Naše slniečko

Trošku rozmazane vidím na obrazovku .
Si úžasná, ako to zvládaš, z tvojho príspevku tak cítiť kopec energie a úprimného šťastia. Želám celej tvojej rodinke už len to najlepšie a nech vás neopúšťa zdravie ani optimizmus a malému véééľkééé pokroky.

Ahoj ja som zo Šale, a mám 16 ročného autistického chlapca, momentálen smena TS Tinus Smith terapii./www.tinussmits.com/ Je to homeopatický prístup , na čistenie organizmu , od jedov ako sú očkovania, antibiotiká....... U nás je to pomalé lebo je už veľký, ale sú výsledky. Pri menších deťoch sú už veľmi povzbudivé výsledky, ale je to veľmi individuálne a nie ľahké, lebo pri čistení organizmu sú niekedy veľké negatívne reakcie ale keď to odoznie tak zas nastane zlepšenie.

Anri Hakszerová

Diorella prežívala som tento príbeh s tebou, úplne sa mi trasú ruky a tiež vidím trochu rozmazane.
Je to smutný dôkaz toho, aké svinstvo pichajú do detí pre ich údajnú ochranu Tvoje dieťatko si to žiaľ odnieslo na plnej čiare. Páči sa mi, ako statočne to nesieš ... nepoddávaš sa tomu, čo bolo, ale vážiš si to dobré a svetlé, čo teraz prežívate.

A súhlasím s Anri, že autizmus sa riešiť dá, našťastie. Je fajn takto robiť osvetu a aj osobným príkladom dávať nádej ostatným ľuďom
Autizmus som síce ešte osobne s nikým neriešila, ale moji kolegovia majú dobré skúsenosti

želám veĺa sily, lebo lásky máš požehnene

.... si úžasná mamina

Ahoj chcem ti len napisat ze zle uz urcite bolo, teraz bude len dobre a nezabudni ze deti si vyberaju komu sa narodia a Simonko si vybral teba lebo si uuuzasna mamička!!!! Drzim palce!!!

My máme od narodenia podobný problém.Najskôr to bola psychomotorická retardácia,neskôr ťažká mentálna retardácia stredného pásma.Po poslednej posúdkovej komisii teraz v auguste sa zrazu diagnózy zmenili na autizmus a nadmernú hyper aktivitu.Dcérka bude mať v decembri 12.Je ťažko zvládnutelná.Nerozpráva vôbec.Hoci do troch rokov si opakovala pár slovíčok.Potom razom prestala a tak je to doteraz.
Zostaneme už asi v tom stave a diagnóze tiež.Posudková komisia totiž povedala,že ak malá dožije,mám si v jej 18 rokoch požiadať o dôchodok z detstva.
Dcérku milujeme,aj ked sa mi občas zdá,že to už dalej nezvládnem.Lenže manžel a ostatné deti pomáhajú,takže mám aspon trochu času na oddych.
Prajem vám vela síl aj radosti s dieťatkom.

