Samkov prvýkrát

Neboj, zvládnete to , keby Ti bolo smutno, zavolaj

no evička asi veľa nepohovorím- my sme už "veľkí" zvládame takéto skúšky v pohode, ale si to tak krásne napísala...o tom spaní to bolo krásne... No a si zvyknutá spať bez synčeka?

Moje deti teda škôlku v prírode nezažili, a v škole sme to nejako zvládli v pohode, aj keď obaja neboli ďaleko od domova a samozrejme sme si k nim urobili výlet s návštevou. Samkovi prajem veľa krásnych zážitkov zo škôlky v prírode a mamke, aby zvládla tých pár dní bez svojho malého chlapa akotak v pohode. Neboj, Evi, zvládnete to obaja, aj keď pre teba to asi bude ťažšie.

Zlatúšik kučeravý, blonďavý-tak on je už veľký chlap! Držím mu palce a verím, že to zvládne-keď sa tak teší Evi, my sme také ešte nezažili(ešte zatiaľ nespal bez mamy ani u starkých)...bezo mňa spal len teraz, čo som bola v nemocke, aj to nedopadlo moc dobre-mal z toho nočné hysáky a teploty a to bol doma s Tatikom...tak som zvedavá, ako to dopadne, keď to bude také "naozaj" A či to vtedy zvládnem ja? Obávam sa, že to so mnou bude horšie, ako s ním

Evi, ja som učiteľka v MŠ,tiež idem s deťmi o dva týždne do školy v prírode. Už som bola viackrát a ani raz nemali deti problém,že sú bez mamky, vôbec to nevnímali,lebo boli vždy spolu a s nami. Každý deň majú zaujímavé činnosti,takže na smútok tam nie je čas.O Samka sa neboj,ten to zvládne bez problémov.Teraz vravím ako učiteľka,z pohľadu maminy Ťa plne chápem. Mojim deťom aj keď majú 10 a 12 rokov a sú napríklad u babky na prázdninách som schopná telefonovať každú hodinu a vždy na nich myslím,proste nedokážem sa sústrediť na niečo,aby som nebola myšlienkami pri nich.Zase návštevu za dieťaťom do školy v prírode neodporúčam,aj kvôli iným deťom,aby im potom nebolo ľúto.Ale z vlastnej skúsenosti môžem povedať,že keď maminka prišla na návštevu,tak dieťa bolo úplne zmenené a neraz sa stalo,že odišlo domov.Ináč všetko v poriadku.

skolka v prirode? to znie vyborne, nevedela som, ze aj take sa da. vela krasnych zazitkov Samkovi

Samko to určite zvládne - chlapci sú v tomto v pohodééé ,horšie to je s nami - mamami - ako sa poznám ,ten môj teda ešte sám tak dlho nebol ale ked to raz príde no neviem neviem ako to ja "prežijem" on to bude brať asi tak ako tvoj Samko ...

Evička si typická maminka,kvočka mať /bez urážky to je kompliment/,ktorej malinké kuriatko vybehne z domu.Ja som taká kvočica každý týždeň,ked ide moje MD/milované dieťa/na intrák.Uvidíš dobre bude a ubehne to ako voda.

evka, ja som prvy krat mala hrcu v krku, ked isla mala zo skolky prvy krat na jednodnovy vylet, mala vtedy 4 roky a ja som pozerala za autobusom kyvala o dvesto tristo, drahy musel schovat kluce od auta, lebo ja som bola schopna vyrazit za nimi
teraz, uz velka druhacka, idu 31veho maja na dvojdnovy vylet, prespia na mieste, budu jazdit na konoch, kopec zabavy a mne uz teraz z toho toci zaludok, nie je to od nas daleko, tak snad sa udrzim a ak nie, tak ma bude musiet drzat drahy
bigmama

Teda Evi,ale nám robia tie naše najmladšie mláďatá šoky! Tvoj si ide na výlet a len tak mimochodom vám to oznámi,náš sa zase "oženil" v škôlke a tiež ma vopred nevaroval k čomu sa schyľuje ,(ani som sa nevyrichtuvala do svadobných! )no nič,musíme si zvykať,taká je doba
Tebe držím palce,aby ti to rýchlo ušlo bez Samka a Samkovi prajem krásne počasie a veľa zážitkov,o ktorých ti bude rozprávať

