Kedysi dávnejšie som počula od jednej psychologičky tézu, že keď máme potrebu upratať si v domácnosti, máme potrebu upratať si aj v duši. Nemyslela tým bežné /dnešné / sobotné upratovanie, ale upratovanie vo veľkom: keď si triedime veci, na ktoré sme sa dlho odhodlávali, vyhadzujeme alebo posúvame veci, o ktoré nám pohľad možno aj roky nezavadil, drhneme, leštíme, glancujeme... a nie preto, že príde svokra alebo iná návšteva
, nie preto, že Vianoce, či Veľká noc sú predo dvermi
... je to niečo ako pud - pocit, že ak začneme upratovať, tak sa nám podarí vyriešiť problém, ktorý nás trápi, prekonať situáciu, ktorá nás ťaží
...
Z vlastnej skúsenosti mám dojem, že to naozaj funguje
. Mňa donúti cielene a vo veľkom upratovať fakt len nejaké sviatočné obdobie alebo blížiaca sa rodinná oslava
, inak upratujem len tak zbežne, čo práve treba
...
Ale keď do mňa vojde tá "potreba" čí nutkanie upratovať, triediť, glancovať, tak práve pri tejto činnosti premýšľam nejak samovoľne o problémoch, ktoré ma trápia a za ten svet sa mi nedarí nájsť prijateľné riešenie. Nie vždy sa mi to práve pri upratovaní podarí, ale akoby nastala akási rovnováha - urobila som, čo bolo práve teraz v mojich silách, pokiaľ sa mi nepodarilo všetko dať do poriadku /a tu mám na mysli práve problém/, tak zrejme nato ešte nedozrel čas. Inokedy práve pri monotónnej a vcelku dosť namáhavej činnosti vypustím "paru" a prídem nato, že som niečo len zbytočne "nafúkla" .
Tak či onak, pokoj v duši nastane a v dome je zas riadne čistúčko a radosť pozerať /aspoň do doby, kým to moje decká nevrátia do starých neporiadkových koľají /.
Na druhej strane som si uvedomila, že som sa začala nechtiac zdokonaľovať aj v triedení odpadu: papier som už od školských čias dávala bokom a do zberu, neskôr do kontajnera na papier. Postupne som prešla na sklo - fľaše od sirupov, rôzne poháre na zaváranie, z času na čas aj fľaša z vínka či fernetu ... ďalší kontajner.
Platové fľaše od limonád sa mi podarilo značne zredukovať, pretože sódovku si zarábam doma, ale zas sa zadarí niekedy obmeniť za kupovanú vodu a ďalší kontajner. Priznávam, že kelímky od jogurtov ešte nevymývam , niekedy je nad ľudské sily skrotiť aj tie hromady riadu
.
Avšak najnovšie sa mi darí triediť šatstvo - lepšie cez bazáre predávam, keď sa po pár mesiacoch ani v sezóne nedarí predať, na rade je krabica určená pre krízové centrá a pokiaľ sa mi nezdá vhodné ani tam, tak kontajner na šatstvo pred našim barákom to istí a rómsky spoluobčania si tam idú na výber ako do butiku
.
No za môj osobný najvyšší level považujem zlievanie oleja, ktorý po varení zvýši. Naplním fľašu a položím vedľa kontajnera, smetiari si snáď lepšie poradia. Počula som, že takýto olej zbiera aj jedna rafinéria a ďalej ho využíva na spracovanie, ale nezadarilo sa mi vyzistiť, kam ho zanášať, tak aspoň takto riešim. Inak pri tejto téme ma napadla hláška môjho svokra: "Olej stačí vylievať do drezu, potrubie keď sa zanesie potom prepláchnem tak, že dám viac prostriedku na mastnotu". Nevedela som, či sa smiať, či plakať... veď po ňom aj potopa môže prísť aneb, zmeniť zmýšľanie starších je práca nadlho.
Záver tvoria klasicky: baterky a žiarovky, odovzdávam do obchodov, i keď naposledy som ich v sáčku musela položiť na vrchnák /zrejme pre obchodníka je to len "dekorácia"/, lieky, keď sa nazbierajú putujú do lekárne, a spotrebiče prípadne kusy nábytku po renovácii sme viezli do zberného dvora...
