kamaradstvo?!!!!!!!!!!!!

zalezi na miere ten blbosti a hlavne ci pre obe strany znamenala ta pricina iba blbost a ako dlho sa to vlieklo, nez vas to rozkmotrilo.
ako sa hovori: kasa sa nikdy neje tak horuca, ako sa navari.
po case mozno aj u nej opadne nastvatost, uvidi to inak a zase sa nejak skamaratite - vykecate si to, uzmierite aj zasmejete.
prekusnut sa da vselico, ked sa to vyjasni. kamaratit sa mozes aj s byvalou sokynou, co ti chcela prebrat draheho. vsetko sa da, ked je zaujem na oboch stranach.

Podľa vlastnej skúsenosti viem, že sa zmieriť dá, ale nikdy to už nebude také ako pred tým. Mala som kamarátku, ktorá ma sklamala. ODpustila som jej, ale už som si knej nevedela nájsť dôveru.

Ja som nikdy nemala kamarátstvo na život a na smrť. Moje priateľstvá sú také obyčajné, prízemné. Je ich veľa, a všetkým ľuďom, jedno či ich poznám krátko či dlho, či ich poznám povrchne alebo do hĺbky, všetkým priateľom dôverujem. Kým ma nesklamú. A zatiaľ ma nikto nesklamal. Alebo si tie sklamania už len nepamätám? Fakt neviem... asi starnem :)

Ako sa dá z kamarátstva ťažiť?

Kedysi som mala jednu kamaratku. Poznali sme sa od detstva aj nasi rodicia, vsetko sme robili spolu, skola, prve lasky, prva ciga, prva diskoteka, potom stredna, mali sme sa velmi radi. Ona bola jedina, ktora ma chapala, verila mi, pomahala mi. Verili sme ze tak to bude aj naveky. A dnes? Keby sme isli okolo seba, ani sa na seba nepozrieme, proste nic, akoby vsetko co bolo, nikdy ani neexistovalo. A ja dnes neviem ze co sa vlastne stalo. Naozaj to neviem a je mi to strasne luto. Vzdy ked sa pytam sama seba, kde to zaskripalo, v hlave mam tmu. Je to zvlastne, bol to iba sen? Ale aj tak, prajem jej v zivote iba vsetko dobre....

Páčila sa mi prvá veta ktorú napísala Filipka - sú vôbec také kamarátstva na život a na smrt?Kamarátstvo môže byt super vec ale stále si myslím že iba odtial - potial.Mám aj ja s detstva kamarátky s ktorými sa stretávam raz za čas,či už si ideme niekde sadnút alebo za zabavit ale to je tak raz za tri - štyri mesiace.Tým pádom nevieme o sebe do detailov čo všetko sme robili do tej doby kým sme sa stretli,niečo áno ale to iba ten základ,ako v robote atak...Riadim sa tým čo mi prízvukovala moja mamička, aj ked ich mám rada nevidia mi až do kuchyne a naše vztahy sú viac - menej na normálnej úrovni /t.j.nie na život a na smrt/.Asi to tak bude vždy že k mojim sestrám /teda k mojej krvi/ to budem mat vždy bližšie .A preto neviem čo ti poradit,snád ak ti naozaj na tom velmi záleží a nemáš nikoho bližšieho z rodiny tak skús zabojovat o vaše priatelstvo...