Osamostatnenie detí

Mne sa osamostatnili dve najstaršie.Dalšia žije s nami aj so svojov dcérkou.Nie je šanca aby sa osamostatnila.Sama s dieťaťom byt nekúpi a na podnájom nemá.Zvyšok študuje.Jedna ide teraz na výšku.Ja ani zo srandy neverím že niekedy zostaneme sami.To mi asi nehrozí.

Prišla som naraz o obe deti....je medzi nimi takmer 5-ročný rozdiel. Prvorodený odišiel na výšku, jeho segra v tom istom roku na strednú...do jedného mesta, daleko od domu. Syndróm vyhoreného hniezda ako z učebnice....som myslela, že sa zbláznim, neprežijem, unudím sa...a čo ja viem čo!
Prežila...v pohode..... zvykla som si....je to pre mňa nový život.
Oni vedia, kam sa môžu vrátiť, kde ma nájdu a ja mám kopec času na seba a svoje zabudnuté koníčky a aktivity. Všetko zlé je na niečo dobré.
Deti nie sú náš majetok....tak ako nič na tomto svete nám nepatrí....ani deti nám nepatria.
Bývajú osve, na privátoch. Sadnem občas do auta, naložím proviant a dohodneme si varenie raz u jedného, raz u druhého....ja si užijem veľkomesto, deti si užijú full servis. Nie je to často....tak akurát
Som šťastná, že som sa dožila tohto obdobia. ....a už sa teším na ďalšie....napr. vnúčatá.

Ja neviem, zabolelo to, ale som nič také hrozné necítila, ale zrejme preto že som mala dcéry a tak to pripútanie bolo zrejme menšie, to že mama bude vždy čakať na svoje dieťa, považujem za normálne, ale iba čakám a nevnucujem sa a nemiešam do ich života.

Aj ja mám vydaté dve dcéry a ked postupne odišli tiež mi to bolo ľúto,ale pribudli zaťovia,vnuk,vnučka a život je zase o niečom inom akoby náš život dostal iný rozmer-zmysel a ked si pomyslím,že je to aj niečo vďaka nám,mne proste pre mňa niečo nádherné

No, hco mám detiská veľké, zatiaľ nejak veľmi asi nehrozí - aj keď na druhej strane - oni sú aj tak furt niekde mimo - niekedy na dlhšie, niekedy na kratšie a keďže takéto túlavé maniere mali stále, tak si myslím, že až by raz mali skutočne odísť, tak to budem znášať v pohode ...
Skôr sa obávam o svoju polovičku - jednu dcéru už má za oceánom a keď boli náznaky, že by tak mohla skončiť aj druhá velice prevelice sa staval na zadné - paradoxne, MNE hovoril ... počkaj, budeš vyplakávať, že ju máš ďaleko ... Lenže! JA som za (jeho) Luciou už bola 2x - on ešte ani raz! Ja (krem finančného) nemám problém sadnúť do lietadla a odfičať, bárs aj na koniec sveta ....
Viem, že cez počítač nikoho nevystískam, nepritúlim, ale ja som týmto novým technológiám veľmi vďačná, že nám, čo máme roztratené rodiny tak umožňujú byť v kontakte - boli časy, keď naša Kiska cez Skype "babysittovala" - Alex s ňou dokázala vykecávať hoooodne dlho a Lucia si mohla porobiť čo potrebovala

Ja si myslím že pre každú ženu a človeka je to také na aké čaká. Ak uverím syndromu opusteného hniezda tak sa tak stane, ak uverím že moje dieťa mi priniesie ešte väčšiu lásku a šťastie v podobe vnúčat tak sa tak stane.
Toto sú veci, ktoré si ľudia nechcú zobrať k srdcu, otrepané frázy a držať sa ich, to je istá cesta k tomu, aby nás to dobehlo.
Ja som nikdy neuznavala ani tu diagnózu - syndrom prázdneho hniezda, lebo je to hlúposť.
Vtedy je človek v najlepšej sile, síce pribudnú domáce práce, ktoré robili namiesto nás naše deti, ale odrazu sa človek teší na niečo nové, odrazu som sa viac venovala priateľstvam a tomu čo sa mi páčilo a vnúčence? to sa ani nedá povedať, užite si tu krásu a preto prijmite aj partnerov svojich deti

