ako ďalej

Milé maminky, nehnevajte sa prosím za môj výlev. Ja ale neviem kde by som mala začať. Pred pol rokom sme sa presťahovali na Slovensko. Môj manžel je cudzinec, máme 3 ročné dieťa a na ceste ďalšie dieťatko. Bývame ďaleko od našich rodín, priateľov, známych. Moja rodina sa mi otočila chrbtom. Nemám zatiaľ žiadne priateľky a po pravde, ani neviem kde ich hľadať. Prežila som si v živote veľa sklamaní a práve preto som veľmi opatrná. Prežívam ale vyhorenie. Neviem kam chodiť, nemám kamarátky, proste sa neviem nájsť. S manželom sme sa začali častejšie hádať, takže moja útecha, ktorú som v ňom mala, nejako nemám. Čo mi prosím poradíte? Ako začať? Ako sa znova nájsť? 

Diskusie Naničmama.sk: 

Skus si hladat malickosti, ktore ti robia, robili radost..., oblubena hudba, knihy, filmy, prechadzky.... Nepotesim ta asi velmi, s dvoma malymi detmi to bude uz len narocnejsie. Co mne a to doslovne pomohlo prezit prve tri materske, boli kamaratky s rovnako malymi detmi. Naozaj boli mojou spasou. Skus sa otvorit okoliu, bude sa ti lahsie dychat, ak budes mat s kym zdielat radosti ci starosti s detmi... Len v tomto je zima narocnejsia, najviac debat vznikalo na pieskovisku, ihrisku... Ale zas v mestach su teraz materske centra... Drzim palce,pri hladani spriaznenej duse aj zivotnych radosti.
Narocnejsie? To je uz teraz. Aj to sme sa prestahovali na dedinu, takže tu nejake pieskoviska ani nie su. Nikoho tu nepoznam a som vyhorena. Nepoznam nikoho s rovnako velkym dietatom ako mame my. Nasa mala je uzasna, ale tiez veľmi narocna. To sa potom odraza na nas a na nasej vycerpanosti. Som nervna. Neviem ani komu by som sa otvorila. Neviem ani ako pojdem rodit. Proste ozaj mi s malou okrem manzela nepomaha nikto. Neviem co robit
Joj ano, dedina je o inom, aj to poznam stvrta materska... Tu je to ozaj narocnejsie, ale nemyslim, ze uplne beznadejne..., aj tu sa najdu mamicky s malymi detmi..., len ich je menej..., mozno na opacnom konci dediny... Planujes dat dceru do skolky, mate v dedine?
Dcerka chodi do skolky len teraz mala anginu, tak sme ju pre istotu nechali doma este tyzden, takže dokopy viac ako 2 tyzdne bola doma. Velmi narocne obdobie. Kedze uz ma svoju hlavu, neda sa jej nic vysvetlit, nic nechcela pocas liecby... Ale po pravde, parkrat som pokricala a uz je to lepsie, no ale aj tak narocne obdobie. Pomoc nemáme od nikoho, takže k tomu este aj prerabame co to na dome. No, dedinsky zivot ma svoje vyhody, ale oproti tomu co som zila doteraz aj svoje nevýhody.

takéto diskusie sme tu mali viac krát. Stále sa to opakuje. Je to úplne prirodzené. Človek sa prisťahuje do iného prostredia a to zžívanie vôbec nie je jednoduché. Teda, niekto to zvládne, že si ani nevšimne. A iný trpí.

Raz tu niekto poradil, že keď sa prisťahovali na dedinu, išla do obchodu a predstavila sa: Dobrý deň, ja som tá a tá a budem u vás nakupovať. A nakupovala aj za cenu, že to bolo drahšie. Rovnako sa predstavila aj poštárke a aj pár mamičkám, ktoré sa prechádzali s kočiarom. Ideáne je hľadať kamošku v školke. Ja mám tak už 15 rokov kamarátku mamu synovho spolužiaka zo školky. Neskôr chodili spolu na základnú. Dnes už chodia na rôzne školy, ale stretávajú sa nielen oni, ale aj my. Skúsili sme to aj s manželmi, ale to nefungovalo, tak sme to nesilili.

Dobre by bolo nadviazať aj na nejaké staršie kontakty - kamarátky zo školy, z detstva. A nájsť si nejakú vlastnú aktivitu, ktorá ťa aaspoň na chvíľu rozptýli.

Neviem ci tu boli take temy viackrat, som tu nova. Mozno boli viackrat, len kolkym sa vlastna rodina vykaslala na hlavu, ked potrebovali ich pomoc ci podporu? Ale to je jedno. S tym sa neviem celkom vyrovnat. Neustale ma to nuti zamyslat sa. Citim kryvdu. Vlastne ani nechápem preco a za co. Preto hladam kde znova zacat a ako sa nájsť.