/Nie som v recyklácii dokonalá, ale nejak sa snažím svojou troškou prispieť k lepšieme životu na Zemi/.
Popravde, asi aj takýmito drobnosťami zrejme si dávam pohľad na svet do poriadku, len kiežby sa mi podobne podarilo triediť si aj problémy v hlave . Nájsť si na ten, ktorý problém či starosť správny "kontajner", kam by som ho zaradila, nájsť riešenie tak, že viem čo je správne vykonať a nie sa tým dlhodobo trápiť. /I keď je to asi zvlášť v mojej povahe, všetko rozpitvávať, skúmať z každej strany... a nie to niekedy, keď to neje dôležité hodiť do pomysleného "kontajnera" a viac to nevyťahovať
/.
Podobne mi pomáhala kedysi práca v záhrade, prípadne ručné práce: vyšívanie, štrikovanie alebo aj žehlenie... ale keď už raz začas treba v sebe poupratovať, tak najlepšie je poriadok urobiť aj okolo seba aspoň ja to tak mám
.
práve nato som nemyslela, tú posadnutosť upratovaním
... skôr to príležitostné nakopnutie sa k veľkému upratovaniu, keď je to skôr nutkanie, než potreba mať okolo seba naprostú sterilnú čistotu...
Práveže ľudia posadnutý naprostým dokonalým poriadkom sa mi zdajú /teda aspoň tí z môjho okolia/ akoby problémy ututlávali a sústreďovali sa len nato, čo navonok vidieť - otvoriť sa a dať von svoje pocity či myšlienky, im robieva viac problém.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pochopila som to, len toto sa mi žiadalo dodať lebo to je tá druhá strana mince.
Ja som začala veľké sťahovanie v mojom dome, chcela som aj bieliť ale to by som nezvladla a ako vidím už ide tretí týždeň a ja som pochopila že toto je nad moje sily a tak sa nútim do povinného oddychu medzi troškou práce, lebo mi nič iné neostáva.
No som veľmi rada že som sa do toho dala, toľko pavúčin a pavúkov som snad ešte nevidela, vidím že sa im naozaj darí a vychádzajú na svetlo Božie.
Ja osobne mám dobrý pocit z toho že som sa do toho dala a ak to dokončím zrejme už bude treba znovu upratovať
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
veru, dobre poznám keď sa mi nechce, ale inak sa už nedá...ale ten fajn pocit potom
. I keď je užitočnejšie dať si "stopku", keď telo už nevládze, veď robota nie je zajac, neutečie...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Určite to spolu súvisí:) Ja to poznám podľa seba. Keď ma chytí upratovací záchvat, obyčajne je to preto, že si potrebujem utriediť myšlienky a stereotypné šúchanie kachličiek, vyhadzovanie zbytočných vecí a podobne mi v tom dosť pomáha.
Olej zbierajú aj niektoré benzínky, skús sa popýtať v okolí:)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Z duše mi hovoríš - píšeš . Inak,
benzínky som obehla, zvlášť tá naša slovenská by to mala robiť, ale žiaľ, nie všetky pobočky sú nato vybavené, aby olej skladovali a zväčša sa orientujú na reštaurácie a podobne väčších dodávateľov... no čo už.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
A ten olej sa nedá odniesť do zberných dvorov, ved tam by to malo byť všetko a oni určite vedie kde čo patrí a komu to odviezť.
Drhnutie kupeľne alebo zúrivé umyvanie riadu je pre mňa skôr na spracovanie hnevu a to je zas o niečom inom.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No, tam som ho ešte neskúšala zaniesť, ale keďže sa mi už v pivnici nazbieralo pár nefunkčných spotrebičov a aj bandaska s olejom je už takmer plná, skúsim zaniesť najbližšie jedným vrzom tam...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Pre mňa jediná terapia ktorú som zvládla v danom období.Po čase absolútnej apatie a depresie,som vstala z postele.Jediný dôvod prečo vstať bola neuveriteľná potreba zrazu upratať dom.
