znasilnenie...

Prežila som sexuálne obťažovanie od člena mojej rodiny-alkoholika. Mala som 6-8 rokov. Obránim svoje dieťa aj za cenu oko za oko.Ak by to niekto spravil mojej dcére, som schopná mu urezať aj vtáka, možno aj viac.

Ahojte, aj ja mám dcéry vo veku 15 a 16 rokov a strážim ich ako oko v hlave. Tá staršia začína mať "túlavé topánky" a mám hrozný strach, aby sa jej niečo podobné nestalo. Ja našťastie takú skúsenosť nemám, poznám to iba z filmov, ale neviem, či sa duša dá zahojiť po takej hroznej skúsenosti.

nemám takúto skúsenosť a dúfam, že ju ani nikdy nezískam. A Nicol už vôbec nie. Dvíha sa mi žalúdok z ľudí, čo dokážu takto ublížiť decku a vedela by som spraviť všetko preto, aby som ho ochránila. Nemusí byť moje- hociktoré. Pretože toto by nemalo patriť do sveta detí.
A dospelí- je to strašné, strašné, strašné Najväčšia potupa s ktorou sa nedá zmieriť

..mne sa stalo ,byvali sme v spolocnom dvore,byvalo nas tam 5 rodin a mali sme spolocnu pivnicu, neviem preco som tam isla ,ale prisiel tam sused a zacal ma obtazovat mala som 11 rokov,ubranila som sa ,lebo boli aj otvorene dvere von ,tak on sa urcite bal,ja som len ,aby ma nechal,pustil ma a ja som vybehla von,uz vtedy som musela bit silna lebo som sa chvilu triasla ,nik nebol doma ,az prisli uz som bola skludnena,nepovedala som to mame ,ale suseda som sa bala ako certa,do pivnice ,by ma nebol dostal nik,az po rokoch som to povedala mame a mama ze pre BOha keby si to bla povedala tak otec ho zabije,bolo to aj k niecomu dobre ,ze som to nepovedala,keby ma bol znasilnil tak asi by som to povedala...

Včera bolo v telke niečo podobné. Bol to skutočný príbeh o matke a dcére, ktoré trpeli kôli chlapovi, ktorý bol alkoholik. Mlátil nielen matku ale dokonca znásilnil aj dcéru 3x. Mama nenašla dosť odvahy priznať , že sa niečo deje, riešiť to podaním trestného oznámenia a tak ho zabila. Skrat??? Dcéra jej sanozrejme pomáhala. Matka dostala 12 rokov (po 2 rokoch spáchala samovraždu) a dcéra 10 rokov.
Aká to je spravodlivosť???
Keby niekto nedajbože ublížil mojím blízkym som za oko za oko zub za zub.
Alebo druhý príbeh, ktorý sa stal bol podobný. Chlap znásilnil mladé 16 ročné dievča ešte poctivé. Súd mu dal 5 rokov a po 2 rokoch (vraj dobré správanie) ho prepustili. A dievča nie je schopné doteraz si nájsť svoje miesto v živote a dokonca sa pokúsilo o samovraždu. A ten primitív si behá po slobode.
Ešte dobre, že včera ľudia na proteste v Blave po zistení, kto bude ďalších 5 rokov šéfom na súde pochovali spravodlivosť. (ak sa nemýlim) Síce tá zomrela už dávno(brokenheart)

Bože,bettty Až mi behá mráz po chrbte
Určite,čo sa týka znásilnenia-má obavy a strach každá mama.Ja som vdaka bohu,zatial nič také nezažila,ani zo sebou,ani s detmi!!!Určite to musí byt trauma na celý život Takým hajzlom,ktorý nevedia rozmýšlat,by som ponarezovala a nasolila vtáka,potom by som ho vykastrovala ak by ublížil mojim detom a mala by som ho v moci ja-dokázala by som to!!!

Poznáte príslovie:Ked sa ko...postaví,rozum sa zastaví.

