Fúúúú, ja mám dva a pol mesačného chlapčeka, a presne toto isté! So spaním - ja mám teraz kvôli daniam strašne veľa roboty a chodím spávať okolo 1 - 2 nadránom, len čo ľahnem, do 6-tich minút je hore. Dovtedy ťahá spanie od cca ôsmej večera v jednom kuse bez jedenia.
Našťastie neplače, len mrnčí, stená, ochká, vypľúva cumeľ. Niekedy vyzerám, že si s niekým vymieňam svetelné signály: zapálim svetlo, založím na nos okuliare, postavím sa a zisťujem, čo mu treba tentoraz... V tej chvíli zväčša nič. Počkám, tvári sa že zaspí, ja si ľahnem, zložím okuliate, vypnem svetlo.... a o pár kratučkých chvíľ - ak nie aj hneď - zase: stená, ochká, zlostí sa.... A toto aj tri - štyri hodiny -až do rána, kedy je taký unavený, že zaspí. A to už musím chystať staršieho do škôlky, raňajky manželovi a malému....horóóóór!
A s tým pochodovaním detto: na rukách a stále v pohybe! Sedenie/ležkanie v kresielku - max. 5 - 6 minút, v postieľke to isté: najdlhšie stavy "samozabavenia" sú, keď ho rozbalím a nechám kopkať bez plienky. V tej chvíli mu vystrelí pravá ručička a obzerá si ju aj 20 minút. Ale všetko to prejde. Aspoň sa tým snažím držať pri zdravom rozume, lebo som už na smrť vyčerpaná.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte!
Ak môžte, poraďte mi! Som mamou skoro pol ročnej dcérky. Od narodenia, teda už od pôrodnice je veľmi uplakaná. Pred ostatnými to " opekňujem", že stále jej niečo je, čo je aj spolovice pravda, najprv ju bolievalo bruško, potom bola chorá, teraz zúbky.. Ale ja viem, že tie plače nie sú len preto. Nemôžem ju nechať chvíľu položenú, stále potrebuje pozornosť, najlepšie na rukách, ale v sede sa to nepočíta, treba stáť. Ak by ste si mysleli, že som si ju tak naučila, nie je to pravda, neuspávam ju ani v kočíku, ani na rukách, asi od mesiaca ju iba položím do postieľky a nechám zaspať, niekedy to trvá dlhšie, inokedy kratšie. Doma som vybavená všemožnými hojdačkami, hrazdičkami, kresielkami... Ale všetko ju až na výnimky baví iba chvíľu. Niekedy sa vie aj sama zabaviť, ale to ju musí už fakt niečo zaujať. Keď začne plakať, neberiem ju hneď na ruky, snažím sa ju zabaviť, ale keď ju znova položím, zas je tu ten plač. Aj teraz je v hojdačke ani nie 5 minút, má tam hračky a aj tak už začína mrnčať. Niekedy ju položím, ona sa prevráti na bruško a začne plakať, otočím ju a znova... Na druhej strane, keď varím a posadím si ju k sebe do kuchyne a rozprávam sa s ňou, je tichučko alebo keď ju vozíme v chodítku, teší sa. Spánok mi tiež robí starosti. Chodí spať o desiatej, vydrží do tretej, potom sa stále prevaľuje, mrnká, keď jej vypadne dudka dám jej ju späť a o chvíľu znova to isté, okolo šiestej papá, potom spí do ôsmej.Niekedy si myslím, že to môže byť aj tým, že som v tehotenstve mala dosť stresujúcu prácu, kde som sa často ponáhľala a nervovala, tak isto som musela vybaviť hypotéku, čo nebolo jednoduché, lebo ju nemám na seba / je to zložité/, môj partner sa k takýmto veciam vôbec nemal a to boli ďalšie nervy. Čoskoro sa musím vrátiť do práce a neviem, ako to zvládnem, keď sa budem musieť starať aj o domácnosť, aj o malú a ešte aj chodiť do práce.