Keď boli naše deti malé, veľmi radi a často sme chodili s manželom na bicyklové výlety a naše ratolesti sme vozili so sebou v sedačkách na bicykloch. Deti tieto jazdy milovali a my s manželom sme zabili dve muchy jednou ranou - aj sme si zašportovali a zároveň sme uskutočňovali naše rodinné výlety do prírody. 
Raz sa mi však stala vec nemilá. Prechádzali sme bicyklami po hrádzi, ktorá vedie popri rieke. Manžel išiel predomnou a zrazu zišiel úzkym strmším chodníčkom z hrádze a prešiel na poľnú cestu, čo viedla pod ňou. Chcela som ho nasledovať, ale beda! 
Kolesá sa mi akosi podšmykli a ja som sa aj s mojou dcérku zrútila na zem. V poslednej chvíli som sa snažila zachytiť bicykel, aby som zabránila pádu dcérky, ale nepodarilo sa a tak sme si natĺkli obe. Dcérka bola vyľakaná, plakala a ja som sa cítila hrozne. Našťastie sa jej nič vážne nestalo, len šok z pádu a jej plač celú situáciu zdramatizoval. Viete ako mi bolo? Pripadala som si naozaj hrozne a nemožne. Manžel do toho hromžil a mne tiekli slzy z jedu nad mojou nemotornosťou a z ľútosti pri pohľade na moje plačúce a vyľakané dieťa. Dcérku sme po chvíli upokojili 
a výlet nakoniec predsa len dokončili.
Čo však nesledovalo do budúcnosti? Pri chystaní sa na ďalšie cyklo výlety sa moje dcérky doslova bili o miesto na tatinkovom bicykli. Tá o rok mladšia, ktorá so mnou spadla, si kričala so slzičkami svoje a to isté: " JA CEM ÍSŤ S TATINTOM!" Ale staršia sa o svoje bezpečné miesto na bicyli nechcela nechať pripraviť. Bolo mi tých detí ľúto a ani som sa im nečudovala.
Asi aj pre tento zážitok sa obe moje dcérky naučili veľmi skoro bicyklovať na svojich vlastných malých bicyklíkoch. Veď čo im už iné zostalo,keď sa nemohli spoľahnúť ani na svoju maminku? 
Tak to je dobre,že si malý ani len nevšimol. So šatkovaním nemám ani najmenšie skúsenosti. Zaujímalo by ma, či pri takomto nosení bábätka nebolí chrbtica. Nosíš ho vpredu,však? Či na chrbte? Som laik. Ja som mala po pôrode veľké bolesti chrbtice, preto sa zaujímam, či by som takéto nosenie drobcov zvládla. No ja som mala skoro do roka dve deti a vlastne mala malá necelé 4 mesiace a už zase som bola tehotná 
, priznám sa že neplánovane. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Myslim, ze keby ho cokolvek bolelo dal by to najavo to po prve, a po druhe by tak asi ani nezaspal 
Nosila som aj vpredu, aj na chrbte - ked bol lahucky v predu, ked tazsi na chrbte. Ja mam skoliozu, ale pri satkovani sa mi chrbtica praveze narovnala. Takze som sa tesila, ze chodim konecne vystreta.
Inak Matko ma krasne rovny chrbatik ci sedi, alebo stoji
Ci by si zvladla neviem. Mne to neprislo nijak zatazujuce, pretoze 9 mesiacov si chrbtica zvykala na vahu Matka, tak to pre mna nebol nijaky sok, mat ho opat na sebe
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Stakota vsak si nespadla naschval a hlavne je,ze sa nic nestalo.
