Existuje muž, ktorému nechýba sex?, Hriešne dotazy, Diskusie

Nonan, pri takom vztahu by som mozno ani nepotrebovala dokaz o nevere, aby som podala ziadost o rozvod. Ak mas materialnu sancu zit nez neho.:-/

To by sa aj mne žalúdok dvíhal pri takomto prístupe. Poviem priamo, keď je zdravý, sex určite potrebuje, ale asi ostal len pre svoje pohodlie. Ty si dala šancu vášmu vzťahu, ale on nie. Nezaslúži si ťa.

No,tak teda!PC-hry,atd.?Moj stary je tiez PC chory.Presedi pri tom dlhe hodiny.Hry nie,ale surfuje si .A ked dojde za mnou(napr.ja uz davno hajkam)vzdy ma jemne pohladi a chce nieco po mne.Takze ja si myslim Nonan,ze v tom nieco je(niekto je).A tak jak pise majas,NEZASLUZI SI TA!Pa a drzkaj sa.

V takom vztahu dalej pokracovat , asi fakt nema vyznam , a vidis to sama ,trapis sa iba Ty a tvojemu muzovi si ukradnuta . A podla toho co pises deticky asi nemate tak neusis pozerat este aj na ne . Takze drzim prsteky , aby si sa rozhodla co najlepsie , a este skus si na papier napisat vsetky pre a proti ...... neviem je to len moj nazor.

booze babyy

Nonan nenechaj sa takto ponizovat a maj hrdost mojko mas pravo na stastie a na lasku a uctu
drzkam ti palce

Odhliadnuc od vsetko si myslim, ze moze nepotrebovat, ked je dostatocne pracovne vytazeny, doma vytazeny na PC, .... Aj ked 2m je sice dost dlha doba, ale je kludne mozne, ze si vystaci aj sam.

V tej pracovnej vytazenosti a strese suhlasim so Svetlanou, lebo su naozaj taki muzi, ktori jednoducho pri strese a problemoch v praci sami na sex nemaju pomyslenie, ale......ak bude zena ta prva a spravne sa prituli, tak sa im chut vrati, ale urcite iniciativa z ich strany nevyjde
Este ma napadlo.....aspon u nas to tak chodi, ze ak je problem, to je jedno kde, aj v tejto oblasti, tak sa o tom porozpravame.....ved preboha s kym, ked nie s vlastnou polovickou?

Ja len viem, ze ked sme my dvaja velmi vytazeni, tak sa prvy vytesnuje sex. Fakt normalne potom treba robit plan, aby bol cas a prazdna hlava, uplne bez srandy

A este poviem...teda napisem, ze ked je takyto stres a napor, tak je uzas, ked ma polovicka prituli a len tak pocuvame muziku...drziac sa za ruky a nic viac nam netreba...joj...uz sme vyse 17 rokov spolu...zeby to bolo preto????

nas ritual je pozeranie Monka zo zaznamu Vzdy ku koncu sa citim, ako v inom svete, na inej planete, ...

Moze byt...rovnaka vlnova dlzka a este milujeme aj Poirota

Bože tí chlapi sú šmejdi... A my občas hlúpe /ospravedlňujem sa všetkým/, že si to stále nechávame trpieť, v tichu noci sa vyplačeme, oslobodí nás milosrdný spánok a ráno ideme ďalej. Usudzujem podla seba...:-/

To ma mrzi a z toho co si napisala, viem ze debata sa asi neda.....

Nie, Zuzi, ja proti chlapom nič nemám, samozrejme. Len si myslím, že sa občas chovajú jak...neviem sa vyjadriť. To nie je ani egoizmus. Mám pocit, že vidia len tie svoje problémy, nijaké iné neexistujú. A keď sa ozveme, "odvrhnú" ťa. A keď si ticho a necháš mu čas, odujú sa ako malé deti. Sú to fakt zvláštne tvory tejto planéty...

Ja len toľko že keď som sa muža pýtala aké má priotity tak mi povedal sex na prvom mieste a odvtedy sa mi na sex s ním nechce ani pomyslieť...tiž máme s tým problémy ale ja ich neriešim a je to jeho problém .. bež čo najďalej ...niesi hračka na hranie nie?

