Na dne so silami

Ani nevieš ako ti rozumiem...Ten kto nemá hyperaktívne dieťa, netuší čo to obnáša.Ale na začiatok len toľko - kľud.Čím viac budeš nervózna ty, tým viac bude dieťa, aj keď už má 5 rokov.Ono prvé musí vidieť že všetko sa dá s kľudom.Neviem či to je to aspoň trošku možné, ak je zariaď si denne hodinu na čistú hlavu.Myslím tým vyložiť nohy a nič nerobiť, len tupo čumieť do blba a byť rada že si rada.Potrebuješ to.Dietkam to smele nazvi hodinka v kľude.Že je dovolené sa hrať len na posteli abo na koberci v izbe, nie je dovolené vstať.Na prechádzky nechoď medzi ľudí.Aj tebe musia dať niečo tie prechádzky a nie len nervy na sračky.Neviem či je to v tvojich možnostiach ale kľudne na voľnú lúku kde nič nie je.Veď ak nemá dieťa pud sebazáchovy, v meste mu hrozí smrť každým krokom.Neviem či by si to zvládla ale existujú na deti vodítka ako pre psov.Možno to vyzerá blbo ale hyperaktívnemu dieťaťu to môže zachrániť v meste život.Z ruky sa vytrhne kedy chce.
No isto začni kľudom.Potrebuješ ho ty, potrebujú to deti.Najprv to bude možno 20 minút (naštaruj budíky a povedz že keď zazvonia, kľudná hodinka končí) ale postupne môžeš pridávať po 2-3 minútky.

Ešte som opomenula hranice.Aj hyperaktívne dieťa ich musí mať a rodič ich musí dodržať.Ak raz povieš nie, nesmie ťa zlomiť ani keby sa na hlavu postavil, abo by celé mesto čumelo, čo to máš za debilka, váľajúceho sa po zemi.Za hranicu nikdy nechoď, ublížiš aj dieťaťu aj sebe.

A ešte raz - kľud.
Veď keď ťa picne, kto sa postará o tvoje zlatúchy?

dandysimo, nemám síce osobné skúsenosti s hyperaktívnymi deťmi, ale chcem Ti popriať aspoň veľa síl

aj ja ti prajem vela sil mala som to iste sdetmi a tiez sa staram o dcerku ako ty o otecka s jeho diagnozou tak sa len drz mne vela pomoze spriaznena dusa

Stanov si hranice a naozaj stoj na nich, lebo potom si už nedaš rady, viem o čom hovorím a je to veľmi ťažko, stanoviť tu hranicu a čakať kým dieťa tu hranicu prijme, ale ono ju prijme nakoniec a tebe už bude potom aspoň trochu ľahšie. Nestresuj sa zbytočne, nezmeniš to čo sa zmeniť nedá, ale nakoniec to usmerníš. Myslím že dcérka iba odkukáva to čo vidí a zrejme aj víťazí zatiaľ u jej brata. Držím palce.

Ja to priam neznášam,ked mojej dcérke niekto dá cukríky.Za tých 12 rokov života som zistila,že po cukríkoch je neovládatelnejšia.Aj psychiater mi potvrdil,že cukor dodáva energiu a ten nadbytok energie musí dieťa vybiť.No a hyperaktívne samozrejme väčšou zúrivosťou.Cítim s maminami,ktoré majú takéto deti.Aj ja s tým žijem už 12 rokov.No a mladší 9 ročný syn mi robí nervy,nakolko ked neposlúcha jeho staršia sestra,nemusí ani on.Ešte že chápe,že jeho sestrička za to nemôže a on mi musí pomáhať.
Takže vám prajem vela síl a energie na zvládnutie týchto detičiek.

Ja tiež vychovávam hyperaktívnu dcéru, navyše má ešte všetky poruchy učenia a poruchu správania, organické poškodenia mozgu... Teraz má už 15 rokov a je to oveľa, oveľa lepšie ako kedysi. Takže, veľa sily, trpezlivosti, a zasa trpezlivosti a sily a veľa,veľa,veľa lásky pri výchove. A ozaj, mi sme brali aj lieky od psychiatra, aj berieme nejaké dodnes. Tak, ak sa ináč nedá, treba užívať aj lieky... Som na ňu sama, manžela síce mám, ale ten sa venuje viac alkoholu ako nám - ale dá sa, ver mi, všetko zvládneš, všetko, držím Ti veľmi silno palce....A kľud...

aj ja mam hyperaktivne dieta...viem co to obnasa..
Berie lieky-concertu..no nedavam mu pravidelne.
No on ich berie na sustredenie sa v skole-hlavne v skole
Ma poruchy ucenia a spravania..no inak sa da v pohode zvladnut-vystraja no stale v ramci normy..neboj,bude dobre

Ahoj som matka hyperaktívnej dcéry ktorá má už teraz 12 rokov, viem aký môže byť človek vyčerpaný z takéhoto dieťaťa, ja keď som na to prišla že s dcérou nie je niečo v poriadku tiež som začala u neurológa. Potom som si zaobstarala dostupnú literatúru ktorá v knižnej forme je väčšinou len v češtine, nájdeš tam rady ako výchovne postupovať a tým do určitej miery eliminovať prejavy tejto diagózy a výchovné postupy ktoré sa ti osvečia pomáhajú deťom kontrolovať ich prejavy.Nechcem nikoho plašiť no moje najväčšie problémy začali až keď mi dcéra začala navštevovať škôlku a bežnú základnú školu, lebo moja skúsenosť je taká, že len malé percento vyučujúcich je ochotných pracovať s takýmito deťmi napriek odborným správam z absolvovaných vyšetrení , takže v prvom rade sa musíš ukludniť, lebo tieto deti potrebujú hlavne kludnú , rozvážnu a usmiatu maminu, ktorú nič a nikto nepoloží na ,,lopatky" lebo ešte veľa krát bude od tvojich rozhodnutí závisieť ich život.Držím palce. bady