Tak ja som mala aj osobny zazitok- a viem ho napisat vdaka tomu, ze sa vlastne nic nestalo-nasi sa zlakli viac ako ja. Ked som sa vracala domov/byvali sme v panelaku/ z imatrikulácií/3.roc gympel-robili sme ich pre prvakov/cely cas sme sa hlupo doberali o tom ze co ak nas po ceste dakto prihlusi alebo znasilni/prosim ta, kto by ta chcel,/take hlupe pubertiacke reci-trochu parodujuce rodicov, trochu dvihajuce adrenalin..Nasi chalani/spoluziaci/ nas kazdu jednu vyprevadili az ku vchodu/to ich sme si doberali/...No a ked som uz bola dnu nechcelo sa mi dve poschodia peso.Privolala som si vytah a vtedy sa zjavil pri mne chlap/ ci vosiel zvonku alebo z pivnic netusim/.Postavil sa ze caka so mnou ale mne sa nepozdaval tak som sa otocila smerom ku schodistu. To uz mi prehradil cestu a chytil ma za.... vnutornu stranu stehna jednou rukou a ked som videla naznak pohybu druhou k ustam zjacala som / ako folkloristka mam v ujukani prax/ tak, ze sa otvorilo naraz aspon 10 dveri a chlap vzal roha. Nasi boli pri mne hned. Chlapa som spoznala/ bol to asi 26 rocny mierne mentalne postihnuty nedaleko byvajuci clovek&/ a mozem Vam povedad ze moj najvacsi strach nastal az ked sa otec obliekol a viedol ma k nim preverit, ci to bol naozaj on... Sused to nahlasil este v noci atak ma hned rano policia.Vysluch sa vdaka tuposti policmanov stal fraskou.../ co vam povedal?nic..A co ste mu na to odpovedali..? a podobne kraviny /. No ako nasledok som si odniesla len istotu ze s otcom mozem vliezt aj do jamy levovej a budem v bezpeci a ostrazitost. Odvtedy nikdy hlupo nezartujem o hororovych temach, nikdy sa nebavim o tom, co by som robila keby mi dakto......cokolvek zle, lebo nejak sa mi spojilo ze slova maju silu zrealizovat sa vo svete.

Nie,oni zistovali skutkovu podstatu veci/citas dobre veci/takze empatia im nehroziula. a ja som si cely cas uvedomovala- vdakabohu ze je so mnou otec s jeho skvelym zmyslom pre humor a schopnostou bavit sa na ich tuposti-lebo aj aj som sa viac bavila akobala. Keby so mnou bola mama bol by to jedenn velky rozhoprceny bojovo naladeny stres. Ale zaroven mi je plne jasne, ze keby som bola realne prezila fyzicky utok a znasilnenie a jednali by so mnou rovnako- bolo by to horsie ako to znasilnenie. Lebopresne vynucovanie podrobnosti, neustale vracanie sa spat a preco otazky a ako otazky a co ste si mysleli atd...Ten hrubý tupý kolotoc so zapisovaním odpovedí bez realneho zaujmu o ne je komicky iba dovtedy, kym si viem byt cely cas vedoma osobnej hluposti tých ludí a bavit sa na nej- a v tom ma otec podporoval.Keby som mala za sebou otrasny zazitok- tak z takehoto vysluchu ma v polovicke odvezu na psychiatriu. Fakt.

...ja, ja som stratila poctivosť...dosť nepekným spôsobom...a myslím, že som provokovala...a aj som to chcela...neviem...
Mala som 16-násť...do chalana som bola zamilovaná už niekolko dlhých mesiacov pred tým, ako si ma vlastne všimol ...a potom sme sa flákali asi mesiac spolu...
Bol to bohém...umelec, pohyboval sa len v takej partií, že vlasy dlhé, čierne kabáty....pomalované tričká...A ja 16-násť...On skoro 19-násť.Och, ako som bola zamilovana...
Raz sme to prehnali so šampanským, oslavovali sme že sme spolu mesiac ....
Odprevadil ma domov...sedeli sme v detskej izbe...
Nie, nebolo to znásilnenie, v pravom zmysle...ale v tom momente, ako sa to malo stať som cúvla... lenže chlapec sa už zastaviť nedal....prichytil mi ruky na moju hlavu, ani som pohnúť nemohla...Bolesť jak sviňa..a krvácala som asi aj dva dni....
Mám dve dcéry, a strašne sa bojím chrapúňov...bojím sa o ne, lebo láska je taká slepá....
Ale, ako im to vtĺcť do hlavy...škoda, že sa to nedá nakrmiť ich tým, jak vianočkou