Dievčatá, dakujem Vám za všetky názory a príspevky. Rozhodla som sa, že obetujem posledné úspory a dám ho sledovať, hoci záver tuším, viem. Chcem to mať čierne na bielom, aby som nemala ani štipku pochybnosti, či som konala správne. Máme dve deti a rozhodujem aj za nich...preto chcem byť sama v sebe skalopevne presvedčená, že robím správne../hoci, vzhľadom k ním, čo je správne?/ Nie som hlúpa, viem, že prvé pošmyknutie/ ked to môžem tak nazvať/ je to najťažšie..potom to už ide čoraz ľahšie.. a privierať oči nad milenkami nemienim. Hovorí sa, že je lepšie byť obletovaná milenka ako klamaná manželka. Uvidíme. držte mi palce! Potom napíšem..Nonan

Ja som taky zvadavec. .. a ako ho das sledovat? Sukromne ocko? to u nas existuje? a kolko taky spas stoji?

baby a ja som si myslela, že take je len vo filmoch

Lienocka, este sa vela musime ucit, to vies, sme stare BRZDY

Je to strašné... Fakt nemusím mať všetko a takéhoto niečoho by som sa fakt nechcela dožiť..

Drzim palce Nonan,nech uz to dopadne akokolvek, tak nech to dopadne najlepsie pre teba a tvoje deti.

Nonan, veľmi s Tebou cítim. My máme doma tiež problémy, ale iného rázu ako Ty. Môj muž mi stále vyčíta, že som ako knedla, nie preto, že by som bola tučná, ale preto že mu nestačím v jeho "chúťkach". Je hrozný, no mne sa to čoraz viac protivý. A potom mám týždeň pohádanú celú domácnosť. Vykrikuje mi, že si už asi nájde frajerku. Že on bez toho nemôže byť. Veď ja nie som frigidná žena, ale tiež nedokážem byť po ruke, keď sa jemu zachce.
Strašne ma to mrzí a potom sa mu prihováram. Keby som mohla, chcela by som Ti pomôcť, ako to len môžu urobiť, že nás dokážu podviezť. Ja neviem ako je to medzi Vami dvoma. Máš ho rada? Chceš s ním ostať? To je najdôležitejšie. No ak máš v tom už pochybnosti, nie si si tým istá, že je on muž Tvojho života, nájdi iného. Veď nemôžeš trpieť teraz keď si mladučká, potom keď prejdú roky a spomenieš si, budeš si to vyčítať, že si nežila naplno. Prajem Ti všetko najlepšie.

asi sa na mna budete hnevať...ale ja mám presne opačný problém...ja by som veľmi chcela keks......ale nie je ským...môj muž je veľmi často v práci...tak 2x do týždna je doma a ja chcem....a nemám s kým...možno sa to bude zdať niekomu smiešny problém...viem, že existujú aj iné techniky ako s mužom....ale ja chcem práve to teplé, živočíšne telo.....