Keď pred 4 rokmi odchádzala dcéra po prvé do USA v Prahe na letisku som sa tak rozrevala že ma syn s manželom nakladali do auta za asistencie kde koho.Syn v snahe prežiť hanbu povedal že mám zdravotné problémy.
Hulákala som celých 12 hodín.Skončila som až keď na letisku v Atlante vybrala kufre a zavolala že je v poriadku .Celú dobu som obviňovala manžela že jej to dovolil odísť,pritom som to bola ja.
O rok išla znovu,a potom zas a zas.ten pocit že to zvládla že už to pozná a čo ja viem je o rok staršia zakaždým som bola kľudnejšia.
Teraz študuje na vysokej škole v Žiline, domov chodí len občas. Našla si tam prácu ,má koníčky.Príde mi to v pohode,nenervujem verím jej .Tak ako si prirodzene sa osamostatňuje.
Syn býva za Prahou,keď skončil školu tu nemal prácu .Boli sme veľmi šťastný, keď si našiel prácu.Najprv býval na ubytovni a chodil domov veľmi často.Neskor si našiel podnájom ,tešili sme sa.Boli sme tam pomôcť zariadiť,neskor kúpil byt a zas sme mali radosť že to dokázal .
Začal žiť s priateľkou ,narodil sa mu syn.
V žiadnej z tých chvíľ som nemala pocit že od nás odišiel ,len sa posúval a zdieľali sme s nim radosť.
Vďaka internetu sme v kontakte ,komunikujeme.Riešime a tešíme sa .
Tak pomalo a prirodzene sa všetko v živote zmenilo .Sú z domu ale tie neviditeľné nite - putá sú .Zmenili sa ale sú krásne.
Zmenil sa aj náš život,dom je stále uprataný nájdem skoro všetko tam kam som položila
Nenájdem špinavú vaňu a nemusím bdieť v noci a čakať kedy prídu
Stále sa neviem naučiť variť v malom a dokonca som sa naučila tešiť keď pribudne kúsok špinavého prádla a môžem zapnúť práčku
Syn nastavil v mojom mobile aj notifikácie na email a Fb to keď niečo potrebujú aby som odpísala hneď
Neuveriteľne sa tešíme keď sa stretneme,všetci !
Je to také tešivé, každý si uvedomuje že sme len na chvíľku pri sebe tak nik nemá potrebu pohádať sa.
Našla som potešenie nie len povinnosť v zaváraní a iných podobných aktivitách lebo kedy koľvek odchádzajú vybielia chladničku a špajzu .
Naučila som sa veľa rozprávať s manželom ,našli sme dáko zas jeden druhého.Je to príjemné máme na seba čas.
Strašne veľa cestujeme raz k jednému, potom zas opačne.Urobili sme si ale z ciest za deťmi poznávacie zájazdy .Navštevujeme múzea,pamiatky,či hrady a zámky,starých priateľov. Jednoducho je to iné ale rozhodne to stoji za to .

Zaujímavá téma. Keď mi z domu odišiel prvý syn, ešte som mala doma jedného...a ďalšieho na "ceste" Takže som dostala "náhradu" a nemusela riešiť prázdnotu, lebo akosi nebola. Už mi pomaly odchádza aj druhý - býva hneď vedľa nás v garsónke. Takže má svoje súkromie a predsa je na dosah. Ale stále to istí ten najmladší. Musím dodať, že i manžel má túlavé zamestnanie, takže mi samota nie je vzdialená. Zaplnila som si ju koníčkom. A už si pre zmenu "sťažuje" rodina, že akosi na nich nemám čas
Deti máme iba "požičané". Keď prídu domov radi, tak je všetko v najlepšom poriadku...