Akira...dost zlozita otaazka....musela som sa zamysliet...ale asi patriim do tej skupiny zien ktorej nerobii probleem rozpraavat o hocicom..ci je to teema sex alebo dusevno..ak maam k tej osobe doveru ze je to proste niekto bliizky,mamka segra alebo kamoska tak sa viem totaalne otvorit a povedat hocico...ziadna teema nie je tabu a mysliim ze sa ani nehanbiim..beriem vsetky tieto veci ako suucast zivota a nerobiim okolo toho caviky..dokonca maam pocit ze mne pomaaha sa vyrozpraavat,ak maam nejakyy probleem alebo aj ak ma nieco potesii ak to s niekym preberem tak sa mi ulavii alebo to potesenie sa este znaasobii...
Intimita
reklama
reklama
áno, myslím, že ja fungujem tak isto. Potrebujem veeeľa rozprávať a to o všetkom- posťažovať sa, počuť radu, pochváliť sa Ale sú veci, také tie o ktorých sa nám ľahko nerozpráva a tie myslím. Ja viem bez zaváhania povedať aký máme doma super sex
, ale sú veci, ktoré sa mi hovoria ťažko a otváram ich iba postupne, kúsok po kúsku.
neviem presne na co mysliis...
maas nejakee hroznee tajomstvaa?
nejde o pravé tajomstvá. Myslím, že sú to skôr veci, s ktorými ešte nie som sam vyrovnaná. A tie potrebujú najskôr čas ustáť v mojej hlave, než nájdem spôsob, ako ich z hlavy dostať preč...
Tak teraz si trafila kliniec po hlavičke Akira...Duševná intimita je pre mňa asi dôležitejšia ako tá fyzická...Dlho som spracovávala v sebe manželovu aférku s kolegyňou ale to čo ma najviac ranilo bola tá narušená duševná intimita v našom vzťahu a to,že som nedokázala s manželom otvorene hovoriť...Nie o tom ako sa majú deti, nie o tom čo som celý deň robila, ako sa mám, ako sa darí jemu, čo má nové v práci,ale to hlboké duševno, to keď sa otvoríš pred blízkym človekom a potom to už proste nedokážeš...Občas som to manželovi vysvetľovala,že mu proste nedokážem urobiť duševný striptíz ak je tu šanca, že to možno bude rozoberať v práci s ňou...Tak Akira peknú tému si tu načala
Snáď by som ešte dodala, že naše manželstvo bolo krásne práve preto, lebo nebol problém ten "duševný striptíz " urobiť...Ale odkedy sa zamotal s kolegyňou je to obrovský problém a už ani ten vzťah nie je taký pekný...
Áno, myslím, že práve tieto témy sú to- také, čo ešte aj po dlhej dobe vedia poriadne bolieť. Pre mňa je to napríklad otázka ďalšieho bábätka- tu o tom dokážem písať celkom otvorene, ale manželovi keď som sa snažila vysvetliť prečo ešte aspoň chvíľu nie, bolo to slzavé údolie. Proste som mu otvárala časť môjho ja, ktorú nepoznal. Nevedel, že aj ja som tak zle znášala všetko čo sa nám udialo, bola som taká silná a on mal dojem, že proste taká som. Ale to bolo zase o tej intimite- v tej dobe som potrebovala byť a aj ostatných presvedčiť, že som silná. Ale asi som nebola až tak, ako sa zdalo, keďže tá doba "bolí" ešte stále
Jáaaj Akira vieš teraz si mi pohladila dušu, myslela som,že to len ja tak vnímam. Keď som to ako mamina moc nezvládala a bolo toho na mňa príliš, strašne moc som sa o tom potrebovala rozprávať s manželom, prežívať tú intimitu, otvoriť dušu práve jemu, ale on ma len odbil s tým, že to si musím vyriešiť sama.Viem, že aj on mal toho vtedy veľa a mal to tiež ťažké, ale konečne keď sa to mohlo dať do poriadku tak už bola v jeho živote iná žena. Aj keď sme sa porozprávali o všetkom čo bolo bolestivé a povedal, ýe si ma veľmi váži už to čaro bolo fuč...Predstava, že sa takto rozpráva s niekým iným straaašne bolela, viac ako predstava že by spolu mali sex(brokenheart)
áno, na toto ja nevýslovne žiarlim... dievčinu predo mnou veľmi ľúbil, dokonca s ňou plánoval život- chcel si ju zobrať, mať deti,...Dotýkať sa človek môže kohokoľvek, ale venovať mu srdce? A hlavne- dá sa zobrať si ho potom aj celé naspäť? Ja myslím, že tam kde bola láska a sklamanie, spomienka zostane vždy. A ako sa hovorí- čas to zlé zoberie a zostanú iba pekné spomienky. A povedala som to aj jemu. Ale myslela som, že to iba moja citlivá duša takto vníma, pretože on žiarli na to, že ma ktosi chytil za zadok, mňa trápi, že on povie, že pekná baba pri rulete sa podobá na ňu- jeho bývalú.
