..máš to ťažké dievča, drž sa..
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
..máš to ťažké dievča, drž sa..
ahoj lenka, podporila som vas.....
je mi to luto, ze je tu dievcina s takymto osudom....a my tu riesime mnohkrat len take zabomysie vojny.....
Drzim ti vsetky palce leni, drz sa a ser na ludi, oni ti na chlieb nedavaju, nikomu nemusis skladat ucty
♥♥♥
Tazko sa so cita a urcite, este tazsie zije!!!!
Mozeme na Teba len mysliet a posielat Ti pozitivnu energiu a ako pise Lydusha....az teraz si clovek uvedomi, ako sa ma dobre a ze nema ziadne problemy......
Podporim vas, ved to je to najmenej , co mozem spravit.....
DRZ SA!!!!!
Ahoj,
tak som Vám pridala hlas. Obdivujem Ťa. Môžeme len dúfať, že do Tvojej 45-ky sa zákon a zdravotníctvo v našej republike zmenia. Ja tomu verím. Držte sa a teš sa z dcérenky.
Ahoj Lenka,
podporila som vás. Drž sa!!!
Urobila som, čo som mohla- tak ako aj zvyšok rodiny. Zahlasovala som aj za nich- samozrejme s opýtaním, dúfam, že aj týchto zopár hlasov pomôže zlepšiť svet a túto situáciu. Si naničmama, ale iba tým, že patríš k nám. Ani ja nie som "zdravá"- moja choroba postupuje a tiež má iba lieky, ktoré ju držia "skrátka". Ale tá moja sa neprejavuje tak strašne, ako tá tvoja
Obdivujem ťa za ten boj a držím palce!
Ahojky. Všetkým vám veľmi ďakujem za vaše povzbudivé slová a aj za vaše hlasy. Ja som sa týmto príspevkom hlavne nechcela ľutovať. Áno bolo to ťažké a asi to aj bude ťažké ale ľudia majú aj ťažšie životy ako ja. Táto moja choroba je taká zradná príšerka, ktorá sa zjavuje z ničoho nič a to je na nej najhoršie. Možno ste dnes okolo mňa aj prešli a určite by ste si nevšimli, že mi niečo je. Momentálne som v super období, nemám žiadne príznaky a cítim sa úplne zdravá (žiaľ čo prebieha v mojom mozgu netuším a možno zajtra bude všetko ináč). Táto choroba ma však naučila veľa vecí, ktoré niekomu znejú ako frázy ale ja sa naozaj teším z každého dňa keď bez problémov vstanem z postele, vidím svoje dievčatko a som schopná úplne jednoduchých vecí. Viem sa tešiť z toho, že idem s malou na ihrisko alebo nakúpiť a pod. Stále verím, že toto dobré obdobie bude trvať veľmi veľmi dlho a možno raz budem mať ešte jedno bábätko (po ktorom neuveriteľne túžim, aj keď to bude veľmi ťažké). Ešte raz vám všetkým ďakujem. Pá
Si neskutocna, dakujem ze si sa ozvala a naozaj ti strasne fandim, aj s tym druhym babatenkom, nech ti to vyjde
♥♥♥
držim palce aby bolo to lepšie obdobie dlhooooooo. Si obdivuhodná žena. Hlas pošlem
Akoj,
máš môj hlas aj neskutočný obdiv. Držím palce.
pripájam sa svojím hlasom prajem veľa,veľa len dobrých dní.
...tiež som poslala hlas, Lenka držím Ti velmi palce a veľa slniečkových dní...
Drzim palce na skoru liecbu, a hned idem zahlasovat.Dufam ostanes verna nanicmame, a stretneme ta tu castejsie.
dobre že si o tom napísala...jasné že to treba podporiť...a akejkoľvek choroby by sa to týkalo...obmedzovať vek...to je teda ale... ani sa neviem vyjadriť..
podporila som vás aj moji najbližšíí, si obdivuhodná žena - máme sa čo od Teba učiť!!! Prajem všetko naj! Drž sa sme s Tebou!!!
U mojho muza pred niekolkymi rokmi mali podozrenie na tuto chorobu (nastastie plany poplach) a preto viem, aka je zakerna a ake je to tazke. Drz sa dievca, mas nasu plnu podporu.
Pekny den:-}
aj ja som sa pripojila ku kampani a želám ti, aby tá tvoja choroba zaspinkala ako medveď v zime, poriadne tvrdo...
drž sa a hlavu hore
Ahojky naničmamy. Chcem sa vám pochváliť. V piatok konečne začínam s liečbou SMky. Čakám na to od apríla a konečne je to tu. Aj sa z toho teším a zároveň sa veľmi bojím. Dúfam, že všetko pôjde dobre, bez vedľajších príznakov a nájdem silu zapichnúť do svojho tela ihlu. Au ale snáď si zvyknem. Prajem vám pekný deň. Pá
Lenka držím ti palce, aby všetko dobre dopadlo
Ahojky leteku, už keď som si prvý krát prečítala tvoj príbeh, tak som to hneď išla podpísať a taktiež rozposlala mamine a iným, aby to podporili, lebo to je podľa mňa doslova diskriminácia a selekcia!!!