Kým je dcéra v škôlke a druhé bábätko ešte v brušku, mohla by si skúsiť zájsť za psychológom, vyrozprávať sa, pomôcť nájsť odpovede na otázky prečo. Keď bude druhé dieťa na svete, pôjde to ťažšie. Ak to nie je rodina, priatelia, na koho sa môžeš obrátiť a cítiš, že je to zlé?

Z celej rodiny neostal ani jeden člen, s ktorým by si mohla komunikovať? Ono aj tehotenské hormóny robia svoje, len občas tie popôrodné, môžu byť ešte nepríjemnejšie, samozrejme nemusia, preto by bolo fajn, riešiť voľačo teraz.

Za psychologom som bola, ale po pravde, po rade, ze ja sa musim hnevat na svoju rodinu, som radsej odisla. Ozaj takéto "mudre" rady odmietam. Nie je to ani v sulade s mojou vierou a uz vobec to nie je zdrave a to vie snad kazdy. Psycholog nie je cesta. Ja hladam seba, nie rady. Mam v tom prave jasno. Viem, ze sa musim spoliehat len na Boha v zivote. Ja skor hladam v com sa najst, aby som si aj pri 2 detoch dokazala oddychnut a nacerpat sily. S rodinou som uzatvorila vsetko. Nie je ani jeden clen, s ktorym by som sa rozpravala. Nie je to kvoli hnevu. Je to prave preto, aby mi este viac neublizovali ako uz naublizovali. Cize obranny mechanizmus. Nechcem sa zase citit pod uroven cloveka len za to, ze som dospela, rozhodujem sa sama za seba a ze mam vlastny nazor. To neboli zdrave vztahy a s tymto to mam jasno v sebe. Ja sa potrebujem len zharmonizovat, naladit sa. To je cele :)

V tom prípade držím palce, aby si sa našla, ako píšeš, je to len na tebe, zistiť, čo ti prináša radosť a nájsť si na to čas pomedzi starostlivosť o jedno dve deti... 

ahoj... pre človeka sú v živote najdôležitejšie dve rodiny - tá, do ktorej sa narodí a tá, ktorú si sám vytvorí. Ja tiež nemám zázemie v rodine, do ktorej som sa narodila. Zostala som na ulici sama so 4 deťmi, z rodnej dediny sme sa museli vysťahovať... kríza je produktívny stav, treba z nej len odstrániť príchuť katastrofy. Ak je človek sám, musí si byť tou najlepšou spoločnosťou a toto máš výhradne vo svojich rukách. Viem, že sa to ľahko povie, ale spomínaš Boha Áno, s ním ide všetko oveľa ľahšie. Daj sa do jeho rúk, ale že skutočne. Hľadaj v sebe pokoj, zbav sa balastu negatívnych myšlienok. Krivdu v sebe nedrž, normálne to pusti. Načo Ti to je? Oberá Ťa to o kopu energie a radosti. Vnútrorne sa zhrýzať človeku nepomôže. Nová situácia prináša nové možnosti. A to je krásne. Zameraj sa na ne, buduj domov. Hľadaj to, čo Ťa teší a kašli na dokonalosť. Vybudovať priateľstvo nie je ťažká vec. Byť Tebou, začala by som u susedov. Milý srdečný pozdrav, popýtať sa ako sa majú, ako sa im tam býva atď. Posunúť nejaký darček, pochvalu, lichôtku... aj seba tým rozradostíš. Toto všetko chce ČAS a toho máme habadej. HLAVNE SA NEOPÚŠŤAJ. Neopúšťaj sama seba, nepoddávaj sa tragédii, pozri sa na kajiny, kde sa žije oveľa oveľa ťažšie. Usporiadaj si v hlave všetko, čo máš a za čo môžeš ďakovať. Hľadaj dobrý pocit. Dýchaj z hlboka a teš sa aj zo škaredého počasia. Život je zmena. Neustála zmena. Všetko plynie a mení sa a tak je to dobré. Netreba z toho robiť drámu. Čoskoro toto všetko bude preč. Zostanú Ti len spomienky. Snaž sa, aby boli čo najkrajšie. Držím Ti palce! Srdce ObjímamObjímamObjímama prezradím Ti, že mne táto stránka a žienky, čo som tu spoznala, zachránili zdravý rozum a podržali ma aj materiálne. 

Silné slová. Doslova odžité ÁnoÁnoSrdceObjímam

Amálka..máš môj obdiv a úctu....♥

ďakujem Betulienka, Ty tú moju tak isto! Srdce

Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.