(teda, to sa kedysi dááááááááááááááávno stalo- boli sme na zábave a on sa urazil na mňa lebo sa na mňa ktosi vešal na parkete a ja na neho, lebo mňa tam opaľuje nejaký chalan a on si radšej všimne, že niektorá sa podobá na jeho ex )
Tak Akira som rada,že sme aspoň dve, čo to takto vnímame... bože a tá predstava, že ona bola uňho stále zamestnaná...Pre mňa sa to minulosťou stalo až dňom kedy odišla na materskú,a porodila dieťa svojmu manželovi...Aj keď manžel sa mi snažil vysvetliť, že je dávno koniec...Ale ako hovoríš aj ty spomienky ostanú, a možno aj kúsok srdca...Už len v tom to bolo vidieť, že ju nevedel poslať preč...ten kúsok srdiečka ostal pri nej
No, to stare zname podel sa s niekym o starosti a budu polovicne, podel sa s radostou a bude dvojnasobna pre mna plati len pokial ide o radost - to mam vzdy dojem, ze ked sa s nejakou ozaj dobrou spravou nepodelim hned s niekym inym, tak ze explodujem.
S tymi starostami mam problem - jednak som v minulosti casto byvala butlavou vrbou pre inych (uz ako stredskolacka napriklad pre kolegyne mojich rodicov) a tak mi to pride nejak ako osobna prehra, ked dnes ja som v takej situacii, ze mam problem - a nie to este aby som o tom niekomu hovorila. Tiez clovek nikdy nevie, ako je na tom ten druhy, tak sa citim blbo, pridavat niekomu aj moje starosti, ked ich sam ma mozno vyse hlavy.
Ale inak o sebe a svojich blizkych rozpravam vela, vsade a stale - ale urcite nie vsetko, lenze mam tu skusenost, ze ked "okolie" nema o vas dost informacii, tak si ich "zhana" kto vie kade a potom si vytvara o vas obraz aky sa vam nemusi zrovna pacit. TRak ja kecam, kecam, kecam - a pustam take informacie, ktore budu vytvarat o mne obraz - "ze nestojim za to, aby si o mne vytvarali obraz".
Ako casto hovori Lydusha - do hlavy mi nikto nevidi, tam to moze vyzerat uplne inak.
Ako jedinacik som naucena riesit vsetko vo vnutri, sama so sebou.
Pokial ide o sex, rozpravat zoci voci inym ludom o tom kolkokrat a ako to robim - nie ze by som to povazovala za "nemravne, nepristojne", ale podla mna to teda nie je zrovna tema k spolocenskemu posedeniu pri kavicke ci pri vinku. Pismenkovat o tom na internete je nieco ine, ale ani tu by som asi nedokazala pisat tak otvorene, ako niektore dievcata v blogu u Fantiky - teda zo svojej vlastnej praxe! Dokazala by som pisat v style "pocula som", "hovori sa" a mozno by to boli aj moje osobne zazitky, ale nikdy by som ich tak nedokazal prezentovat.