Eviku, zvládnete to, obaja Samko asi lepšie ako mamina ...s najstarším som nezažila, s dcérkou áno (nikdy nezabudnem, keď po návrate vystupovali z busu, deti urevané, mamky urevané hneď ako uvideli prichádzajúci autobus , mňa nevynímajúc a moja herečka vystúpila so slovami, že to mohlo trvať aj dlhšie ) a princiatko ešte nespalo mimo domu, ja som bola bez neho v podstate na stretkách NM a z výšky, a to bol s tatinkom...zrovna včera u nás boli známi a malého volali k ním na prespanie a ten náš malý sa normálne chystal , že ide...keby to nebolo mimo naše mesto, tak asi vyskúšame, aj keď tatinkovi aj mne by nebolo všetko jedno

Evka neboj zvladnete to...to je super ze u vas nieco taketo skolka poskytuje Majusko od 2,5 r. spaval u maminky ktora je 60 km...na tyzden isiel na prazniny ale za den som volala aj 1000000 krat a aj som si poplakala,ale teraz uz v pohode ked tam ide,este mi aj povie maminka kedy pojdem ku babke ..drzkame palceky abyste to obaja zvladli

Neboj, Evka, bude to dobré - Samko okúsi svet a ty to zvládneš tiež .

Evi - ja mám dievky-tuláčky, takže u nich nebol ani najmenší problém, to len krpec bol taký "mamkin cecek", a hoci najprv sa vehementne hlásil, že on pôjde, ako sa termín blížil, tak stále menej a menej nadšenia bolo v ňom. Nebyť toho, že išla jeho "frajerka" (ktorá medzičasom síce prestúpila do inej škôlky) a toto bola jeho posledná šanca byť s ňou, tak ani nepôjde. Aj pri autobuse - nesmela som mu kufor naložiť, kým nemala vnútri svoju batožinu Veronika, do autobusu nenastúpil, kým nebola vnútri Veronika ....
Ale potom bolo všetko super - a ísť za ním - nie, to mi teda veru ani nenapadlo. Ja som to mala tak nejak v sebe zakorenené - keď som ako decko chodievala v lete do táborov, môj tatko tam vtedy chodieval na kontrolu (toho tábora, nie mňa) a všetci sa mi smiali, že to nie je kontrola, ale že za mňou chodí, že som rozmaznaný jedináčik..... takže u mňa žiadna kontrola nehrozila, nechcela som deťom "robiť hanbu"

Moja dcérka bola takisto tuláčka, nemala problém zostať u nikoho "na prázdniny". U mojich rodičov bola varená-pečená, každý týždeň v piatok po návrate zo škôlky balila svoj krtkovský kufrík a čakala tatina, kedy ju tam zavezie. Cez letné prázdniny by tam bola stále. A ja som mala z toho štres a 2 krát denne som im tam vyvolávala, aj keď som mala istotu, že je tam o ňu perfektne postarané. Pamätám sa raz,už tam bola skoro dva týždne, vtedy som ešte pracovala, volala som mamine, že pre ňu prídeme, keď vtom som začula "babta poloz ten telefón". Skoro ma piclo. To skôr teraz ako osemročná začína robiť drahoty...

Evi v pohode to bude, ja som vyprevádzala troch a pokaždé keď odchádzal autobus som musela pekne nasadiť okuliare na oči, aby nebolo vidno, že plačem...a chalani to zvládli suprovo. Vždy to ubehlo ako voda.
Drobcovi prajem veľa zážitkov.

Evi,to zvládneš a Samko tiež. Uži si troška samoty a načerpaj energiu do ďaľších dní so Samkom. Staršia má už osemnásť a keď som ju pred štrnástimi rokmi prvý krát vyprevádzala tiež som bulila jak keby odchádzala na stálo. A o rok neskôr som vyprevádzala obidve dievčence, to som mala opuchnuté oči od plaču. Každý deň som im každej na rozprávkovú pohladnicu kreslila obrázky a pusinky, písala básničky a hádanky (dúfam že im ich pani učitelky vždy prečítali)... Máme ich odložené na pamiatku.

