Ako ma cesta trolejbusom pobavila

Prázdniny sú v plnom prúde. Priznám sa, že pri absencii škôlky mi občas vlasy dupkom stavajú, ale má to aj zopár pozitív. 

1. pracujem ne menej ako polovičný výkon

2. pobehovanie s deťmi hore dole spôsobilo, že moja farba je o pár odtieňov tmavšia od bielej

3. doprajem si zmrzlinu a sem tam si poobede pospím s ratolesťami....

Včera sme sa akosi nevedeli vykotiť z domu. Veď to poznáte. Tieto kraťasy nechcem, túto šiltovku niééé, ale tú druhú. Ešte si si neumyl zuby? Kde sa zapotrošila tá druhá topánka? Ešte aspoň tváričky im natrieť proti slnku.  Deti sú už na chodbe, zase pôjdem neupravená? Cvŕrrk aspoň trošku parfumu 

Aby bolo všetko spravodlivé. Jedno dieťa hádzalo mince do automatu na lístky. To druhé zase vytlačený lístok starostlivo strážilo až do príchodu trolejbusu. V tom momente lístok predalo opäť dieťaťu číslo jedna, ktoré sa postaralo o označenie lístku. Po usadení sa papierik po správnosti putoval do rúk druhému dieťaťu. Dávidko pedantne zvieral zvlhnutý papierik pre prípad kontroly.  Vyzerá to ako pekne zosynchronizovaná akcia. Ale viete čo ma to stálo práce a presviedčania oboch zúčastnených strán? 

Ttrolejbus bol poloprázdny. Okolo nás sedelo zopár postarších ľudí. Môj starší syn sa náhle postavil, chytil sa tyče uprostred dopravného prostriedku. "Sadni si , prosím ťa!" podávala som mu ruku smerom k sedadlám. "Uprednostňujem starších mamina!" vyhlásil hrdo. Dieťa číslo dva neváhalo, hodilo lístok na zem a postavilo sa k nemu. "Aj ja!"  A tak sme sa viezli tri zastávky poloprázdnym trolejbusom. Moje deti v strede pri tyči, ja v strehu aby sa mi v zákrute nevykotili a zbytok posádky sa usmieval, prihováral a medzi sebou láskavo komentoval moje dve ratolesti. 

Dali sme si zmrzlinu, zahrali sa v parku. Neskôr čosi narýchlo uvarili a až do úplného usnutia pozerali svorne celá rodinka olympiádu.

A ďalší prázdninový deň za nami ....