yaya, tak toto som zažívala pred takým rokom, dvomi... môj drahý býval prepracovaný, unavený, študoval, a keď mu zostal čas, tak sa venoval deťom, lebo "tie ho potrebujú v prvom rade", potom oddychoval pri TV, knihe a pod., lebo "to potreboval on" a ja som nikdy neprišla na radu. tiež som strašne chcela. ďalej to už asi nebude Tvoj prípad, neodporúčam nasledovať: tak som začala dávať najavo, že aj ja som tam, najprv pekne nenápadne, potom nápadnejšie, lenže čím viac som naliehala, tým menej chuti on mal, a tak som naliehala viac a viac, až to prešlo k hádkam, kde som sa utvrdzovala, že ma nemá rád, nepriťahujem ho, cítila som sa asi ako Nonan. Vždy keď som sa priamo opýtala, tak tvrdil, že nemá chuť, čas, alebo mi tvrdil, že veď nemáme také veľké pauzy (toho času tiež asi dvojmesačné) jemu proste ten čas ubiehal oveľa rýchlejšie ako mne na materskej. Po tých mojich naliehaniach mi aj povedal, že ho nepriťahujem, a ani sa mu nečudujem, aj sama sebe som bola odporná. Teraz má o trochu lepší plat, dovolili sme si kúpiť tento počítač, presťahovali sme sa z hrozného bytu, máme svoj prerobený bytík, a vidí, že aj s dvomi deťmi sa dá vyžiť (nechcel tomu veriť/resp. bál sa toho) okrem toho sme prežili dosť búrlivých rozchodov a stále sa vraciame k sebe, lebo v skutočnosti sa ani rozísť nechceme, len chceme meniť jeden druhého nasilu. Postupne sa však učíme akceptovať jeden druhého, ale chcela som o tom, že spätne môžem pripísať nedostatok sexu veľkému stresu a rýchlemu životnému štýlu. Pritom ja som vtedy ani veľmi nepostrehla, žeby bol v takom veľkom strese. Bola som zahľadená do svojho pocitu nepríťažlivosti. S odstupom času viem, resp. verím, že ma vtedy nepodvádzal, len bol veľmi vyťažený. Teraz je to naopak, čím menej chcem ja, tým viac on. Takže odkaz pre Nonan: Nie je všetko stratené, ale vidím tam podobnosť v tej histerickosti, tak to si o mne myslí aj ten môj (často zaslúžene) a bol to jeden z argumentov, prečo mu opadáva chuť na mňa.

dlhšiu dobu rozmýšľam nad jednou vecou, ktorá mi už vlastne nedá ani spávať....nie to ešte s kým...môj muž nielen že nie je doma, nielen, že neznáša, ked mu poviem alebo zavolám, že som sama, že by som sa chcela milovať, nielen, že neznáša ked mám nejaký problém, nielen, že absolútne neznáša ked plačem....veľmi, veľmi rozmýšľam a došla som práve k záveru.....že nie on má problém...ale ja som ten "problém"....toľko krát som sa mu vyžalovala, zakaždým to prešiel absolútnym mlčaním a hned zmenil tému...a ja som sa už toľko krát rozhodla, že mu už o žiadnych svojich boliestkach hovoriť nebudem....ale komu ak nie jemu....neviem, ako dalej existovať ako "problém"....ja ked mám problém, tak o tom musím hovoriť...tak komu.....vám???

poznáme... psychológ mi na to povedal, že mám to hovoriť jemu (psychol.) alebo sa vyžalovať tu na nete, ale keď ja to chcem zrovna hovoriť jemu a len jemu... môžem to rozprávať aj tisícim ľuďom a neuľaví sa mi... yaya asi sme na nich závislé, čo nie je správne.

ja viem, chlap ked má problém zalezie do jaskyne a zrejme to chlapi čakajú aj od nás...."dobre, dobre maj si problém, ale daj mi s tým pokoj a zalez"...???? tak? nechcem od neho aby hory prenášal, ani aby za mna riešil problémy....len počúvať....ale tak, že vidím a cítim, že počúva.....toto je závislosť?
"akú cenu má súcit, ked nevezme človeka do náručia"

Yaya,čítam príspevok a trošku idem zamudrovať. Čo je príťažlivé na mužoch?A čo je príťažlivé na ženách?
Na moje všedné problémiky/čo navariť,čo si obliecť,objednať sa k zubárovi, kde nájsť logopéda,psychológa, ktorá diéta je účinná,
kto mi pije krv a komu pijem krv ja, či je Angelina Jolie potvora čo prebrala Jenifer Bretta Pita ,či si všimnem ako prvé na chlapovi zadok,či naozaj skysnem v tejto terajšej robote za taký smiešny peniaz alebo sa konečne naštartujem a dačo poriešim, tak na to mám kamarátky a rovnako oni majú mňa. Moja filozofia: pokiaľ nie je vojna, hladomor, vzduch sa dá dýchať, voda piť, po zemi kráčať a zdravie slúži, tak sa ísť chlapovi sťažovať že ma nechápe a nevypočuje môj problém je najistejšia cesta ako si problém partnerský vyrobiť.
Ak si veľmi unavená s kým sa chceš stretnúť, s niekým čo večne niečo rieši a vo všetkom je problém, alebo sa chceš zasmiať ,uvolniť ?
Nechcime s chlapov vyťahať všetku chlapskosť na malichernosti.
Je 21 storočie v dome máme pračku, myčku,
teplú vodu, kúpelňu záchod ,šporák na plyn, chladničku,elektriku,televízor,mobil,počítač, presúvame sa autami,právo voliť ,vzdelávať sa, plné obchody a predsa sa vtom celom nejak strácame?
A ešte aby som nezabudla nad hlavou ozónovú dieru, v duši depresie a všade okolo stres!
Naozaj nikdy nebudeme spokojné?

