Tak ma zas trochu dvihlo na stoličke. 
Docela zaujímavo to život riadi. Moje takmer 19ročné študujúce decko bolo nedávno u zubára. Zrobil si kazík, tak mama, keď chceš mať chic junáka, zdravého, pevného, pekné - vytiahni peňaženku a zacvakaj. Bárs junák sebestačný, aj brigádu má, nejaká vyživovacia povinnosť furt o študujúceho je. Tak mater zacvakala 55 euríčok za plombičku a polhodinové ošetrenie 
.
Šťastlivo sme došli domov, synak úsmev od ucha k uchu.
No tak reku dobre, šak to toľko bolieť nebude, dohodím ho do apky VZP a požiadam o vrátenie aspoň tých 30€. Šak čoby som im to nehávala 
. No takto.
Že nemožno pridať.
JAK nemožno?
Že má nad 18 rokov. 
Tak som založila skupinu, pripísala číslo môjho účtu a tŕpnem, či mi junák povolí pridanie, aby sme o peneži nedošli.
JJ, aj môj riadi. A mne všetci volajú o prepadnuté termíny. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
náš zubár má veľmi dobrý zvyk - deň dopredu ti hneď ráno zavolá, aby ti pripomenul termín. V pohode sa dá aj vtedy termín zrušiť alebo zmeniť. Teda, aby som to dala na pravú mieru, volá sestrička. A už má synové číslo, nie moje :)
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no presne, v deň narodením sa stratil prístup. Na druhej strane, už je to na ňom, jak si to všetko riadi
Ja som v podstate kompetencie odovzdala a ostalo mi povzbudzovanie, chválenie 
No dobre, tak aj periem, keď sa vráti a chystám jedlo. Ale uvariť už dokáže sám čokoľvek a mám pocit, že aj lepšie, ako ja. Mne ostávajú iba také domáce klasiky