Keď sú deti na prázdninách...

... majú ich mamy vrtuľu v zadku . Tak presne toto ma napadlo, keď som si zosumarizovala môj dnešný deň. A takisto mi utkvelo video, ktoré sem hodila Dzeny http://nanicmama.sme.sk/ja-mama/preco-mamy-nestihaju-lebo-maju-deti, že prečo mamy nestíhajú... lebo majú deti.
Tááák tie moje sú od včera u svokry a mne mohol začať deň plný leňošenia, keby... keby sa tá moja vrtuľa so samohnacím motorom nejak nerozbehla a nebola k zastaveniu . Ráno som si tak trochu lepšie /a tým pádom dlhšie/ pospala, keďže ma nerušilo :"Mamí, dáš mi piť? Mamí, pozri čo som si poskladala. Mamí, kde mám..." A ani prípadné škriepky medzi deťmi o tom, čo budú pozerať a kam to má kto prepnúť. Jednoducho deň ako stvorený na ničnerobenie , dokonca sa ešte aj slniečko unúvalo cez okná nakuknúť a pohľad mi padol na anglické muškáty, ktoré prezimovali na okne a za starostlivosť sa odvďačili kvitnutím... hneď ma napadlo, žeby som ich mohla poliať. Tak akosi som sa vymotala z perín, popíjala kávičku, keď ma prepadol ďalší nápad, dať prať, keď je také krásne počasie. Kým si práčka plnila svoje povinnosti ja som sa šla namaľovať /veď keď sme aj len s mužom sami dvaja doma, môžem byť za peknú / a tu ďalšia príjemná činnosť - pretriediť kozmetickú taštičku, v ktorej sa povaľovalo niekoľko už polovyschnutých maskár, jeden lesk na pery, ktorý už hóóódne dlho nebol na mojich perách , takže mikro upratovanie zmáknuté, taštička putovala naspäť do kúpeľne a zrak mi padol na poličku s kozmetikou, kde sa pre zmenu povaľovali takmer prázdne flakóniky od voňaviek /nie moje/... nuž čo, keď som sa už naštartovala, tak som z dobrej vôle zreorganizovala aj poličku na kozmetiku ....a potom aj poličku na aviváže a čistiace prostriedky . Na radu sa dostali aj vysmädnuté kvetinky a zas som nejako sa nezdržala len pri klasickom zalievaní, už som ich musela aj od suchých lístov obšklbať a poniektoré aj osprchovať a keďže dve orchidejky mám aj na poličke nad posteľou, tááák som neodolala nutkaniu prebehnúť aj poličku vlhou handrou . Spokojná, koľko práce je za mnou som si to namierila na balkón, usušené prádlo zo soboty pozbierať. Cestou cez kuchyňu som bola zase odzbrojená "skvostným" nápadom: keďže tento týždeň nemám nikomu piecť ani ani koláčik, tak je načase vyčistiť rúru, veď fachčí skoro bez prestávky... nastriekala som sprej a kým mal hodinku pôsobiť, začala som skladať prádlo. Vo chvíli, keď som ukladala froté uteráky som sklamaná prišla nato, že ten "nekomínkový" stav prehliadam už dosť dlho /každý schmatne uterák a je šuma-fuk, že ďalšie strácajú balans / no nič, poskladala, zarovnala do komínka a a uložila... a potom aj susediace osušky... a keďže mám na ďalších poličkách svoje veci, ktoré pri uterákových komínkoch nevyzerali úhľadne poukladané /a čo keby som náhle zomrela a pozostalí by potrebovali niečo z mojej skrine, čo si pomyslia? /... tak nasledovali tričká, sukne, rifle, svetre pekne po poriadku do komínkov . Rúra práve bola "odmočená" od nánosov, tak už len vytrieť a hurá povešať prádlo a fajront.
Smola... zrak mi padol na balkón a vysušené trsy byliniek, ktoré som priam prahla ostrihať /veď keď už vnútri som sa povenovala , tie vonku sú od macochy? / Takááá bohumilá činnosť: obstrihať, popolievať a za odmenu: medvedí cesnak vykúka, jahody majú zelené lístky, a jarné kvietky, ktoré som na jeseň zasadila a poniektoré sa rozhodli už v decembri vykúkať začínajú sa zelenať /teda aspoň poniektoré/. Nuž po vyvešaní prádla som konečne vrtuľu vypla a so značnou bolesťou nôh som sa sama seba spytovala: "Bolo ti to treba? Deti nemáš doma, nohy si si mohla vyložiť, časopisy či knihu prelúskať a ty ?"
Nuž, ale zase kedy by to tie mamy mali stíhať? Jedine, keď deti nie sú doma...