Postupovala som neplánovane ale intuitívne.Poličku ,skrinku izbu...tak kompletne ako nikdy pred tým.Pretriedila som veci ktoré som roky odsúvala. Nekompromisne som vyhadzovala.Darovala som a robila som hrubú čiaru. Už to vyzeralo že skončím s diagnózou maniodepresia.
Psychiatrička neskor podala prijateľné vysvetlenie. Nemožnosť dať do poriadku alebo ako kolvek riešiť tažké veci v mojom živote, moja hlava poňala práve upratovaním. Vrhla som sa teda na to čo som dokázala, mohla upratať, doriešiť a pretriediť. Po skončení asi dvojmesačnej upratovacej fázy som sa zrazu cítila ľahšia,akoby oslobodená. Dostavil sa pocit že ešte niečo zvládnem. Dvihnutý pocit sebavedomia prebudil novú vieru že dokážem aj viac.
Som plne presvedčená že upratovanie a náš duševný stav veľmi úzko súvisia.
Stala som sa síce "monkovou sestrou" ako rodina vraví. Idem im často na nervy keď požadujem aby toto bolo otočené tak a toto zas musí byť tu. Na druhej strane začali vidieť a vnímať moje reakcie a pocity.
Presne tak som postupne prešla do levelu triedenia.
Úplne totožne od papierov, cez plast, oblečenie ....
Naučila som sa neriešiť či to mám vyhodiť alebo nie.
Keď dostanem do rúk vec čo som nepotrebovala rok,dva. Nepotrebujem to.Posúvam ďalej ľahko a bez zbytočných váhaní.Dospela som k záveru že sa tak žije o mnoho ľahšie,slobodnejšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
pekné.
Mňa by to aj motivovalo, ale úplne ma upratovanie demotivuje, pre pre ten efekt PO. Keby som vedela, že bude upratané aspoň nejakých 5 dní, tak by to malo zmysel, ale za daných okolností iba uštvem samu seba. A vieš, ako je to s krpcami, neustále boje, čo nesmieš vyhodiť, ani posunúť.
Ale keď si dám záväzok, že vytriediť a upratať aspoň raz do roka, napríklad na jar, prečistiť, prevzdušniť priestor, malo by stačiť.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Veď to, že deti sú proti poriadku zrejme imúnne... ale našťastie mňa to neodradí a vystriehnem chvíľu, keď sú mimo domu a potom fúúú - upratovanie vo všetkom a triedenie každej krabice
...
Našťastie, všimla som si že vo veku cca 16 rokov aj u chalanov nastáva istý zlom, keď im začne občas záležať aj na poriadku... ale len pokiaľ sa ohlási návšteva .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď vám poviem, že v nedeľu ráno sa na mňa z postele pozrel rozospatý chlap a zahlásil: Musíme dnes poriadne upratať!, tak čo si pomyslíte???
Áno, bol u nás neporiadok, lebo som si povedala, že musím zistiť, kde sa nachádza tá krehká hranica kedy to zbadá aj on
Inak, má teraz horšie obdobie, tak asi bude upratovať častejšie. Nie som rada, že sa cíti na prd, ale zas keď uprace...
Nie, nie je to žiadna výhoda. Radšej by som mala doma neporiadok ako smutného chlapa. Ale tak, veci sa dejú a raz je lepšie, raz horšie. Verím, že už bude len lepšie.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zlatý, prajem aby sa už mal lepšie, veselšie ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nuž niekedy som si myslela že je to tak a vlastne aj teraz si myslím. Ten kto ma neustalu potrebu upratovať a je vlastne upratovaním posadnutý by teda mal byť čistý ako ľalia, lenže opak je pravdou, taký človek vie že ma upratať v duši, ale rozum mu hovorí že stačí iba upratovať v dome, lebo to je ľahšie.
Ked človek ochorie potom odrazu si uvedomi že musí najskôr upratať neporiadok v duši aby mohol a zvládol upratať aj dom.
Zase platí - všetkého veľa škodí, treba si urobiť čas aj na upratanie domu ale aj duše, darmo je dom ako laboratórium ak ta diera v duši tak bolí a nedá sa zaplniť.