Byť mamou je ťažké

Malý je v období, keď mu došlo, že má aj druhého rodiča a že existujú aj iní ľudia, ktorí sú celkom zábavní. Manžel zrejme chodí do práce, tak si ho chce malý užiť Je to úplne normálne, nie je to tým, že by si bola zlá matka alebo, že by Ťa syn nemal rád. Len "objavil novú hračku" - tatinka Podobne je to s babkou a časom prídu kamaráti. Mne toto robili obaja synovia. Starší v období, keď som čakala mladšieho - no, na nervy som z toho bola Tie obdobia sa deťom striedajú. Dieťa sa potrebuje postupne osamostatňovať, tak ho nechaj. Ešte príde obdobie vzdoru - to sa ešte len "zabavíš" Tak kľud a nechaj chlapov spolu a Ty oddychuj

Gabika , netráp sa, tvoj synček ťa určite ľúbi
Vieš ty si s ním stále, tatino a babina menej, tak to bude len tým, že oni sú "vzácnejší " a možno aj trochu viac rozmazľujú
Keby bol malý nejaký čas bez teba, videla by si ako by si mu chýbala a ako by sa na teba vešal. Neboj sa, toto je úplne normálne, potvrdí ti to asi každá mamina. Aj moja nevestička, je zlatunká, hrá sa s drobcami, stará sa, ale keď príde tatino, tak sa malý zavesí na neho a mamina prestáva existovať. Tiež sa najprv trápila, ale už to berie v pohode...

Tiež si myslím, že môžeš byť spokojná. Pravdepodobne sa malému dosť venuješ, podľa toho čo píšeš má vytvorenú bezpečnú vzťahovú väzbu s mamou, čo je pre neho do života obrovské plus. Si pre neho istota, bezpečie. Preto môže s odvahou objavovať svet a púšťať sa stále ďalej, stále viac sa osamostatňovať. Postupne začnú byť vzácnejší kamaráti ako mama, pravdepodobne ešte skôr ako pôjde do škôlky. Je to len preto, že Ti verí. Ber to ako signál, že Tvoj spôsob výchovy a starostlivosti o malého je správny a priniesol prvé ovocie v podobe samostatného dieťatka.
Čo sa týka hrania s otcom (babkou), koľko detí poznám, toľko má otca na hranie a mamu na robotu. S otcom sa vyjaší, ale papať pýta od mamy. Navyše otcovia sú s deťmi menej, tak sú vzácnejší. Mamy na materskej sú len taká samozrejmosť Navyše stále niečo od detí vyžadujú, obliekať sa, upratať hračky... Tvoj čas ešte príde. Keď bude mať naozaj problém, budeš prvá na rade a najvzácnejšia.

Capnúť ťa nemôže, to netoleruj.

Ja som toho názoru, že čas a kus seba, ktorý venuješ dieťaťu sa ti vždy vráti. Teraz to nevidíš, možno nevnímaš. Som sa pri synovi trápila, keď mi opisovali, ako sa deti prídu pritúliť, ako dajú pusinu, ako pribehnú. Môj ma odtískal, nemaznal sa...ja v depresii, bože prečo??? Potom neskôr okolo škôlky, školy začal chodiť za mnou, vypýtal si objatie alebo ma rovno objíme. Minule som dostala pusu na líce alebo ma požiada nech ho idem uložiť. On si cestu k tej nehe našiel, ale dávkuje si to sám, viac som spraviť nemohla.

Drž sa. Hlavne sa netráp a nebuď nešťastná. Dieťa je rado s veselými, šťastnými ľuďmi, čo ho zabavia. Mamina doma je skôr stereotyp, skúste byť viac zážitkoví, plánuj si s ním, organizujte sa spolu, rozprávajte sa, čítajte si spolu, spolu sa tešte... A budeš tá najskvelejšia mama na svete.

Ale aj krásne