ADHD?

precitala som si skoro vsetky komentare, moja dcera ma 11 rokov, v aprili bude mat 12. Vzdy vynikala v speve, hre na klavir,malovani(ked mala 5 rokov mala kresby vystavene v galerii), bola a je spolocenska, neposedna, nechcela spat uz od utleho detstva, zacala velmi skoro rozpravat, uz ako sedem mesacna hovorila prve slova, neskor sa naucila pocitat. Bola nesmierne sikovna, na prvom stupni mala uzasnu triednu ucitelku a vzdy mala ciste jednotky. Je pravda, ze bola vzdy nesustredena a neposedna avsak nikdy nebola drza a vzdy sa vedela pekne chovat. Prve ozaj vazne problemy nastali az minuly rok, ked nastupila na osemrocne francuzske gymnazium. Zrazu sa mi zdalo, ze sa straca,ale vzdy som to pripisovala zmene skoly a vacsiemu naporu zo strany skoly. po pol roku jej zacala bolievat hlava a brusko, zistili sme ze ma malrotaciu criev, pri najmensom strese ju brusko zacalo boliet. Vynechala zo skoly vela a napriek tomu,ze som kazdej ucitelke dala papier od lekara aby na nu brali ohlad, nikoho to nezaujimalo a ona zacala stale viac a viac prezivat strach pri kazdej odpovedi, dnes musim navstivit psychologicku, pretoze sa jej zhorsil prospech a nedokaze odpoved napriek tomu,ze vyhrala prve miesto hviezdoslavov kubin v proze. Je nesustredena, roztrzita, zacala sa podcenovat. Vzdy vynika v hudbe,ale zacala byt vzdorovita a samozrejme velmi malo spi,ale to vzdy od malicka na to sme si uz zvykli Nikdy nemala problem s citanim ani pocitanim, hyperaktivna bola vzdy. Mozno mi nikto neporadi a mozno som nikomu nepomohla,ale aspon som sa mohla trosku vyrozpravat, najhorsie je ked nedokazete svojmu dietatu pomoct a nehovorte mi o laske, naozaj jej ju davam mnoho a snazim sa velmi chvalit ju a nekarhat,ale niekedy to clovek proste nevydrzi a aj pokrici aj da po zadku. Drzim Vam vsetkym prsty

...v prvom rade by to malo byť o prístupe školy, učiteľky, spolupráca s rodičmi...ak je dieťa problémové, teda ruší kolektív a narúša priebeh vyučovacieho procesu, treba sa poradiť o asistentke...lieky sa väčšinou dávajú pri deťoch so sebaubližovaním...dôležité je vedieť, ako prijímajú žiaka spolužiaci, či je to o neustálych poznámkach...a opäť ma to vráti nas začiatok, o učiteľke, ochote, možnostiach, trpezlivosti, spolupráci s rodičmi a odborníkmi...čo škoslký psychológ?....je pravda, že je lepšie si vypočuť viac názorov, pozrieť sa na problém aj z inej strany, tak ma napadá, skús sama vyhľadať iného odborníka, ja neviem, možno by ti mohla pomôcť zorientovať sa školská psychologička, detská lekárka....

Našla som príspevky o ADEHD, ja mám tiež dieťa s ADHD, má už skoro 12.Aj mne od prvej triedy chodili zo školy len samé sťažnosti, podchytiť čo sa týka vyšetrení som si ho musela sama, dokonca je integrovaná, ale celá starostlivosť v školskom prostredí je o tom na akých ľudí narazíte.Odborníci napíšu odporúčania, tým to pre nich končí a potom je to o učiteľoch či to akceptujú, alebo nie a záleží aj na riaditeľovi školy či tlačí svojich pracovníkov do práce s týmito deťmi alebo aj on ich vníma ako zbytočnú záťaž ktorá do bežných škôl nepatrí,lebo ja som sa stretla aj s takým názorom na obvodnom školskom úrade že žiaľ bohu moja dcéra má normálne IQ...Potom už len záleží na rodičovi koľko urážok znesie a aké má pevné nervy aby neskončil na psychiatrii.Každému rodičovi s ADHD dieťaťom želám pevné nervy, bude ich potrebovať nielen pri výchove dieťaťa,ale aj na rozhovory s učiteľmi

