Knihu som nevidel.
Tento vikend sme stretli zaujimaveho 3 rocneho chlapca s otcom. Boli sme za slnecneho pocasia na hojdackach. Helenke sa pacilo a vsetci sme si to uzivali. Len v tom pribehol maly vichor a za nim fujazdil otec. Ten chalan musel byt vsade prvy. Luky jednoducho musel, nikdy sa nespokojil s cislom dva a ked sa tak stalo, tak pistaaaal. Raz som si aj vsimol, ze Helu poskriabal na tvari ako sa liapal do predu. Jednoducho mi na nom nieco nesedelo, ale bral som to ako situaciu a hotovo.
Este raz sme ich tam stretli a to tam bola aj pani manzelka Simonka a dievcatko v kociku. A znovu nas maly supermancek s ockom. Aj sa mi zdalo, ze nic maly nevravi a len lieta a zrazu bol prec-inde. Myslel som, je jednoducho neposedny, len sme sa trochu rozpravali a dozvedeli sme sa,ze ma Luky urcity stupen autizmu.
Rodicom Kuschel poradila tuto stranku, ze by mohli najst nieco, co by im pomohlo v ich boliestke.
Ja Simonke + ockovi(vysokemu 
), dievcatku a hlavne Lukymu prajem aby nasli miestov tomto svete a vela podpory a LIEK na rychlu mysel.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Možno si pamätáte na pár debát so Svetlanou... V jednej mi dala tip na knihu Barry Neil Kaufman-Son Rise:Zázrak pokračuje.Tak som prečítala, konečne, že?
Sľúbila som, a tak môj pohľad...
), no možno sa raz dopracujem aj k tomu, kto vie?
Obdivujem manželov Kaufmanovcov. Podarila sa im neuveriteľná vec, dostali syna z autizmu. Obdivujem ich múdrosť, silu, odhodlanie, vytrvalosť. Podarilo sa im to vďaka tomu, že verili v nemožné, v seba, počúvali svoju intuíciu. Opustili všetky rady a prognózy lekárov a k autistickému synovi pristupovali s ABSOLÚTNOU láskou a AKCEPTÁCIOU.
Že z toho zjavne neskôr urobili taký "americký biznis", nebudem komentovať...
Ja si z tejto knihy beriem pre seba prístup k dieťaťu. Mám síce "normálneho" syna, ale veľa krát sa nespráva ako iné deti. Mala som tendenciu porovnávať ho a trápiť sa, že nie je taký, ako som si predstavovala. Teraz sa snažím počúvať, čo mi hovorí, nenútiť ho robiť MOJE. Pozerám na neho a hovorím si, v čom je "dobrý" a výnimočný. Je to krátko, alebo len mojím novým pohľadom, ale zdá sa mi uvoľnenejší a smelší- a to práve potrebujeme. :) Ale nemyslite, že je to jednoduché. Ešte vždy sa stane, že znervózniem, keď nie je ako chcem-teda chcem, aby nebol sám sebou.
Samozrejme, nesmerujeme k tomu, aby sme mali dieťa, čo sa nevie vmestiť do kože! Len chcem akceptovať jeho potreby a pocity-teda jeho, taký aký je.
Dosť som rozmýšľala aj o ABSOLÚTNEJ AKCEPTÁCII v partnerstve. Myslím, že to chce byť najskôr vysporiadaný sám so sebou. Ale aj tak to v každom prípade nejde-alkoholizmus, násilie, nezodpovednosť, nevera,...(nehovorím o sebe). Ja zatiaľ neviem akceptovať absolútne, proste mi to nejde (alebo nechcem?
Takže, Svetlana, ďakujem za tip! Určite som v tejto knihe našla veci, ktoré mi pomôžu byť pokojnejšou a dúfam, že aj lepšou mamou.
A čo vy ostatné? Siahol ešte niekto po tejto knihe a povie nám svoj názor? Alebo ponúknete nejakú inú?