Dá sa bojovať s infláciou? (druhá časť)

Ukážeme si päť na pohľad jednoduchých príkladov, ako sme sa mohli rozhodnúť v roku 2000.

Príklad 1: Držanie peňazí „pod vankúšom“

Príklad okrádania samého seba a vlastnej rodiny. Ak ste v roku 2000 vlastnili 100.000 Sk (2.362,78 EUR) a držali ste ich „pod vankúšom“, urobili ste prvé nesprávne rozhodnutie. V roku 2009 ste ich zamenili za eurá a dostali ste za ne 3.319,39 EUR, čo v nominálnom EUR vyjadrení síce predstavoval nárast vzhľadom na posilnenie koruny voči euru za obdobie 2000 – 2008, avšak táto suma (3.319,39 EUR) bola už v tom období značne inflačne znehodnotená a na to, aby ste sa kryli proti inflácii, ste už vtedy (2009) potrebovali z pôvodných 2.362,78 EUR (100.000 Sk) mať
5.466,28 EUR. Vy ste však stále mali iba 3.319,39 EUR. Ak ste ich dali znova pod vankúš, urobili ste ďalšie nesprávne rozhodnutie. Asi už tušíte prečo... Máte z nich pravdepodobne stále iba 3.319,39 EUR. Avšak, ak by ste sa tieto prostriedky rozhodli minúť na spotrebu resp. investíciu, dostali by ste za ne oveľa menej tovarov a služieb ako v roku 2000, 2005 resp. 2009. Skutočná minimálna hodnota, ktorú by vzhľadom na inflačné znehodnotenie mali predstavovať je v roku 2012 na úrovni 6.001,50 EUR!!! (154% znehodnotenie)

Príklad 2: Držanie prostriedkov na bankovom účte

Ak ste napríklad v januári roku 2000 vložili svoje prostriedky v hodnote 300.000 Sk (7.088,34 EUR) na bankový jednoročný termínovaný vkladový účet a ponechali ste ich tam až do júla 2012, zhodnotili sa vám na 491.637,34 Sk (63,88% zhodnotenie), čiže 16.319,37 EUR (130,22% zhodnotenie). Pripomínam, že inflácia bola v rokoch 2000 – 2012 vo vyjadrení v slovenských korunách na úrovni 80,8% a v eurách 154%.

Príklad 3: Vloženie prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti - garsónka

Ak ste v roku 2000 vložili 300.000 Sk (7.088,34 EUR) na dva roky do banky a vybrali ste si ich v roku 2002, mali ste ich zhodnotené na 357.952,46 Sk (podľa údajov NBS – priemerné úrokové sadzby z vkladov pre obyvateľstvo – termínovaný účet na jeden rok). To predstavovalo vtedy 8.418,25 EUR. Ak ste sa rozhodli tieto prostriedky vložiť do kúpy nehnuteľnosti, mohli ste si za ne kúpiť v Nitre resp. Banskej Bystrici garsónku s rozlohou približne 23,5 m2 (v menšom meste aj 1-izbový resp. 2-izbový byt). Budeme ďalej uvažovať o Nitre a Banskej Bystrici, pretože vašu kúpu budeme považovať za investíciu, keďže ste sa chceli ochrániť voči inflácii a rátali ste s tým, že v týchto mestách nastane v budúcnosti silný dopyt po bývaní, v dôsledku presúvania mladých ľudí z vidieka do týchto miest za prácou. V roku 2002 podľa údajov NBS stál 1 m2 v týchto dvoch mestách v priemere 358,50 EUR.
Ak ste si nehnuteľnosť podržali až do roku 2012, cena za 1m2 pre NR a BB sa zvýšila na 698 EUR. Čiže vaša garsónka by mala mať hodnotu minimálne 15.572,38 EUR = 469.133,52 Sk. Ak berieme do úvahy počiatočnú hodnotu vášho kapitálu v roku 2000 = 300.000 Sk = 7.088,34 EUR, tak potom ste
ochránili vaše aktíva na úrovni +119,69% v EUR vyjadrení a +56,38% v Sk vyjadrení, čo však bohužiaľ nepokrýva znehodnotenie peňazí, ktoré bolo v rokoch 2000 – 2012 až 80,8%. To nám vychádza z výpočtov podľa údajov NBS.

Realita je však napriek štatistickým údajom NBS trochu iná. (Žeby preto, že údaje NBS vyjadrujú skutočnú hodnotu? Alebo skutočná ponúkaná cena na trhu vyjadruje skutočnú infláciu?) Ak sa pozrieme dnes na reálny trh, zistíme, že najnižšia cena za garsónku s porovnateľnou veľkosťou je v Nitre cca 28.000 EUR (843.528 Sk) a v Banskej Bystrici cca 27.000 EUR (813.402 Sk). (Nie je cieľom tohto článku vysvetľovať dôvody.) Ak spravíme medzi týmito dvoma hodnotami jednoduchý matematický priemer, dostaneme cenu 27.500 EUR, čiže 828.465 Sk. Ak by sa vám teda podarilo predať vašu garsónku v roku 2012 za túto aktuálnu trhovú cenu, zhodnotili by ste svoj počiatočný kapitál z roku 2000 približne na úrovni +288% v EUR vyjadrení a približne na úrovni +176% v Sk vyjadrení. Vaša počiatočná investícia by sa zhodnotila dokonca ešte lepšie, ak by ste garsónku počas držania prenajímali.