Diorella,keď som čítala Tvoj príbeh,sťahovalo mi hrdlo a moja myseľ sa vracala do doby pred štyrmi rokmi.Vtedy sa v polovici novembra narodil môj prvý vnúčik Samko,nádherný chlapček,zdravý a krásný,v termíne a mal 3,40kg.Všetko bolo v najlepšom poriadku,prišiel domov,krásne papal,spinkal až do chvíle,keď ho očkovali.Prvý týžden sa nič nedialo,druhý týžden sa mi zdalo,že akosi ťažko dýcha a tak som poslala dcéru k det.lekárovi.Ten ho popočúval a stým,že pľúca a priedušky sú čisté a že malé deti dýchajú rýchlejšie ako mi,ich poslal domov.Zasa týžden ubehol a opäť som ju doslova vyhnala k lekárovi opäť s tým istým problémom a všetko sa zopakovalo až jedného dna začal strašne rýchlo dýchať,vlastne lapať po dychu,snažil sa nadýchnuť ale vydýchnuť sa mu nedalo.Z toho strachu som ani neviem ako vytočila číslo det.lekára a kričala nanho do telefonu,že malý sa dusí,dcére bola v škole,končila posl.ročník.Až potom nastali najhoršie chvíle v našom živote,lekár síce dobehol,ale najskôr povedal,že to má zo zastavených vetrov a začal ho otáčať a masírovať ale rýchle zistil,že vetry to nebudú a hned nás poslal do nemocnice.Tam sme s ním čakali na pani doktorku,ktorá mala fúru času a jediné na čo sa zmohla bolo:to mu neviete zmerať teplotu?a prezliekli ho do dieravých dupačiek a košielky a poslali cez vonok v zime na reng.plúc.To sa spýtala mna,matky troch dcér,ktora by zanho aj dýchala,keby to šlo!!!A potom všetko nabralo rýchly spád,zobrali ho na detské oddel.ale dcera pri nom nesmela zostať,aj ked sme prosili a odmietali odísť,ved mal len 6týždnov a tak sme museli odísť domov.Ešte sme poriadne nezatvorili dvere na byte,ked zazvonil telefon a z nemocnice nám oznámili,že malého urgentne prevážajú do Martina,lebo jeho stav je kritický.Viete si asi predstaviť,čo sa dialo,jedenapol hodin.cestu sme zvládli snád za 20minút,tá bezmocnosť nás zrážala na kolená ale mali sme obrovské šťastie v našom trápení.Určite pri Samkovi stál anjel strážny a nedovolil aby od nás odišiel,pretože ho previezli v hodine dvanastej a pretože sme natrafili na dobrých ľudí,ktorý zistili,že má otravu krve a hned začali boj o jeho život. O tom,že nám potom volali z tej prvej nemocnice a pýtali sa na také sprostosti ako či nemal odchytené za uškom alebo či sa na niečom nepichol!!!6týždnové dieťa v perinke,ktoré ešte nelozí len aby sa nevyšetrovalo,prečo tú otravu dostal po očkovaní.Aj napriek tomu všetkému sa náš Samko statočne popasoval s chorobou a dnes z neho máme 4ročného rozumného,veselého a občas premudreného chlapčeka s hnedými očami,teraz už školkara,ale to jednanie pani doktorky pred prevozom ma prenasleduje dodnes,všetko sa v stručnosti nedá opísať,ale nikomu neželám toľko arogancie a neochoty v tých najťažších chvíľach,ako sa jej ušlo nám.Je mi veľmi ľúto,že ste nemali toľko šťastia aj vy,ale si dobrá mama a verím,že spolu všetko zvládnete a že bude iba lepšie a lepšie a Simonko Vás bude prekvapovať svojimi pokrokmi a odmenovať svojou láskou

len tazko dokazem docitam tieto pribehy to ma tesi ake ste statocne v tych tazkych chvilach zelam vasim detickach vela zdravicka a usmevov na tvarickach

Ja sa len čudujem,ked sú tie očkovania super,prečo už snád len v našej republike?Akýkolvek časopis,ktorý zoberiem v poslednom čase do rúk,všade píšu,že iné štáty tieto očkovania už zrušili.Proti TBC už idú zrušiť očkovanie aj v susednom česku.
Kedy sa aj naši nad nami zamyslia nad životmi našej generácie a prestanú povinne s tým nezmyslom?