...ja som tiez mala tu cest, ale skratim to na najstrucnejsie. Bola som na jednej akcii, robila som garde priatelke, ja cerstvo zalubena do mojho draheho, som mala vsetkych vpazi....Viacmenej ma v jednom priestore sledovali dvaja muzi, jeden mna a druhy jeho a mna, nevedela som ani o jednom z nich. Ten prvy ma napadol, ked som sa vzdialila a druhy mal tusaka, ze sa nieco udeje, tak po chvili ma isiel hladat, zobral este dvoch.
...prvy ma prevalil aj s dverami, ktore zamkol a nepomohlo nic. Najprv som robila hrdinku, ze to ukecam, hocijako...0 bodov, ani som nebola pos...ta, stale som si verila, ze predsa takyto debil nema proti mne sancu...no, to tak!!!...skratka spacifikoval ma, jazycisko uslintane, kde sa dalo . Ale iba potial...druhy vyvalil dvere, vykopli ho von...toto uz islo strasne rychlo, neviem, co s nim potom urobili, ale ten druhy so mnou sedel do rana do siedmej a rozpravali sme sa. O hocicom a o vsetkom, aj o tom, co sa udialo...

...akoze ziadnu traumu nemam, chodila som v tom case s mojim terajsim manzelom, ktory vedel, kde som, ale co sa tam stalo, sa dozvedel az asi ked uz sme boli manzelia...nejak som to hodila do zabudnutia...
...a co mi to dalo? ponaucenie, ze zena nema sancu. Mozem byt hubata kolko chcem a byt silna ako neviem co...v takom chlapovi je strasna sila...
...a jednou zo zakladnych rad pre starsieho syna je, ze cokolvek sa mu na niekom nezda, nech uteka...

obdivujem Vás že dokážete o tom napísať...môj čas a ani mojej sestry a sesternice asi ešte neprišiel.Nebavíme sa o tom NIKDY ani keď sa stretneme len raz za pol roka alebo rok....nemyslím si že kto niečo také prežije sa s tým zmieri - zabudne...nikdy nikdy nezabudne...

...tiez fantilka nahodi taku temu...ach jaj, ze musim premyslat...a neda mi nereagovat..., ale teraz uz to uzavriem...

...aj som odisla od pocitaca a znovu som sa vratila...

...ja osobne nechcem nikomu ublizit, tym co teraz napisem. Mna do toho namocila vlastna blbost a vlastna nezodpovednost a to budem tvrdit bez akychkolvek emocii, pretoze ak si minimalne jeden clovek vsimol, ze mi niekto chce ublizit, mala som to registrovat....a za druhe, neprecenovat sa...bol tam moment prekvapenia, urcite...neukecavat to, mala som kricat, co kricat, vrieskat hned, nieco po nom hodit, niecim ho prastit, viac kopat...a nedovolit, aby sa priblizil na dosah ruk.... lenze naopak, ja som si neuveritelne verila, ze ho zvladnem......nezodpovednost na entu...

...takze na druhej strane mi takato lekcia aj pravom patrila...a preto by som bola rada, keby som tym niekomu aspon trosku...

...nezlaknut sa...ale ani sa neprecenovat, samozrejme, nedoverovat, verit signalom na jeho tvari, gestach.....kricat a utekat, robit hluk - ja neviem, otrepavat auta na ulici, nech alarmuju, ak je nieko taky v aute, utekat opacnym smerom ako ide auto, v uzavretom priestore vsimat si detaily, kde je kluc, cim sa mu da ublizit, kade sa da zdrhnut a branit vsemozne, aby sa priblizil...len fakt je, ze neviem, ci by sa to dalo aplikovat na psychopatov, ako zazila brona...

...a o detoch nehovoriac...boze...tam je kazda rada draha...

Pre vsetky ...mojej sesternice dcera sa vracala zo skoly a cakala na autobus, kde ju stiahli do auta 3 mladici a znasilnili ju. Mala 16 . Bola este panna a nemala ziadne skusenosti. Ked zbadala, ze je tehotna, bolo neskoro. Odysla k starej mame, kde aj porodila a dieta adoptovali hned znamy jej starej mamy lebo cakali uz dlho na adopciu. Dnes studuje, bude z nej lekarka. Zmierila sa stym a zijee normalnym zivotom, ale co sa v jej nutri odohrava, to nikto nevie.

Fantika, ja som prisla podobnym sposobom o poctivost ako ty.

