Čo je inflácia?
Inflácia, jednoducho povedané, znamená rast priemerných cien. Tomuto rastu spravidla predchádza zvýšenie množstva monetárnej bázy (peňazí) v obehu. To znamená, že čím viac peňazí je v obehu, tým sú peniaze lacnejšie t.j. menej hodnotné. Peniaze sa každý rok znehodnocujú niekedy viac, inokedy menej. Ak máme všetky svoje aktíva len v peniazoch a nemáme ich dostatočne ochránené napr. úrokom dosahujúcim minimálne úroveň inflácie prípadne inak, naša kúpyschopnosť sa znižuje.
Miera inflácie sa najčastejšie vyjadruje cez index spotrebiteľských cien (CPI – consumer price index), ktorý zaznamenáva pohyby cien v spotrebnom koši obyvateľstva ( zamestnanci, osoby samostatne činné, roľníci, dôchodcovia, inštitucionálne domácnosti). Spotrebný kôš zahŕňa nasledovné oblasti (v zátvorke uvádzam ich percentuálny podiel na celkovom spotrebnom koši):
- Potraviny a nealkoholické nápoje (16,35%)
- Alkoholické nápoje a tabak (4,92%)
- Odevy a obuv (4,39%)
- Bývanie, voda, elektrika, plyn a iné palivá (27,72%)
- Nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu (6,54%)
- Zdravie (4,34%)
- Doprava (8,49%)
- Pošta a telekomunikácie (3,66%)
- Rekreácie a kultúra (8,30%)
- Vzdelávanie (1,68%)
- Hotely, kaviarne a reštaurácie (6,25%)
- Rozličné tovary a služby (7,36%)
Miera inflácie potom vyjadruje vlastne nominálny nárast týchto cien spotrebného koša oproti predchádzajúcemu roku.
Skutočná miera inflácie však môže vo vašom prípade závisieť aj od štruktúry vášho spotrebného koša, to znamená, ak niektorá z vyššie uvedených oblastí tvorí vyššie percento oproti uvedenému percentuálnemu údaju. Ceny totižto, ako ste si isto v praxi všimli, nestúpajú resp. neklesajú rovnomerne vo všetkých odvetviach. To znamená, že ak vaše výdavky na zdravie (lieky, vyšetrenia, operácie, atď.) a napríklad výdaje na bývanie, vodu, elektrinu a plyn tvoria vyšší percentuálny podiel ako je v hore uvedenom spotrebnom koši napr. 50% a zároveň sa v sledovanom roku dramaticky zvýšili ceny pre tieto odvetvia, inflačný dopad bude pre vás vyšší ako pre jedinca, ktorý má tieto výdavky v percentuálnom vyjadrení nižšie. Čiže v skutočnosti bude táto inflácia pre vás v danom roku vyššia ako oficiálna miera inflácie. (V našom článku sa budeme striktne držať oficiálnych údajov o miere inflácie.)
Dopady na obyvateľstvo
V minulom príspevku sme si načrtli aká skazonosná je inflácia pre bežného občana. Je čas, aby sme si ukázali na príkladoch ako inflácia v skutočnosti znehodnocuje vaše úspory a tým oslabuje vašu kúpyschopnosť. V prvej časti sa dozviete ako veľmi vám odkrojila z majetku od roku 2000 doteraz, ak ste sa účinne nebránili.
V ďalšej časti si na príkladoch porovnaní možností ukážeme, ako sa dalo proti nej brániť. V článku nepadnú žiadne konkrétne návrhy riešení ako sa vyvarovať inflácie do budúcnosti, ale pevne verím, že na základe uvedených príkladov, budete mať o danej problematike jasnejšiu predstavu. Pripájam však jedným dychom VAROVANIE: To, čo fungovalo v minulosti, nemusí zaručene fungovať v budúcnosti, a preto, prosím, neberte tieto informácie ako investičné odporúčania, ale ako možnú základňu informácií pre vás, kým sa poradíte s odborníkmi zo svojho okolia a kým sa rozhodnete ako budete v budúcnosti nakladať so svojimi peniazmi.
Ako som už uviedol v predchádzajúcom článku, štát nás oberá o dane a odvody a inflácia o našu kúpnu silu. Je však nezodpovedné, ak oberáme svoje vlastné deti my sami. Ako? Našou ľahostajnosťou. Rešpektujem samozrejme fakt, že v dnešnej dobe je veľmi ťažké pre priemernú slovenskú rodinu hovoriť o nejakých relevantných úsporách. Dvojnásobne však platí, že aj to málo je treba náležite ochrániť.
Je naozaj pravda, že z pozície radových občanov existuje naozaj len minimálna možnosť ako ovplyvníme dane a infláciu. Avšak to, ako ovplyvníme znehodnocovanie resp. neznehodnocovanie nášho majetku, je aspoň z časti aj v našich rukách.