Inak, musím sa priznať, neviem, čím je to, ale ja som nikdy až tak nejaké veľké "ciťáky" nemala keď som deti kamkoľvek vyprevádzala - a to teda rozhodne nie som žiaden studený psí čumák - ale to asi naozaj veľmi záleží od vlastných zážitkov a skúseností.
Ja som bola jedináčik, do predškolských zariadení som nechodila vôbec, to som bola pri babke, v mojich časoch bola ŠVP len raz v 4. triede - a to bolo všetko. Takže ja som priam prahla po tom, aby som bola mimo rodičovskú kuratelu a so seberovnými. Je síce pravda, že som z tábora vypisovala listy ako na bežiacom páse, ale ani nie tak, že by mi bolo smutno (to mi bolo skôr, keď som už mala ísť domov) - ale to bolo skôr o tom, že som sa okamžite potrebovala podeliť s tou kopou úžasných zážitkov a okrem toho som ešte často písala "pošlite mi toto, pošlite mi tamto" - náš tábor bol ozaj uprostred lesa, nebolo si tam kde kúpiť niečo "na prilepšenie"
A tak mám aj k odchodom mojich vlastných detí podobný postoj - neplačem, netrápim sa - skôr sa s nimi teším, ako im bude dobre. Nehovoriac o tom, že taký list išiel aj niekoľko dní a dnes sú mobily a "spojenie" môžem mať v priebehu sekúnd
Dokonca - keď náhodou niekedy prišla taká situácia, že boli preč z domu všetci 3, tak som si to ten prvý deň doslova vychutnávala. Priznám, hneď na ten druhý mi ten pokoj a to ticho neskonale liezli na nervy a behala som po baráku jak odtrhnutý vagón.....

evka- urcite to chlapcek zvladne a si predstav, kolko Ti toho potom vyrozprava! Ja by som si normalne vybavila na den "po" volno, aby to stihol a Ty stihala pocuvat.... ivet

Jejdanenky, nedám, nepustím Ja mám nervy z toho, ako ho budem vodiť denne do škôlky a čo mi tam bude robiť, bábatinko moje. Aj ked toto je výraz (bábatinko moje), ktorý on už nemá rád (iba ked sa spolu ľúbime a varujeme) a on je už: "veľký chlap skoro škôlkár" Priznávam, že som tak isto ťažko znášala prvú školu v prírode. Pri dcére som bola mama na telefon a aj tak som tam už v stredu dofrčala, z Levíc do Tatier

Ked isli obaja starsi spunti do skolky v prirode, uz v den ich odchodu som stala na poste a posielala pohladnicu, aby ich tam druhy den privitala . Takze Evka, chapem tvoje kvockovske pocity . Trosku ma z nich vyliecila dcera, ta nasadla s kamoskami do autobusu, otvorili batozteky, vnorili sa do cukrikov na cestu a s plnou pusou nam rozchichotane ledva zakyvali . Domov sa mi vzdy vratili uplne ine deti - samostatne, vedeli si postielku bez pohanania pekne ustlat, poutierat sa sami na WC, poukladat si bez cavikov veci....jaaaj, len keby tento "ceping" vzdy po par dnoch kamsi neodvialo . Fandim Skolkam a skolam v prirode, dobra skusenost pre deti aj rodicov. Samko to zvladne vyborne, uvidis, a ked sa ti ako chlapina vrati, budes nanho hrda (a zasa budes slzit ).

Evička , pevne verím , že všetko dopadne k obojstrannej spokojnosti . Ja som bola o tieto " kvočkovské" inštikty ochudobnená , ako učiteľka som bola s deťmi na každom výlete, v škole v prírode . Ani ony tak nemali veľa možností užiť si to " bez dozoru" . Pamätám si ale na hlášku nášho Maťka, vtedy asi 4 ročného, keď ho chceli zobrať svokrovci na dvojdňový výlet: " Ja mám predsa právo byť so svojimi rodičmi !" Teraz nás čaká od septembra naozajstná "skúška odvahy", Maťko ide na internát do Vrútok, dochádzať bude do Sučian -od nás cca.180-190 km . To bude ešte iné "bruchabolenie".