Ahoj ... boze, ako ti len rozumiem, uplne chapem co prezivas. Ja mam iba jedneho syna a nezvladam ho. Ma co-chvila 5 rokov, ADHD, crty autizmu, DMO, emocne poruchy .......... nemam sil, nevladzem, nemam chut ani zit. Nikam pomaly nechodime, s nikym sa nestykame, kazdy od nas uteka. Ked dostane zachvat /naposledy vcera/ pretoze zacalo prsat a povedala som ze ideme dnuka - zacal vrieskat, hadzal sa mi na schodoch, nohy ma samu modrinu, dohryzol si ruku do krvi, doskrabal tvar, mna celu dokopal, lezal na bruchu zodvihla som ho za nohavice a tricko .... proste zufalstvo. Mam rada reci inych ze treba mat trpazlivost ale ked to dieta spravi nikedy aj 6-7x za den / trva to od 2 rokov!!!/ je to moc. Dostat ho domov napr. z parku je nemozne, hadze sa o auto, rozbehne sa a narazi do plota celou silou, vrieska na plne hrdlo a ja mam strach ze na mna niekto zavola policiu ze unasam dieta. Rano ho dostat do auta? Alebo potom dnuka, ked prideme zo skolky? Hotovy cirkus, ako v blazninci.
Vecer co vecer preplacem, nemam kusok energie,ziadny normalny zivot. Miestami si uz myslim, ze jeho spravanie je hodne ustavu. Psychiatricka mu predpisala kvapky, no dlho stali doma, ale to sa uz jednoducho nedalo a zacala som mu ich davat. Je badat mierne zlepsenie no zazrak to nie je.
Tahame ze jeden povraz, tak vela siiiiil.

všetky dievčatá,čo ste sem pisali,že mate tento problem,chcem vam vyjadrit moj hlboky obdiv a uctu,ako to všetko zvladate.nejdem pisat,že treba vydržat,lebo ja si to predstavit neviem,chcem vam však popriat vela síl,viac tych dní a tych spravnych ludí okolo seba,vtedy snad pojde všetko lahšie.ešte raz,klobuk dole pred vami všetkymi ....

Dandysimo, už si sa neozvala.Skúsila si niečo?Ako sa máte?

prepáčte maminy práve som objavila stránku. Potrebovala by som poradit. Tiež mám syna má 8 rokov je hyperaktívny a je ešte k tomu aj dyslektik. Odporúčali my ho dat do Lubochne kde je takáto škola.Keď som povedala že ho tam nedám tak ho nechávajú prepadnut a opakovat ročník.Pomôžte som už nadne zo slami.

Baculienka,napiš o tom vlastny blog,alebo temu do diskusie,tak ti budu dievčatá určite môcť lepšie pomôcť a poradiť....

Baculienka.Syn mojej kamarátky chodil do Lubochne rok.Potom ho zobrala na bežnú školu.Teraz narieka,že zrobila chybu.Chlapec jej prepadá.Tam sa jej učil na dvojky a bol tam spokojný.Teraz sa mu posmievajú deti na bežnej škole,že je somár.Ked ho tam chcela dať naspäť,tak jej v Lubochni riadne vyčistili žalúdok.Nie vždy je dobré odmietnuť pomoc.Pouvažuj.Nie je to ústav,len škola,ktorá môže tvojmu synovi pomôcť.
Naozaj ti v tomto nikto nepomôže.Je to možno odomna kruté,ale ty sama sa musíš rozhodnúť,čo je pre tvoje dieťa dobré.A v Lubochni sa tie deti naozaj nemajú zle.Pár krát som tam bola s kamarátkou,ked šla syna navštíviť.

Drzim palce a napis ako ste pochodili u lekara. Je to super,ze v skole je pokojny.Musis byt rada,ze sa mu tam paci,ze si zvykol.

Ked sa mozem opytat,ake lieky berie?Len ci nemoze byt z liekov este viac podrazdeny.Kto je ta doktorka a co su to za sedenia?

Ja som mojej dcére teraz v dvanástich liky obmedzila na polovicu.Pred operáciou zúbkov som aj psychiatrovi povedala moje dávkovanie na menej.Spočiatku lieky pomáhali.Lenže tieto iné deti si voči ním získajú akúsi imuniTu.Ty hovoríš,že si samý hryzanec.Ach keby si videla ruky mojich dvoch dcér.Samé hlboké škrabance.Sme doránané,dodriapané...Jej sila a zúrivosť nekonečné.Triasla som sa od plaču a zúfalstva dnes takmer celý den.Pomohli až silné objatia.Asi to musíme len všetko prekonať.Všetky rady sú len návod.Lenže takmer žiadna nie je účinná.Aj moja dcérka je v škole vraj Anjelik.Vo svojom prostredí je to hrozné.Nie.Nie je takáto denne.Od malička 5-6 dní opakovane je zúrivá.Som zrelá na psychiatra.A to ju bude držať ešte 3-4 dni.Nikto nevie prečo má takéto opakované stavy.
Prajem ti vela síl a energie v dalšej výchove.
Ja neverím,že nejaká drahá liečba urobí zázrak.V čom môžu mať iné možnosti?Možnože len ťahanie penazí od zúfalých rodičov,ktorý obetujú aj posledné v nádeji,že bude lepšie.

A aky bol pred bratim liekov?Kazde dieta je ine,ale aj moj bral triapridal a bol este viac nervozny.Bral uz vsetko mozne,ale kazdy liek mal nejake vedlajsie ucinky,tak od maja neberie ziadne lieky.