tiež nevedel brániť,tak ho to muž začal učiť.A toho druhého to nemusí,ten sa určite obráni sám,už teraz sa nedá nikomu a ničomu. Tvoj malý je dosť vyspelý a rozumný / podľa toho,čo píšeš a naše deti sú v rovnakom veku/,ja si myslím,že to je v pohode pre neho pochopiteľné.

MM, ja som dcére hovorila: Detičky ťa nesmú biť, ani ty nemáš ubližovať detičkám. Ak ťa niekto buchne, povedz mu najprv, že ťa to bolí a nech to nerobí. Ak to urobí znovu, vráť mu to. Ale viackrát som sa cítila ako vojnový poradca:"Nedaj sa! Keď nerozumie, že to nemá robiť, vráť mu to. Bi sa!"

V škôlke bambuľa nemala problém, ani na ihriskách, učiteľky mi hovorili že moja babuľa má také obrovské srdiečko, až sú oni z toho paf. Do triedy postúpila s deťmi zo škôlky, ale polovica detí prišla "zvonku". A ona mi teraz hovorí, že nemá v triede žiadneho kamaráta, lebo sa s ňou nechcú hrať (ten dôvod prečo nejdem spomínať, ale dajme tomu, že preto lebo nosí silné okuliare). Ona je neskutočne spoločenské decko a verím, že práve takáto prkotina ju ničí. Pýtala som sa triednej viackrát, vždy mi hovorila, že deti sa s ňou bavia v pohode. Mám v škole kámošky učiteľky, aj tých som sa pýtala, ale tak isto si vraj nevšimli žiadnu ignoráciu. A keď chcem aby mi konkrétne niečo povedala:"No ja sa ich spýtam, či sa môžem s nimi hrať a oni povedia nie." Ešteže v družine má spriaznené duše, tak dúfam, že sa to utrasie časom samo.

Ja len toľko starší sa naučil v škôlke. Menší sa učí od staršíeho a musim uznať, že velmi rýchlo . Aj keď je to take dopletené. Ked maly vezme veľkého autom po hlave žiadna sláva . veľkému je ľuto, ale neubíži mu (skôr ho brani a doma mu vrati len to čo je nutné). Malého ponahaniam, vyhreším hlavne pred veľkým ako ho to boli a nerobi sa to a maly sa mi rehoce od ucha k uchu . Ale inak veselo je u nás