Som veľmi rada, že Ti to konečne vyšlo a začínaš s liečbou. Držím Ti silno palce, nech to zvládaš čo najlepšie. A neboj, už len kvôli tomu Tvojmu malému slniečku to zvládneš. Uvidíš Si super mamina a nie naničmama! Klobúk dole ! Drž sa dievča
Neviem si to vôbec predstaviť, žeby sa ľudia v v takom veku už neliečili!!!! To je snáď nemysliteľné!!! Už aj kvôli tomu, že aj môj brat má SM :( a má len 35 r., majú malú dcérku a už len kvôli nej chce veľmi žiť....veľmi ju miluje a praje si aby ju mohol raz odniesť k oltáru
...až som plakala, keď mi to vravel...teraz má tiež obdobie kľudu...ale človek nikdy nevie
Budem na Teba myslieť
Držim palce
Si obdivuhodná
Myslíme na Teba
drz sa slniecko
Ahojky dievčatá. Tak mám to za sebou. Začala som s mojou liečbou. Zvládla som to na moje prekvapenie veľmi dobre. Všetci mi hovorili aké vedľajšie účinky to má, ako mi bude hrozne zle a mňa len trošičku bolela hlava a ináč nič. Horšie to bude na budúci týždeň keď si to budem musieť pichnúť sama. Joj bolo mi zle už len z toho pohľadu na tú ihlu a na tie všetky pomôcky a teraz to mám robiť sama. No uvidíme, manželíček mi sľúbil, že on to zvládne tak uvidíme. Majte sa zatiaľ krásne. Lenka
ahoj lenka
velmi sa tesim s tebou, drzim ti palce
Lenka drž sa
No Lenka, klobúk dole!
Mohla by si nám tu o tom napísať viac. Ako to u teba začalo a tak. O priebehu prvého tehotenstva... Nebola si to náhodou ty v programe Família? Bol to príbeh mladej rodiny a žieňa takisto malo SM. Bolo to už možno aj pred rokom, ale mne tí mladí nejdú z hlavy von.
Vo Vyšných Hágoch sme mali mladunkého lekára, ktorý bojoval s touto chorobou. Na ňom to ale v tom období, keď ho pustili z dlhej PN-ky znova do roboty, bolo vidieť. Chodil hrozne pomaly a celý vyzeral ako spomalený. Ale taký pohoďák a usmiaty! Ľudia dokážu s prístupom k životu hotové zázraky - viď teba!
Idem hlasovať.
Držím palce tebe aj celej rodine, a dúfam, že sa budeš cítiť superne ešte dlho. A ak aj príde nový atak, dostaneš sa z neho, ako po potrate. Nech ti tie lieky zaberú - "hodím" dnes konkrétne za teba jednu modlitbičku...
Lenuška.idem hlasovať a tebe posielam veľa pozítivnjej
energie.
Jéj dievčatá už som aj zabudla na túto moju tému. Vierik - nebola som to ja v tej Familii ale ako zisťujem je nás veľmi veľa, myslím Smkárok. Všetky máme jednu chorobu a predsa sa máme každá ináč. Ako som už písala tak po prvom diagnostikovaní nastalo šesťročné obdobie ticha a ja som na tú potvorku úplne zabudla, aj vďaka môjmu skvelému mužovi. Prvé tehotenstvo bolo úplne bezproblémové, užívala som si celých deväť mesiacov, pôrod bol už trošičku horší ale na to človek rýchlo zabudne. Stále bolo všetko úplne úžasné, dojčila som rok a potom prišlo rozhodnutie, že našmu pokladiku urobíme sestričku resp. bračeka no a keď sa nám podarilo otehotnieť tak bum bola to rana pod pás. Myslím, že ďalší priebeh som tu už opisovala. Zmieriť sa s tým človek asi nikdy nezmieri ale život ide ďalej a musím byť v čo najväčšom poriadku hlavne pre moju dcérku, takže každý deň si hovorím, nič ti nie je tak sa neulievaj a makaj. Občas však príde zlý deň a vtedy nastupuje teta depka a sebaľútosť, našťastie sa tak deje výnimočne.