Takze pridam sa aj ja. Ak zratam vsetkym chlapov, ktori ma obtazovali bolo ich 5. Najvacsiu traumu mam zo suseda. Nikdy som to nasim nepovedala. Mala som asi 5 rokov, a susedu som mala strasne rada. A ako to na dedine chodi, tak vzdy nieco treba, doniest mlieko, kolace odniest, tlacenku ... Ten sused, stary odporny v spinavych monterkach od hovien ma pritlacil na gauc, o stenu ... Vzdy som skamenela, nevedela som ani hlaska vydat. Raz som povedala, ze budem kricat a on, kric, kric. Nikto ma veru nepocul. Mozno si chcel dokazat este muznost, lebo vraj ho zasypalo v bani a od vtedy sa mu vtak nepostavil, tak skusal, ci sa mu na detoch postavi. Nastastie sa nepostavil, no aj tak odporny jazyk, no fuuuuuuuj, na to ani slova nie su. Vraj si dovoloval aj ku kamoske o 2 roky starsej. Vela si z detstva nepamatam, no na toto nezabudnem nikdy, ani to tak nepreboli.
Dalsi ma capli za bieleho dna na ulici, vrhli sa na mna, ze mi daju 500Sk, ak im dam svoje gatky. To som mohla mat 15.
Treti bol vratnik. Chodila som na judo, tesila som sa nanho az tak, ze ked mi skoncila skola, tak hajde na trening, rozcvicit sa ... V ten den, ja sa stale kazdemu zdravim s usmevom ... som mozno videla, ze ma vratnik vypine, no akosi som neprikladala tomu vyznam. Vbehol ku mne do satne, vrhol sa na mna a zacal si dovolovot. Zachranilo ma buchnutie dveri, a to ze som ho udrela a on akosi precitol. Vysledok? To ze som mala oranzovy opasok v jude, zapasila som v tazsej vahe, nez som mala mi bol na PRT. Uz v zivote ma nikto na jude nevidel. Uvedomila som si, ze my zeny sa aj posrat mozeme, aj tak su hovada na svete, ktore nas premozu.
Stvrty bol v podchode. Napisy na autobusovych nadraziach, chodci pouzivajte podchod. V ten den sme dostali vysvecko na strednej (16rokov) isla som na autobus domov, cca 14.00 hod., isla som podchodom. Mala som saty so sakom. Saty tesne nad kolena. Ziadne mini, ziadne nic extravagantne. Neviem odkial sa vynoril ten uchyl, pritisol ma o stenu, obchytil mi oboma rukami zadok a zacal bozkavat a ochkat ... Kricala som jak diva. Myslite, ze niekto sa spustil dole schodmi pozriet? Nie. Clovek vzdy skameneje. Ked som sa nejako vyslobodila, vysla hore po schodoch, ludia cumakovali, no nikto nic.
Stvrty bol ucitel mojho manzela. Stalo sa to nedavno. Vtedy este so snubencom som sa pohadala, ale on to akoze si s nim vyjasnil, tak neviem ako, lebo si dovolil este druhykrat sa na mna vrhnut. No neriesim to.
Suma sumarum kazdemu chlapovi po 50tke dzigne v debni. Namiesto toho, aby nejak zaujali svoju zenu doma, radsej tapu po mladsich. Ten profesor, take karelaby hucal, ze on taku zenu cely zivot cakal, ze sa nemam vydavat za mojho snubenca, ze co on mi moze dat, on ma zabezpeci, budem sa mat jak v bavlnke ... Este stastie, ze chodim po diskotekach od 14 a na take karelaby uz daaaaaaaaaaavno neskacem nikomu.
Poucenie. Ja som svojim rodicom aj povedala, ze co mi robi sused, vysledok bol ten, ze si vymyslam. (vtedy som naozaj aj mala obdobie vymyslania). Takze rozpravajte sa so svojimi detmi, aby sa nebali nieco take vam povedat.
Terajsi vysledok pre mna. V meste sa bojim chodit aj za bieleho dna. Ak nahodou sa stane, ze na ulici som iba ja a nejaky chlap, infarktove stavy. Osamote sa bojim ostat s niektorymi muzmi...
Chvalabohu, ze ma nikto neznasilnil. Tazko je radit, no naozaj, clovek vtedy sa odkluci, a rozum nepomoze, ak ruky, nohy telo nepocuva.