ja som tiež bútľavá vŕba. Asi odjakživa za mnou chodili ľudia, vždy som vedela vypočuť a dovolím si tvrdiť, že svoju reputáciu som založila na pravde. A čo sa "intimity" týka, riešim všetko naokolo- potrebujem hovoriť takmer o všetkom, čo mi preletí pred nosom. Dobré správy "rozposielam" na všetky strany, teším sa peknej fotke a teším sa tomu, ak sa mi volačo podarí. Ale tie zlé... no, dokážem hovoriť o tom, čo ma nahnevalo, čo sa mi nepáčilo, čo ma trápi. Ale sú aj témy, ktoré "bolia" hoci nie sú čerstvé a tie sa ťažko zo mňa derú von . A potom je kategória, kde si myslím, že je to moja osobná záležitosť. Poznám ľudí, ktorý dokážu pokaziť návštevu rozhovorom o zápale sedacieho nervu alebo hemeroidoch. Je jedna vec diskusia alebo iba spomenutie typu "nemohla som, lebo som ledva chodila", ale je iná vec, keď celá 4 hodinová návšteva s točí iba okolo toho a iba v monológu- rozhovor o niečom inom a ....šup ho tam, veď som si nemohla ani poriadne riť utrieť. Neznášam tú "povahu"
ADUS!!!!!
dokonale si to opisala, ako to citim aj ja, normalne som v uzase!!!
snad vo vsetkych bodoch!!!
Eva 
Súhlasím s Adus,podľa mňa je to duševný striptíz,je to na každom,ale asi by som tiež takto "verejne" nedokázala o tom písať.
Ja mám v mojom okolí pár ludí ktorým verím na 100 percent,je to moja mama a moje dve sestry...Dokážem im povedať všetko a viem že to nikdy nezneužijú - a vedia že to je aj opačne ...Som ale velmi opatrná ba priam až podozrievavá čo sa týka zverejnovania nejakých informácií cudzím ludom /ohladom môjho duševna a súkromia/...aj ked v princípe mám ludí rada...bojím sa proste sklamania a zneužitia...tu na internete je to samozrejme iné... A čo sa týka môjho muža,vieme toho o sebe dosť/ale nemyslím teraz ohladom žien,lebo ja som bola jeho prvá - naozajstná / ,ale je tu to ale...nemyslím si že vie o mne všetko čo sa týka toho duchovna - on je totiž taký realista a pragmatik že u neho nejaké rozoberanie "duše" neprichádza do úvahy...aj ked by som to niekedy tááák privítala...
muži sú asi jeden ako druhý. Napríklad ten môj na tú súťaž "pravda a nič než pravda" najskôr iba mával rukou, vraj nechápe čo je na tom ťažké. Vraj on by odišiel s najvyššou výhrou- proste hovoriť pravdu. Ale kde je tá pravda? Človek trpí obrovským sebaklamom a sú otázky o jeho vnútri, na ktoré sám vôbec nevie jednoznačnú odpoveď. Také tajomné je ľudské vnútro
Súhlasím...
na takú súťaž akou je ,nic než pravda, by som sa nedala. odkrýva totiž človeka v úplnej jeho nahote a to aj duševnej. pravda, je podľa mna, veťmi relatívna a často odkrytie práve takejto holej pravdy, sa bytostne dotýka nielen nás, ale aj našich dlízkych. no na druhej strane, hranice pravdy často posúvame podľa toho, ako sa nám to práve hodí. tak aby sme boli pred inými lepší, často pravdu ešte prikrášlime a aj lož prezentujeme ako pravdu. kamarátka ma často klame v pre mna úplne nepodstatných veciach. klame vlastne samú seba. preto tomu neprikladám ani veľký význam. pretože kto klame, musí mať aj veľmi dobrú pamať, aby si spatne na svoje klamstvá spomenul, aby sa pri najbližšom ďalšom klamstve nezamotal do vlastných pavučín. no možno sa takto kamoška cíti výnimočná, lenže nemá dobrú pamať. druhá zasa hovorí pravdu a niekedy dosť kruto bez obalu. ja som dobrá herečka a preto ich mám rada obe. vlastne nejak som pomaly dozrela k tomu, že vnímam ľudí ako úžasné a jedinečné bytosti. naplna ma to zvláštnym pocitom kľudu a pokoja. a milá Akira, mala som pred terajším partnerom už manžela a takisto aj on mal predo mnou manželku. no pocelý ten čas čo sme spolu o svojich bývalých vieme akurát len to, ako vyzerajú. podľa mna to úplne stačí. je mi ťúto že tvoj partner svoju intimitu bývalého ukončeného vzťahu prezentuje pred tebou práve takýmto spôsobom. no na druhej strane žije s tebou. možno práve ty si prenho tá jedinečná a neopakovateľná bytosť, ktorú by nedokázal porovnať s nikým.