Ochránili by ste sa teda v skutočnosti pred infláciou? Odpoveď je áno. Pokiaľ by ste v roku 2012 predali svoju garsónku za aktuálnu cenu na trhu, dokonca aj v prípade, keby ste predávali približne o tretinu lacnejšie z aktuálnej trhovej ceny.

Príklad 4: Vloženie prostriedkov do kúpy nehnuteľnosti – poľnohospodárska pôda

Podľa údajov Eurostatu stál v roku 2000 1 hektár poľnohospodárskej pôdy na Slovensku približne 900 EUR (38.090,70 Sk). To znamená, že za 7.088,34 EUR (300.000 Sk) ste si mohli kúpiť cca 7,86 ha takejto pôdy. Dnes sa pohybuje cena za 1 ha na úrovni 3.000 EUR (90.378 Sk). (Ceny sú brané v priemere a sú len orientačné, pretože skutočné ceny môžu byť niekedy aj výrazne odlišné v závislosti na lokalite, bonite pôdy a pod.)
Vašich 7,86 ha by ste však pokojne mohli predávať na trhu za 23.580 EUR (710.371,08 Sk)

Zhodnotenie v Sk je približne 137% a v eurách je to cca 233%. Vôbec nie zlé. Čo poviete?! Keď ešte k tomu prirátate, že pôda vás môže živiť, zásobovať, resp. ju môžete prenajať a užívať z nej rentu...

Príklad 5: Investovanie do zlata

Ak ste mali v roku 2000 úspory vo výške 100.000 Sk = 2.362,78 EUR = 2.398,83 USD (priemerný výmenný kurz USD/SKK za január 2000 bol 41,687 Sk) a rozhodli ste sa ochrániť voči inflácii investovaním do zlata, dostali ste za túto sumu 8,44 trójskych uncí tohto kovu, keď priemerná cena jednej trójskej unce (31,10g) v januári 2000 bola 284,32 USD. Ak ste zlato držali nepretržite až do roku 2012 (1.7.2012 sa rovnala cena 1 trójskej unce 1.593,90 USD), mohli ste za svojich 8,44 trójskych uncí dostať 13.452,52 USD, t.j. 10.627,49 EUR, čo sa rovná 320.164 Sk. Nárast hodnoty vášho majetku by predstavoval 220% v Sk (cca 350% v EUR, cca 461% v USD).

Obdobne je to aj pri sume úspor vo výške 300.000 Sk, čo v roku 2000 predstavovalo 7.088,34 EUR = 7.196,49 USD. Za túto sumu ste mohli dostať 25,31 uncí zlata. Ak by ste ich držali nepretržite až do dnes, dostali by ste za svojich 25,31 uncí zlata 40.341,61 USD (znovu sme pre výpočet použili spotovú cenu zlata zo dňa 1.7.2012), čo je 31.869,87 EUR, čo predstavuje zaokrúhlene 960.112 Sk).
Opäť nárast vyjadrenia hodnoty o 220% v Sk (cca 350% v EUR, cca 461% v USD).

Zhrnutie

Takže si urobme na záver krátke zhrnutie zistení za roky 2000 – 2012. Dokázali by nás nasledovné príklady dostatočne ochrániť voči inflácii?

Držanie hotovosti „pod vankúšom“ – NIE

Bankový účet – NIE

Kúpa nehnuteľnosti – byt/garsónka – ÁNO

Kúpa poľnohospodárskej pôdy – ÁNO

Investovanie do zlata – ÁNO

Ešte raz zdôrazňujem, že v žiadnom prípade prosím neberte tieto závery ako investičné odporúčania. Je to všetko minulosť. V nasledujúcich rokoch môžu platiť úplne iné zákonitosti a pravidlá.

Dúfam ale, že vám tieto názorné príklady pomohli pri získaní základného prehľadu o tom ako je pre nás všetkých inflácia nebezpečná.

---------------------------
*Poznámka: Výpočty neberú do úvahy dane, poplatky, provízie, transakčné a iné náklady spojené s nadobudnutím a držbou investícií.

---------------------------

Zdroje:

vlastné výpočty
www.nbs.sk
www.statistics.sk
http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/
www.kitco.com
www.topreality.sk
www.biospotrebitel.sk
www.agrofarmy.sk
Burton G. Malkiel – Náhodná Procházka po Wall Street, 2012
Marko Árendáš a kolektív – Základy ekonómie, 1999

autor článku
Marek Sádovský
Vyštudoval Fakultu ekonomiky a manažmentu na SPU v Nitre. Osem rokov pôsobil na riadiacich pozíciách v maloobchod