Mozno ze to bolo mimo temy, no viete co, nikomu som to v zivote nepovedala.

kapka, z tvojho príspevku mám zimomriavky... posielam veľké . ako to tu čítam, skoro každá z nás si zažila svojho úchylného suseda. mne tiež ako malej neverili, že je ujo divný. ked som zistila, že mi pokukuje po dcére, odsťahovala som sa. upozornila som ju už ako malú, že s ním nesmie hovoriť, ale človek nikdy nevie. proti takýmto prasákom asi naozaj nemáme šancu

mam zazitok,neda sa zabudnut,myslim ze mi dost pomohli v TN ale az po 12 rokoch,koli tomu som prisla o dobreho kamarata,ktoreho som vtedy nechala,nepovedala som mu to,nevedela ako,dodnes to lutujem,keby sa dalo, vratim to spet

dik,malo ludi o tom vie,rodicia vobec,na to sa neda spomenut pri bars jakej prilezitosti,ci si sniekym sama ,lebo sama ides po meste ,vsade to ma clovek pred ocami,ja aspon ano

ja som tomu doslova v poslednej sekunde unikla styrikrat. moj anjel strazny musi mat velmi siroke kridla.

ano vonku jeden

ano vonku jeden

Babenky vsetky vas lubim . Este stastie, ze mame tych svojich anjelov.

Mám trošku času, tak napíšem svoj príbeh. Bola som v treťom či štvrtom ročníku na základke, s kamoškou sme šli zo školy. Pri jej vchode sme postáli a rozprávali sa. Ona odišla domov a hneď na to ma ohlásil jeden chlap, či by som mu nepomohla niečo odniesť, tak som s ním šla do vchodu, poznala som ho z videnia, bol to opravár. Šli sme dolu schodmi, všade tma. Zrazu mi niečo podal do ruky, ani neviem, čo mi povedal. Bola som ešte dieťa, ale bolo to dosť vysoko a bolo to makké, aby to mohlo byť to, čo ma napadlo.. Ani neviem, ako som odtiaľ ušla, letela som celou cestou, ešte som sa bála, že príde ku nám, bývali sme v neďalekom činžiaku.. V momente som doletela do kúpeľne, drhla som si ruky, triasla som sa.. Bolo to odporné, nikomu som to nepovedala.. Odvtedy som ho videla veľa krát, aj s jeho rodinou a deťmi.
Manželovi som to povedala len nedávno, po rokoch som si uvedomila, že to mohlo skončiť horšie. Nevedela som si vysvetliť môj strach z chlapov, teraz už viem..
Je zaujímavé, že to vidím teraz jasnejšie, ako keď som bola mladšia. Strach sa pominul, už sa ho nebojím.

Ti poviem, že vtedy mi nebolo všetko jedno, vedela som, že on robí niečo zlé.. Či pri tom vzdychal, alebo čo robil si nepamatám, pamatám si ten strach, len to, že musím ujsť.. Ako som utekala aj so školskou taškou, ako sa mi tie schody zdali strašne dlhé.. A potom to umývanie rúk.. A strach, počúvala som, či nejde výťah, čo keď ma ten chlap sledoval.. Všetko mi prebiehalo hlavou..

To je sila, podla mna 80 percent zien ma takuto skusenost. Aj ja by som ich postrielala, alebo povysat za vajca do prievanu.

fuuu..az zle sa to tu cele cita. ja tiez mam taketo nemile skusenosti ale nevraciam sa k nim...skor..sa bojim o svoju dcerku...bojim sa o to, ze o par rockov (sice niektori su aj na take male dievcatka) ju nebudem moct ochranit...ale co robit??? ved vsade s nou nebudem moct ist...ako sa naucit zit s tym strachom o vlastne dieta???

Vcera som mala diskusiu s mojou 5 rocnou dcerou. Po kratkom uvode som presla k jadru:
Zlaticko, v hocijakej situacii sa nerozpravaj s neznamymi ludmi, aj keby ti ponukali, ze ta odvedu za mamickou, alebo ti ponukali sladkosti, alebo hracky.Keby si sa stratila, nepanikar, okamzite vyhladaj policajta, alebo mamicku s dietatom.Nenechaj nikoho( cudzieho alebo pribuzneho) dotykat sa tvojho tela a keby niekto nieco skusal okamzite mi prid povedat.