Mirka, téééééééda klobúk dole ....... veru by sme mohli my žienky konečne lietať, aby sme si z vesmíru všimli, akými malichernosťami( nič v zlom yaya- všetci majú menšie či väčšie problémy so sexom- to je ako sínusoida...) sa tu na zemi umárame

Mirka, súhlasím s tým, že ísť sa chlapovi sťažovať je najistejšia cesta, ako si problém vyrobiť. Keď som sa ako 19 ročná vydávala, bola som presvedčená, že môj muž bude so mnou zdieľať úplne všetko. Starostlivosť o deti, o domácnosť, návštevy lekárov, moje radosti, moje boliestky, moje všetko... že tu bude len pre mňa a pre naše deti. Veď ja som to robila tiež! Žila som len pre neho. Prestala som sa stretávať s mojimi kamarátkami, kamarátmi. On však odmietol žiť môj život. Áno, pomáhal mi s deťmi, chodil s nami k lekárom, chodil s nami von, ale....
Ja som veľmi citlivá a romantická duša. On je ....nenapadá mi správne slovo.... no skrátka tvrdý chlap, vychovaný podľa hesla: "Chlapi neplačú" (... a neprejavujú svoje pocity, a nerozprávajú o svojich problémoch)
Našťastie som zavčasu zistila, že ma môj síce manžel miluje, ale keď chcem aby mi to povedal, aby ma objal, aby mi dal pusu na dobrú noc ... musím ho o to požiadať. Že si málokedy všimne, keď som smutná.Že keď sa mu chcem vyžalovať, porozprávať mu o tom čo ma trápi, môžem.... ale nemôžem očakávať, že so mnou o tom bude diskutovať. A hlavne, že nikto, ani môj manžel, nemôže žiť môj život. Že to, čo k nemu cítim, nie je láska, ale závislosť.
A tak keď som chcela pusu, objatie, vyznanie.... požiadala som ho o to, keď si nevšimol že som smutná, povedala som mu to... Časom sa naučil....
A keď mám problém? Pritúlim sa k nemu, požiadam ho objatie, porozprávam čo ma trápi. Ak so mnou o tom začne hovoriť ( áno, aj to sa už občas stáva! ), fajn, ak nie, stačí že počúva a je svojím objatím mi dodáva energiu.
A mimochodom, po ťažkej odvykacej kúre sa mi podarilo vyliečiť aj z mojej závislosti. Teraz už svojho manžela "len" milujem!

Beruska,
poznas to, ze nememu dietatu ani vlastna matka nerozumie a o tom si presne pisala aj Ty
Podla mna je normalne, ked najdeme tu spravnu cestu, ako svojej polovicke povedat, co potrebujeme, ale je velkou pravdou, ze sme kazdy iny a preto je tazke, pouzit to co plati u jednej aj u druhej...
Ja som taka ista a aj spolu s polovickou si hladame tie spravne cesticky nasho zivota a vela sa rozpravame alebo si piseme-ked nie sme vedla seba - a prave pocity a to, ze spravime to, co by sme chceli, aby namm to urobil druhy...nas posuva dopredu.
Laska je osial, zamilovanost....taka milenecka, stale sa milovat, x-krat denne, to po case prejde a nastane normalny zivot, kedy sa dvaja lubia, ale maju kopec povinnosti a hlavne, rozumeju si, lebo v zivote treba mat oporu s jasnym pohladom a vecer alebo aj cez den treba mat teplu naruc pre nase srdiecka
Zvolila si si uzasnu cestu a je urcite pre Teba-vas oboch-krasna