Občas si s tichou výčitkou v duši uvedomím, aký domestikovaný človek sa zo mňa stáva.
Som vari taká lenivá, unavená, či pohodlná, keď do prírody vyrážam čoraz menej ??? Opakujem - do prírody. Pod týmto pojmom rozumiem nenáročnú prechádzku širším chodníkom, kde poblízku zurčí potok, nad hlavou šumia stromy a švitoria vtáčence.
Bola som o sebe presvedčená, že nie som turistický typ a nechápala som sestru, ktorá preliezla všetky horstvá v okolí doma i v zahraničí. :-/
Až k nám dorazili na dovolenku naši známi z CZ, konkrétne od Plzne. Nadšene sa krútili dokola, v úžase, ČO všetko tu máme a v akej KRÁSE ... myslím kopce, hory, prírodu... Krútila som sa s nimi, ale len som mykla plecom. Normááál ...
Bývali na chate a mali svoj program. Na večeru som ich pozývala k nám. Boli plní dojmov a očarenia. Presne vedeli, čo chcú vidieť, kam sa vybrať aj ako tam dôjsť ... Ich nadšenie bolo chytľavé a keď mi navrhli, že na jednu túru by som mohla ísť s nimi, súhlasila som.
Neďaleká klasika, Terchová, Jánošíkové diery, Rozsutec .
9.30 sme stáli na začiatku turistického chodníka a s elánom sme vyrazili.
Ja, typická úradníčka, s minimálnou kondičkou a miernym dešpektom ... :-/
No nenormálna krása prírody ma dostávala každým krokom čoraz viac a viac.
Priznávam, že miestami som lapala po dychu a čakala, že mi srdce vyskočí do horského potoka. Fučala som ako parný stroj, pýtala si time na oddych a popri tom s otvorenou pusou kukala, koľkáááá to nádhera
No fakt náhera !!!
Výstup na Malý Rozsutec bol pre mňa životným turistickým zážitkom. "Kráčať" kolmo po stene, držať sa reťaze a dúfať, že netresnete a nestrhnete tak ostatných dolu ... To som ešte netušila, čo nás čaká pri zostupe ...
Výhľad bol ako z gýčového prospektu. Úúúúžasnýýýý...
Cesta dolu mi pripadala samovraždedná ! Adrenalín neskutočný. Fest ma to bavilo, prekonala som všetky svoje hranice.
Určite budem ostrieľaným turistom na smiech, ale ... ja som bola v takej eufórii, že by som ju mohla rozdávať
. Čestné slovo.
Keď sme po šiestich hodinách sadali do auta, myslela som, že sa z neho už viac nepostavím. 3 dni som chodila ako pozváraná (svalovica ) - ale ten pocit v duši ! ! ! Myslím, že sa mi tam objavil turistický tik.
Slovensko je také krásne! A ako veľký paradox mi prišiel fakt, že z 10-tich turistov, čo sme stretli, boli 9-ti Češi ... čím to je ???
Z kvanta fotiek som s ťažkým srdcom vybrala pár. Potešte sa so mnou v galérii !
Kefara-je to presne tak ako si hore opísala,pre nás čo to máme pod nosom to je len normál,ale ked raz vlezieš do hôr,opantajú ťa svojím čarom a si chytená.Teda aspon môj prípad a odtoho okamihu sa nečuduješ Čechom ani nikomu,že presne vedia čo chcú vidieť,lebo presne to isté chytí aj teba a naladíš sa na ich nôtu. Milujem hory a pomaly zvykám aj naše šidlo na túry.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kefara, poznám tvoju eufóriu, teda pamätám sa na ňu. Tiež mám Rozsutec za sebou, fakt to stojí za to.
Bracho ho absolvoval pár krát aj na Silvestra a tie fotky, kde je 2 m snehu sú neskutočné.
My sme teraz tiež ne-turisti, manžel povedal, že na túru pôjdeme, keď malý zdolá Stránik, taký kopčúrik čo máme pod oknami.
A k tomu, že si stretla samých Čechov, v lete našinci asi viac a radšej cestujú ku moru. No ale aj v inom období sú zaujímavejšie víkendy v obchoďákoch ako v horách...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Klička, nerobí tvoj brat v SPP Zilina?
Lebo sestra tam fachčí a spomínala, že robievajú Silvestrovské túry na Rozsutec ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kefi, veru nerobí. Ale keďže tento tur. chodník je v zime uzatvorený, tolerujú turistickým maniakom tento jeden zimný výstup, tak ich je tam haba-dej.
Inak som si spomenula, brat tam nedávno zobral frajerku, ona má asi 50 kg aj s topánkami, fúkal hore riadny vietor, bolo tam aj dosť ľudí a vážne skoro letela dole, brácho zachraňoval v poslednej chvíli! Takže mušie váhy, radšej kamene do vreciek!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež poznám túto "turistickú eufóriu ...mám ju po každej peknej túre, či prechádzke v prírode...vždy si vravím,že budeme chodievať častejšie, ale:-/ ... puberťáci prichádzajú do veku,kedy ich to už s nami chodiť nebaví, tak si musím počkať,keď nám zase trošku podrastie princiatko
...na Slovensku je toľko krásnych miest, ktoré by som ešte rada videla naživo.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Výborne si to napísala Kefara! Túto trasu som s rodinkou už raz zdolala, ale chcela by som aspoň ešte raz. Skutočne tam bolo veľa turistov-bratov Čechov a človek ak sa nechcel vzdialiť od svojej skupiny, tak musel šľapať a nebol čas vychutnať si tú nádheru.
Veľmi s mi páčilo, ako to zhodnotila moja staršia etela, keď sme stáli na vrchole malofatranského Kriváňa. Rozhliadala sa v nemom úžase a povedala "netušila som, že Slovensko je také nádherné!!!" Nevidela som síce toho ešte veľa, ale sú miesta, ktoré by človek chcel objať, aby v ňom ten pocit ostal čo najdlhšie!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stúpame hore, dreme sa, srdce nam ide vyskocit aby sme sa pozreli ako je dole krasne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja to tvrdim odjakziva - Slovensko je prekrasne!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kefi,
takze Terchova a diery a ....JOJ....Rosutec je pravidelnym vystupom nasej rodiny...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
ahoj, este som sem nepisala, ale tento pribeh ma zaujal a pripomenul mi moje zazitky z turistiky, chodievam na Rozsutec, zväcsa spojime Velky s Malym, ale zakazdym mam super svalovku a vzdy to stalo za ten pohlad zhora....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Blahoželám k úžasnemu poznaniu a ešte lepšiemu turistickému výkonu. Naozaj krásna a náročná trasa. My sme ju absolvovali pred piatimi rokmi s troma deťmi, najmladší mal vtedy tri roky. Výstup na Malý Rozsutec bol naozaj zabiják a zostup veľmi podobný. Keď sme po ôsmych hodinách dorazili k autu, starší syn zahlásil, že už s nami v živote na žiadnu túru nepôjde. Zato dcéra, čím krkolomnejšie rebríky výstupy a zostupy tým sa viac bavila.
Nezabudnuteľný zážitok pre všetkých. Tiež tvrdím, že naše malé Slovensko je prekrásne.