Je však veľmi dôležité, aby sme sa na našu budúcnosť a na ekonomiku nepozerali len v kontexte nasledujúceho štvrťroka, roka alebo dvoch rokov, ale v širšom horizonte 5-10 rokov. Je dôležité, aby sme si kládli otázky typu: „Kde som teraz a kde budem o 5 rokov?“, „Ako sa má moja rodina teraz a ako sa bude mať o 5-10 rokov?“. Ak máte deti, bude dôležité pýtať sa: „Budem vedieť môjmu dieťaťu o 10 rokov zaplatiť štúdium na univerzite?“ a následne „Čo robím preto, aby tomu tak bolo?“. A mohli by sme pokračovať ďalej: „Aké je súčasné zdravotníctvo a aké asi bude o 5 rokov?“, „Je pre mňa z ekonomického hľadiska situácie mojej rodiny akceptovateľné, že súčasná situácia v zdravotníctve je lepšia ako bude možno o 5 rokov?“.
Vždy sa však pýtajte z ekonomického hľadiska asi najdôležitejšiu otázku: „Ako budeme pripravení?“
Masívny dopad na váš príjem a úspory dokladajú aj nasledujúce príklady.
Dopad inflácie na príjem
To, čo platí pre bankové vklady a Albert Einstein raz nazval ako „najväčší matematický objav všetkých dôb“, čiže zložené úročenie úrokov (vkladov), platí samozrejme aj v obrátenom garde pri inflácii. Čiže takisto ako sa vám na bankovom vkladovom účte zvyšuje úrok v roku 2 už o úrok navýšený vklad z roku 1, takisto to platí aj pri inflácii. Jednoducho vysvetlené, ak je počas desiatich rokov inflácia na úrovni 5 %, počíta sa tých 5% v každom pribúdajúcom roku od roku 1 – 10 zo stále vyššieho základu (navýšeného o tých 5 %).
Podľa údajov Eurostatu predstavuje priemerná inflácia v rokoch 2000 až 2012 4,71%, čo znamená, že naše peniaze sa znehodnotili za 13 rokov dokopy o 61,2%, keď túto infláciu jednoducho spočítame.
Skutočné znehodnotenie vyjadrené v slovenských korunách je však o poznanie vyššie, až na úrovni 80,8%. V EUR vyjadrení predstavuje toto znehodnotenie dokonca až neuveriteľných 154%!
To znamená, keď ste v roku 2000 zarobili 15.000Sk ( t.j. 354,42 EUR podľa vtedy platného výmenného kurzu priemer za 1/2000 = 42,323), aby ste neprišli o svoju kúpnu silu, potrebovali by ste v roku 2012 zarobiť minimálne 27.121Sk resp. 900,24 EUR podľa platného konverzného kurzu 30,126. Pri mzde 10.000SK (236,28EUR) v roku 2000, je potrebná mzda v roku 2012 na úrovni 18.080Sk = 600,15EUR.
Ak tieto úrovne nedosahujete, vaša kúpna sila je znížená! Každý môžete takto prísť ku svojim vlastným výpočtom a zistiť, či si môžete dovoliť kúpiť viac alebo menej ako v roku 2000.
Pre porovnanie. Priemerná mesačná hrubá mzda v hospodárstve SR vzrástla od roku 2000, kedy dosahovala 379,40 EUR o 102,95% na súčasných 770 EUR (údaj je za prvých šesť mesiacov roku 2012).
Ako vidíte, je to hlboko pod 154%.
(Nehovoriac o tom, koľko percent obyvateľstva dosahuje aspoň túto priemernú hrubú mesačnú mzdu. Odpoveď nechávam na vás.)
Dopad inflácie na úspory
Veľakrát počúvame v správach od novinárov alebo od ekonómov, že náš reálny príjem klesá.
Ak sa vám podarilo počas rokov 2000 až 2012 poraziť infláciu pri príjme, váš reálny príjem neklesol, ba naopak stúpol. Avšak pozor. Aby sme mohli hovoriť o úplnom víťazstve pri zvyšovaní vašej kúpnej sily je potrebné, aby sme sa pozreli na vaše nakladanie s úsporami. Poďme sa podívať ako ste čelili inflácii tuná. Teda, ak ste všetky peniaze nepoužili na spotrebu.
Ak ste mali v roku 2000 finančný kapitál na úrovni 300.000Sk (7.088,34EUR) a chceli ste ho mať uchránený pred infláciou, dnes by ste museli mať minimálne 542.405Sk čiže 18.004,55EUR.
Dá sa vôbec v tomto „boji“ proti inflácii brániť?
Samozrejme, inflácia ako taká je závislá od rôznych makroekonomických premenných súvisiacich s vývojom a stavom našej, ale aj globálnej (najmä nemeckej) ekonomiky ako sú rast HDP, nezamestnanosť, rast miezd, stav podnikateľského prostredia, či menová politika centrálnej banky.
Brániť sa voči nej je iste ťažké, ale nie nemožné.
V ďalšej časti si ukážme päť na pohľad jednoduchých príkladov, ako sme sa mohli rozhodnúť v roku 2000.
autor článku
Marek Sádovský
Vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na SPU v Nitre. Osem rokov pôsobil na riadiacich pozíciách v maloobchod
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo sa zaregistrujte