toto je velmi zaujimava tema.ludska dusa toho tolko skryva.celkovo rozoberat minulost niekoho je nebezpecna tema lebo ak tam bol nejaky iny vztah je to zranujuce aj ked to skoncilo.ak mam spomenut seba samu ja som velmi vybusny clovek a zo zaciatku sme sa az tak s manzelom nepoznali a on ma dokazal hovadinou vytocit"do vyvrtky".a on nevedel preco, ze ved on sa nechce hadat, on nebude kricat atd.neskor sme sa bavili o mojej minulosti o mojich rodicoch atd a taketo spravanie mame v rodine.a dosli sme na to ako eliminovat moj sklon k agresii.sport.tresknem tenisovou raketou o zem slaham loptami o zem, mlatim do lopty jak sialena a ....upokojim sa.prebytocna energia odide bez toho aby niekomu ublizila.a ked nemam zrovna moznost na sport manzel vie ze nesmie nechavat otvorene temy.vsetky nase spory musa byt vyriesene predtym ako ideme spat.inak ho nenecham spat.nedokazem pred nim nic tajit som pred nim ako otvorena kniha a cokolvek chce vediet poviem mu.aj to zle.a je mi tak dobre.taka dusevna intimita neobsahuje len zle veci z minulosti ale aj nase sklony k niecomu a ked sa otvorime pomozeme sami sebe ked sa dokazeme naucit ako sami so sebou ale aj s partnerom "narabat".
Recepty
Sezónne recepty
reklama
Návody a nápady na tvorenie
reklama
po blogu o sexe som tak trochu uvažovala- baby, je pre vás ťažšie rozprávať o sexe alebo otvárať dušu?
Ja sex považujem ako súčasť ten "povrchnej" existencie, viem, že niektoré detaily patria iba nám dvom a mali by sme si ich strážiť. Ale pokiaľ sa nejedná o nevkusné opisovanie všetkého, neriešim to. Ani sa nijak nepozastavujem nad predstavou, že by môj drahý o našom milostnom živote rozprával s kamarátom.
A potom duševná intimita... oveľa ťažšie sa mi hovorí o nej, oveľa horšie je vŕtať sa vo svojom vnútri a svoje myšlienky nejak verejne prezentovať. Oveľa ťažšie je selektovať kde už hovorím o "tajomstve" vo svojom vnútri- pretože niekoľkoráz som sa pristihla, že na stránkach NM je nejaká informácia, ktorá je viac intímna, ako kadejaký orgazmus- je to výkrik mojej duše. Dokonca som nikdy nežiarlila na sex, nepýtala som sa či bol s tou alebo hentou lepší. Ale informáciu o tom, ako sa ľúbili som spracovávala dlho.
Ako je to s vami? Hovorí sa vám ľahšie o jednej alebo druhej stane intimity? Kde sú v jednom a v druhom vaše hranice? Potrebujete sa aj vy o všetky svoje dojmy s niekým podeliť? Dokázali by ste sa prihlásiť do súťaže "pravda a nic než pravda" ? Pretože pre mňa je to tá najťažšia súťaž, akú som vnímala. Dokázala by som žiť na ostrove a jesť chrobákov,žiť v dome s cudzími ľuďmi, predvádzať sa po móle v malilinkých bikinách, naučiť sa všetky štátne hymny či škrekot rôznych vtákov... to všetko by som dokázala. Ale??? Pravda- nakoľko nás ovplyvňuje sebaklam? Kde sú hranice čo by sme dokázali zo svojej duše odhaliť?