Ináč začala som užívať interferonovú liečbu a najviac sa to páči mojej polovičke. Raz za týždeň si môže do mňa pichnúť - injekciu. Sama to nezvládam a keď ho vidím s akou radosťou to robí tak sa ani veľmi nesnažím. Akurát mi minule zhodnotil môj zadok ako príliš veľký, že nevie či tou ihlou prejde cez tuk až k svalu. Skoro som ho zabila - taký kompliment. Pre istotu ma pichol do stehna. Takže každý štvrtok zažívam divadlo ako to všetko chystá, ako sa pri tom odborne tvári a ja panikárim. Snáď si raz zvyknem ale hlavne dúfam, že to opäť tú potvorku uspí na dlhé obdobie. No čo to trepem, však po roku s tým chcem na chvíľu skončiť a pokúsiť sa o druhé mimi ale to je ešte ďaleko a ako som sa poučila veľmi dopredu neplánujem. Majte sa zatiaľ krásne. Lenka a ďakujem za podporu.
LEnka, drzim ti silno palce, kedze viem o com pises - u nas v rodine ma SMku mama aj brat, uz dost dlho .....
Neboj tu liecbu zvladnes, brat na nej "fici" uz dost dlho, akurat den pichania je vraj krizovy, potom je to uz OK....
A neboj, bude aj druhe babatko
Tak sa drž a manželovi dopraj! Volaj ho Dr. House - možno mu polichotíš ešte viacej!
To je dobre, že je taký odvážny. Očividne ste dobrý tandem, každý ťahá ako má, vyzerá to s vami dobre, počúvaj drahá!
Aj na sebaľútosť a depky máš vyslovene nárok. Také občasné odrazenie od dna pozdvihne na duši - no tebe toto hovoriť - resp. písať, ozaj nemusím.
Myslievala som na teba - že sa neozývaš, ale potešila si ma svojou reakciou. Tak nech ti liečba pekne zaberá aby mohlo prísť na svet ďalšie superné bábo od supernej maminy.
PS: K maželovi. S tým svojím som bola v nedeľu kupovať darčeky a pri tej príležitosti som pozerala po nejakých čižmách. Len také na behanie za kočiarom. Samozrejme, že ešte také nevyrobili! Najčastejšou zradou bolo to, že nemali moje numero. 41. Manžel - tiež škodoradostný typ - si nenechal ujsť príležitosť na komentáre typu: "Prosím Vás, a nejaké zvyšné škatule nemáte? Ja jej už doma niečo vyskladám".
Nechala som ho vyžívať sa v tom. Nech si užije, vtipálek...
Ahojte dievčatá. Mám super správu, včera sme dostali prísľub od ministerstva, že vekové obmedzenie sa zruší. Všetkým vám ešte raz ďakujem za vaše hlasy.
Ahojky všetky naničmamy. Volám sa Lenka a mám krásnu dvojročnú dcérku. Je to moje slniečko a som veľmi rada, že ju mám. Okrem nej však mám aj jedno veľké trápenie, ktoré zo mňa občas urobí naničmamu. Mám diagnozu Skleroza multiplex. Je to zatiaľ nevyliečiteľná choroba ale dá sa pomocou liekov udržať v neaktívnej forme. Táto choroba ma sprevádza už šesť rokov ale našťastie dlho spala. Zobudila sa až tento rok, keď sme čakali naše druhé bábo. Môj organizmus bol asi veľmi vyčerpaný a toto tehotenstvo nezvládol. Choroba sa prihlásila v tom najmenej vhodnom čase a to poriadne. Ostala som na vozíku, pravú ruku som mala takmer nefunkčnú a psychika bola na bode mrazu. Netešilo ma nič, aj keď som sa pozerala na moje slniečko tak som plakala. O druhé bábo som prišla a svet sa mi zrútil. Našťastie tu bola moja rodina a tá mi nedovolila padať ďalej. Musela som začať žiť znovu. Môj stav sa pomaly lepšil, začala som znovu chodiť (síce ako opitá) ale predsa. Viete si predstaviť tie pohľady na ihrisku - má malé dieťa a už ráno je opitá. Neviem či si to niekto naozaj myslel ale ja som to z každého cítila. Hanbila som sa. No a viete si predstaviť ako nakŕmiť 15 mesačnú dcérku keď vám nefunguje ruka? To bola občas naozaj sranda, myslím, že malá by to zvládla sama lepšie.
Lekári mi navrhli liečbu, ktorá spomaľuje priebeh choroby. Požiadala som o ňu a ešte stále na ňu čakám. Schválenú ju už mám ale v skutočnosti ju stále nemám. To je naše zdravotníctvo. Najväčší gol bol však keď som sa dozvedela že na túto liečbu mám nárok len do 45 rokov. Čo bude potom neviem. Zatiaľ je to ešte daleko ale tá predstava, že v 45 už nebudem nikoho zaujímať je hrozná. Preto vás všetkých chcem poprosiť podporte nás všetky občasné naničmamy so sklerozou multiplex a pridajte nám svoj hlas http://www.changenet.sk/index.stm?section=kampane&x=316233 stačí kliknúť sem a my vám budeme veľmi vďační. Držte mi prosím palce nech sa k liečbe dostanem skôr ako budem opäť na nič. Ďakujem.