Dámy...

možno vám toto čo napíšem bude na niečo dobré. Ja som muž, niesom tým pádom dobrá mama, ale ... Mám ADHD zatial na 99,9% na základe pohovoru s psychologičkou a pojdem aj na to neurologické vyšetrenie /alebo tak nejak/.
Pointa je v tom, že mám 25 rokov, som dospelý a napríklad ja o tom viem len asi mesiac. Nejdem tu pisat stale dokolo co pisete vsetci ostatni, mohol by som ktorykolvek pribeh vyssie, davnejsie uvedeny sem prekopirovat, tiez to vsetko sedi aj na mna. Idem sa snazit vyskusat tie lieky, moje rozhodnutie, ak to niekoho bude zaujimat, mozno sem potom napisem ako to na mna zafungovalo.
Ale to asi nikoho nezaujíma, lebo niesom už dieťa cize ucinky budu asi ine ako na dieta.

Čo chcem povedat.: Mam typickych superkatolickych, prisnych zasadovych rodicov, ktory ma vzdy mali a aj maju za slendriana slendrianskeho, bordelara, neporiadneho,nespolahliveho, leniveho, hovado drze a podobne...

Nejdem sa tu rozpisovat ani o mojom super vysokom sebavedomy, ani o tom, ze sa citim ako zbytocny na tejto planete, lebo cokolvek narocnejsie od splachnutia zachoda, co vyzaduje viac ako 5 minutove sustredenie coho sa chopim sa koncí bud mojim zabudnutim na vec samu, zbabraním alebo podobne.

Vybavit papier na urad? Pokial po ceste stretnem kamarata alebo sa na chvilku dlhsie zamyslim, tak v lepsom pripade si po asi pol hodine spomeniem kam som povodne isiel.

Predvcerom som 4 hodiny nevedel najst mobil, dnes hladam kluce od auta v podstate odkedy som z neho vystupil t.j. cca od 7 rano. Je 11:48. Stresovat som si odvykol uz na strednej, lebo som vdaka panu Bohu pochopil, ze to moc nepomaha. Snad ich najdem, inak sa nedostanem domov :D Kazdopadne, tato ADHD zalezitost pokracuje aj v dospelosti, o tom sa netreba bavit.

Co treba, je nieco s tym robit - to bez debaty. Ja neviem zatial co, zacinam sa v tom hrabat. Viem vsak, co urcite NEROBTE.

Nemyslite si, ze vojenska disciplina a presviedcanie decka, ze je kreten a ze sa z neho uz zblaznite lebo zas nevyniesol smeti a riad nie je umyty ked ste prisli domov - nemyslite si ze to vam nejak pomoze. Ziadna SILA tu nepomoze. Ano, disciplina samozrejme. Ale nie natlak, nie buzeracia, nie vtlacanie vlastnjych postupov. Pre rodicov je podstatne /myslim si/ v prvom rade pochopit, co sa takemu decku, cloveku v hlave odohrava. Viete co ?

Predstavte si vzdusny vir/vyr (pardon :D nepamatam sa ). A v tom tornade su tisicky papierov a na kazdom je jedna myslienka, veta a predstavte si, ze sa tie papiere snazite rozdriedit a spracovat, popripade vykonat co je na nich. Vsade fuka silny vietor, niekto po Vas huci ze treba hento hentak spravit a tlak zacina stupat. Problem je vobec zachytit jeden z tych papierov/myslienok, nieto este viac.

Neviem ako to spravne robit, len viem, ze vyssie uvedeny system nefunguje, to viem naisto.

A chcel som napisat este asi 10 veci ale to som vsetkoe zabudol kym som sa dostal az sem..