My sme boli v nedelu lyzovat a mala(8r)zazila prvy poriadny lyziarsky pad.Ani som nedychala.Lyze lietali na vsetky strany.Ked sa dovalala az ku mne rychlo som sa jej pytala ci ju nieco boli a ona len "le mi zima na lica".Nastastie si neublizila,ale urcite to bolo varovanie lebo nemala v sebe ziadny strach alebo pud sebazachovy pri lyzovani a citila sa ako profik.Ponaucila sa.Vsetko zle je na nieco dobre tu to plati 100%.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ufff, tak hlavne, že to dobre dopadlo a že sa nič vážne nestalo. Snáď ten pud sebazáchovy začne fungovať. Držím palce,aby tých lyžiarskych pádov bolo čo najmenej. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
no, mne sa raz pri učení sa na bicykli oveľa väčšom ako som bola ja, kde som sa učila bicyklovať tak, že som ani na ňom nesedela, podarilo zísť do poriadnej pŕhľavy. doteraz inak reumu nemám...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak to malo efekt. Ja som sa veru prhlila prhlavou vcelku pravidelne a aj tak som reumu dostala Asi mi k tomu chýbal ten bicykel
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tiež som raz takmer vykotila svoju dcérku z bicykla. Ja som ju mala vzadu v sedačke pripútanú. Zastavila som, a bicykel som chcela podržať len jednou rukou, keď ho váha dcérky strhla a ja som ho zachytila v poslednej chvíli. Naštastie to brala s humorom, ale okolostojaci si dobre že neťukali na čelo, čo to stváram.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No - ja mám zlé spomienky na bicykel s motorom - rozumej Babetu - drahý si predsavzal, že ma na tom naučí jazdiť aj napriek tomu, že som ho presviedčala, že ja sa motoriek bojím.
No ale - presvedč chlapa! Však že to vlastne je iba taký bicykel s motorom, ak viem bicyklovať, viem jazdiť na Babete.
Trt makový!
No ale čo, dala som sa ukecať, jedného sobotného predpoludnia sme sa aj s Babetou a Luciou, ktorá bola ten weekend u nás vytiahli na parkovisko čo bolo neďaleko. Kým išla rovno, ešte to šlo. Ale potom drahý chcel, aby som teda aj zabočila. Idem rovno, prichádzam na koniec parkoviska, začínam zatáčať a nejak sa mi zdalo, že idem príliš rýchlo, tak som sa chcela pevnejšie chytiť riadidiel - ale beda - neuvedomila som si, že to je vlastne "plynový pedál" a tak som nevdojak pridala plyn, zákrutu som nezvládla a hánkami ruky tuho zovretej okolo "kormanu" som štrajchla múr priľahlej budovy. Samozrejme, hneď sa objavila krv a hoci teda som v momente zosadla a povedala, že už nikdy viac, bolesť to ani nebola žiadna veľká, ani som (JA) nebola nijak extra vytrasená. Len chúďa Lucka pri pohľade na moju ruku plakala ešte pol dňa.....
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No ja a bicykel nie sme zohraný pár odjakživa Raz som manželovi , ešte v čase, keď nebol manželom, urobila ostudu pred policajným oddelením. Vchádzala som na chodník a zobrala som to akosi moc šikmo a tak som sa tam rozpleštila rovno pred zrakmi všetkých kolegov. Pedáále na tom bicykli mali také násuvky a keďže som nemohla rýhlo vytiahnuť nohy, tak som spadla s tým bicyklom ešte hroznejšie. Kolená rozbité a namiesto peroxidu mi priniesli pitralon Čudujem sa vôbec manželovi, že mi po takomto zážitku ešte posadil na bicykel svoje vlastné dieťa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nie kazdy den je nedela. Stane sa kazdemu sem tam nieco.
Mne napriklad mama casto hovorievala ci sa nebojim, ze spadnem, ked som satkovala. Vravela som, ze nie. Ale po case som zacala nad tym uvazovat az som sa raz zdruzgala na zem aj s cuplikom. Cuplik bol pevne naviazany, nic si nevsimol. Spokojne spinkal v satke. Ja som sa instinktivne hodila na bok a vystrela ruky pred seba - chranila som dieta.
Vysledok ? Rozdrapene koleno - jazvu mam dodnes, lebo som nesla na sitie. Zvrtnuty clenok, ktory musel ist do sadry.
A co drobec ? Ten sa rozplakal na to, ze sme ho z tej satky museli vytiahnut. Inak by som sa asi nepostavila. Velmi sa hneval, ze sme ho vyrusili zo spanku
stava sa - preto nie si nanicmama