Zažila som očividné, okamžité a do očí bijúce zhoršenie zdravotného stavu dieťaťa (bez zjavnej inej vonkajšej príčiny) po očkovaní toľkokrát, že mi je úplne nevoľno z celého toho nechutného biznisu!! A naozaj som teraz nahnevaná! (brokenheart) (brokenheart)
Naposledy som to tak videla u bábätka, o ktoré sa starám. Tak nádherné, pokojné, vyrovnané dieťatko, ktoré nikdy ani nemrnklo, nieto ešte nejaká rozmrzenosť, bezdôvodný plač a pod., aké si viete predstaviť, sa zmenilo po očkovaní na dieťa stále mrzuté, pri ktorom som musela stále sedieť, pri ukladaní do postieľky záchvaty plaču (predtým som ho položila, pohladkala a spinkalo). Soplíky, kašeľ, podráždené dýchacie cesty mal bez toho, že by predtým bol v kontakte s bacilonosičom. Dlhšie som nevedela o jeho chorôbke, lebo s ním bola jeho mamina doma, ale ťahalo sa to dva týždne (škoda že mi nič nepovedala) Nikto mi nenahovorí, že to nemá súvis s očkovaním, nikto! Našťastie som už vedela čo s malinkým robiť, dnes už bol v poriadku, dva dni som s ním prežívala jeho mrzutú náladu, chúďatko. Ešte podotýkam, že nezvykne bývať chorý.
Moje deti nebývajú choré (max. raz za rok pár dní trochu kašľa a soplík), ale po očkovaní bola mladšia dcérka chorá a to poriadne. Dokonca mala aj horúčku, bolo mi jasné, že telo s niečím bojuje. (Inak už niekoľko rokov doma horúčky nepoznáme, sme všetci zdraví.) Trvalo mi dosť dlho, než sa dieťa dostalo do rovnováhy, než sa telo vysporiadalo s hnusobstvom, ktoré do nej narvali. Všetci sme boli zaskočení jej suchým dávivým kašľom, to sme nezažili už roky.
Neviem, aké následky sú spojené s odmietnutím očkovania svojho dieťaťa, dá sa to vôbec beztrestne? Jedným som si ale istá, už žiadne očkovanie!

Ste úžasní....................

Diorella,budem sa tešiť na každý Simkov pokrok,dúfam,že nám o nich vždy napíšeš a verím,že raz príde múdry človek a zruší tie nezmyselné zákony alebo naozaj musí každý prejsť takýmto trápením,aby pochopil čo je dobré a čo nie?A nevykaj mi,som síce 4násobná babička ale do 50tky mám ešte daleko.Prajem veľaveľa krásnych chvíľ so Simkom

Diorella, a kedy sa u malého prejavila epilepsia? Spájaš to s očkovaním na TBC? Mojá malá dcérka má epilepsiu od 3 a pol mesiaca, prvé záchvaty dostala po tom, čo sa jej na ramienku objavil hnusný nahnisaný vred. Ešte stále to nemá zahojené a to má už 10 a pol mesiaca. Chcem sa ale hlavne spýtať, ako často mal syn záchvaty a koľko lekárom trvalo, kým ho nastavili na optimálnu liečbu.

Pokial je nie epilepsia vrodená,môže ju spôsobovať poškodenie mozgu.Skrytý zápal,úraz,a rôzne iné faktory.Pokial ti neporobia rôzne možné vyšetrenia mozgu,ťažko povedať.Každé dieťa je iné,má iné príčiny,takže aj liečebné postupy sú iné.Nedajú sa porovnávať dve deti s tou istou diagnózov.U každého je to individuálne.Dieťa ti na optimálnu liečbu nastavia až po nájdení príčiny.A žial ani tam ti žiaden odborník nepovie presný termín,kedy to bude.U jedného je to pár týždnov u iného aj pár mesiacov.

Mojej teraz 20 ročnej dcére písali od narodenia psychomotorická retardácia zmiešaného charakteru.Zaostávala za ostatnými deťmi vo vývoji asi o 2 roky.V predškolskej ich dobehla.Teraz má už vlastné dieťa.Individuálne študuje a po maturite chce ísť na výšku.Netreba hádzať palicu do žita už u malého dieťaťa.Poznám aj vela dospelých,čo žijú normálny život aj s epilepsiou.Nie každé dieťa musí chodiť v prvom roku života.Mne tá teraz už 20 ročná dcéra začala robiť prvé kroky až v 3.rokoch.A teraz je šikovná dospelá žena.A z mojich 9 detí olizovali všetko čo stretli len dve.Moja 15 mesačná vnučka si tiež nič nepchá do pusy.A nikdy nechcela ani cumlík.A je to úplne zdravé,lenže lenivé dieťa.Nechce sa jej samej chodiť.
Lenže načo?Kým ju všetky tety ponosia,je večer. Tak je pohodlná.Aj pediater sa vyjadril v tom smere.Načo mám chodiť,ked ma stále nosia?