Dievcata, myslite, ze to staci?Co hovorite vy svojim detom?
Dakujem. Z.

hmmm....asi fakt treba nejako jemne naznacovat...a ako fantika pise..rokmi to prisposobit veku dietata....jooooj....fakt tazka to tema...

Suhlasim, naozaj nelahka tema. A vobec cela vychova deti je nelahka tema...no, aspon chcem byt pripravena a som rozhodnuta vychovavat ako najlepsie viem v danom case.
Moja mala je strasne pochaba a uci sa veci tou tazsou cestou (nestaci jej upozornenie ako malemu, ona si to musi vyskusat, ci je to naozaj tak, ako hovori mama). Samozrejme, ze s malym(8r) mam obsiahlejsiu diskusiu ako s malou.
Malemu som vysvetlila, akym sposobom sa pocne dieta, podla jeho veku.(tehotna svagrina hovorila detom, ze jej pichli injekciu , z ktorej pocala babo, tak som nechcela aby moje dieta zilo v takychto bludoch).
Moja verzia znela nasledovne:
Maminka a ocinko sa maju navzajom radi a chcu mat dietatko.Preto spia v manzelskej posteli oddelene od deti.Pretoze sa maju radi, bozkavaju sa a objimaju sa.Takto si vyjadruju naklonnost a nehu.A ked su ocinko a mamicka sami, moze sa stat, ze ked si prejavuju lasku, mamicka otehotnie.
S malou som sa o tieto info este nepodelila, zatial cakam.Mala strasne ziarli na mna, lebo vypozorovala, ze urcite prejavy naklonnosti su urcene iba pre mna. Najzabavnejsie bolo, ked sa mala pokusala vyrovnat skore a pobozkat ocinka na pery! a nevedela sa zmierit s tym, ze ocinko nechce, ze to je vyhradne pre maminku. Tak som ju nasla sa vyplakavat, ze preco ju ocinko nema rad...Jemne som sa jej snazila objasnit, ze ju mam velmi rad, ale niekore veci sa od neho nedocka, ze tie su iba pre maminku.

jéj, presne to isté som sa chcela opýtať, len ste ma predbehli

Ahojte kocky, vysvetlenie : u nas sa v rodine nebozkava na pery ( ani ja a sestra s mojim otcom a tiez rodina mojho muza). Specialne rezervovane pre manzelov.

Baby, tak toto zaujíma aj mňa, na bozku na pery nevidím nič zlé.
Denisa

zuzka,a ako s potom bozkáte?líce o líce?ved to nie je bozk.

Zvláštne, každá rodina má iné zvyky. U nás sa pred malou bozkávame na pery (veď je to normálne). Manžel sa nevie dočkať, kedy malá pochopí, že je to prejav náklonnosti a tak to pred malou "cvičíme". Manžel príde domov, ja s malou na rukách ho čakáme, on "Ahoj mamka" a cmuk na pery, tak zo 10krát, mne vykypí polievka, on je spokojní a malá sa na nás zatiaľ díva ako na veľmi zvláštne tvory .

Dievcata, my dvaja( ja a manzel) sa bozkavame na pery aj pred detmi. Tento druh bozku je vyhradeny len pre nas dvoch..

prečo by to malo byť zváštne a čudné? lebo u Vás to robíte inak? preto všetci ostatní sú čudáci????
svoje deti bozkávam často a rada...takmer všade...takisto s mojou mamou, či sestrami, keď sa stretneme, či pri blahoželaní aj s inými ľuďmi sa pobozkáme na líca...bozk na pery je pre mňa intímna záležitosť určená partnerovi...a vôbec sa preto necítim iná
čo tak trochu viac tolerovať iný názor dievčatá?

Lydusha a Polárka, odpoviem Vám súčasne...do Vašich obľúbených žabomyších vojen sa vtiahnuť nedám...a diskutovať s Vami dvomi je úplne zbytočné, pretože akýkoľvek iný názor ako Váš, nech už píšete čokoľvek, nerešektujete a neakceptujete...napísala som svoj názor a tým v tejto debate končím...prajem Vám peknú nedeľu.

Jedna vec je vyjadrovať svoj názor a druhá vec je vyjadriť svoj názor a pritom zároveň hodnotiť konanie toho druhého...Názor môžem napísať tak,že nemusím hodnotiť konanie druhého...akonáhe hodnodtím- posudzujem-znevažujem....aspoň v slovnej diskusii to tak pôsobí...Ale to chce istú dávku citu...