Tak kazdopadne drzim palce a ucitelov dementnych treba fackat. Ucta nevyplyva automaticky z funkcie, funkciu ma dostat clovek ktory dokaze mat uctu druhych, takze ano, ucitel by mal byt vazeny clovek ale ked nie je, treba ho aj vypleskat, aj riaditelku.

peace

Mamičky
Môj syn má 9 rokov a má tiež ADHD. Nejdem sa tu rozpisovať lebo by som sa opakovala v tom čo aj vy a navyše už som to tu celé raz alebo dva krát rozpísala neviem už ktorej mamine.
Chcem len v krátkosti zareagovať nato čo ste písali o tých liekoch.
Môj syn berie lieky na ADHD tiež som ich najprv odmietla. Ale momentálne sú pre nás tým lepším riešením.Fungujú na báze ginka,čo priaznivo stimuluje mozok ku koncentrácií sa a k vyšším výkonom v škole.Dokonca aj vysokoškoláci berú niekedy pred skúškami ginko.

Nám sa to osvedčilo v tom,že aj ked to nie je ako zázrak na počkanie,aspon sa vdaka liekom viac sústredí v škole a nezabúda tolko toho ako pred tým. A aj mne doma sa s ním trochu lepšie pracuje kedže mám ešte aj dvoj ročného syna a som na nich sama.

Skúsiť môžete,zato nič nedáte.
Držím palce,viem čím prechádzate...

Mamičky prežívam práve ťažké obdobie,kedy pochopenie učiteľky je asi také,že psychycky šikanuje nášho synčeka(prváčik).Boli sme sa totiž posťažovať p.riaditeľke,na to,že p.uč.triedna ho nikdy nevypočuje a všetko čo sa v triede udeje to všetko on.Malý je z toho nervózny a dosť to prežíva.Nepomohlo!:,( práve naopak ešte sa to zhoršilo.Od septembra pôjde na inú školu,ale mám obavy zo zmeny,čo údajne tiež ubližuje týmto ADHD deťom.Neustále mu ubližuje o rok starší žiak,dokonca až tak že raz mal opuch hlavy a raz narazenú ruku.Povedali sme im,že ak sa to ešte raz stane podáme trestné ozn. Odvtedy vyhľadávajú naňom všetko zlé čo ani nespravil.Minule dostal trest zato,že vonku na školsko dvore zašlapol slimáka.Všade vidia už len jeho,apreto keď si hociktorý z detí naňho niečo vymyslí učiteľka tomu rada uverí.Som zúfalá poraďte prosím už nevladzem plakať.Máme krásne manželstvo,vcelku normálny život je u nás veľa lásky a toto nás dokáže doslova ničiť.

Eva.Ak môžem k tomu povedať,rieš to.Neustupuj a bojuj.Prelož syna na inú školu a ochranuj si dieťa.Píšem ti to z vlastných skúseností.Moja 15 ročná dcéra mi teraz pre šikanovanie leží v nemocnici.Triedna učitelka a riaditelka nám tvrdili,že je všetko v poriadku.Nebola to pravda.To len dieťa,ked je už väčšie,jednoducho rezignuje a nerozpráva o šikane.Berie ju ako súčasť života.Bojí sa niečo povedať,LEBO AK TO RIEšIME POTOM MY RODIčIA,DIEťA TRPí EšTE VIAC.lENžE žIAL TO SI Už Tí DOTyčNí,NA KTORýCH SA SťAžUJEME DáVAJú väčší pozor.Keby som ja mohla vrátiť aspon rok dozadu,určite neustúpim,preverujem,dávam pozor.Lenže mám ponaučenie v prípade ostatných mojich detí.
Lepšie to na tej škole asi nebude.Preložením urobíš dobre.Lenže aj tam si sleduj.Učitelia sa medzi sebou poznajú a pošepnúť dalšej učitelke info,že tvoje dieťa je zlé sa dá.Je to velmi smutné,že my rodičia,ked sa snažíme pomôcť,tak častokrát nám vtedy deti trpia ešte viac.
Silno ti držím palce a