Sexuálna výchova

Anka, tú knižku nižšie som už podľa obrázkov videla. A čul neviem poriadne kde, ale mám dojem, že u mojej netere. Skúsim sa popýtať a ak je to v slovenčine, tak dám vedieť názov a slovenského vydavateľa.

Tak toto by som si rada prečítala-daj vedieť prosím, či to je v tej SK.

zaujimave situacie nastavaju v ramci sirsieho pribuzenstva, napr. ked bratranci a sesternice v predskolskom veku sa pocas hry dostanu k takemu niecomu... vysvetlovat, ako prichadzaju na svet deti, vlastnemu potomstvu - to mi nikdy vrasky nerobilo, ale asi nikdy nezabudnem na tu hrozu v ociach svagrinej, ked jej dcere moja dcera povedala, ze dietatko mamicke rastie v brusku a potom ho ide do nemocnice porodit... a mala sa rozplakala, ze to nie je pravda, lebo jej mama to vie a povedala jej, ze deti nosi bocian...

neviem, ci je to standard (myslela som, ze hej)alebo som len "mala stastie", ale s tymito otazkami sme vlastne nikdy nemali problem - prosto deti sa od mala na vselico pytali, vzdy som im jednou dvoma vetami odpovedala prave na to, co ich v tej chvili zaujimalo... a ked mala dcera asi 8 ci 9 rokov, jedna nasa znama bola tehotna - a my sme tehotenstvo "prezivali" s nou, listovali v knihach a rozpravali sa o roznych veciach s tehotenstvom suvisiacich, zvacsa tak, aby dvere do synovej izby ostali otvorene a aj on mohol pocut vsetko, co ho mohlo zaujimat, ale o com som s nim nehovorila...

Raz v telke v nejakom filme bola indianka, co rodila niekde pri strome v prerii a samozrejme pri tom velmi kricala. Moj synator - vtedy mohol mat tak 2-3 roky sa pytal, preco tak krici, tak som mu vysvetlila, ze teta ma v brusku male babo a to sa uz pyta na svet atd. A on sa tak zacudovane na mna pozrel tym svojim uprimnym detskym kukucom a spytal sa: A to ho prehltla?
Vtedy som sa teda naozaj nasmiala. Ale vysvetlila som mu a asi to vtedy aj pochopil, lebo odvtedy nijaka podobna otazka nepadla.

aj ja som zástancom úprimnosti
dieťa položí otázku čisto úprimne a nevie že sa opýtalo na tému ktorá je nejak neprijateľná .keď vidí že rodič nemá problém odpovedá poľahko bez stresu a nervozity počuje odpoveď a do svojej hlávky uloží to čo potrebuje vedieť v danom okamžiku ,primerane veku .keď otázku zopakuje a dostane odpoveď ktorá len doplní to čo už vedelo zas doloží do hlávky tie informácie a vie že keď bude potrebovať kde nájde odpoveď.je to asi zo všetkým tak.hovorím deťom pravdu nech majú 2 či 8 rokov doplním to čo potrebujú a naučila som sa použivať tie iste slová keď hovorím , nerobí to deťom zmätok v duši .
no u nás bol problém opačný nakoľko sme náhradná rodina a aj o prijatí ďalšieho člena rodiny rozhodujeme spolu ,aj pre dieťatko čo prichádzalo do našej rodiny sme boli spolu v dojčáku , a veru nie raz .deťom tento model bol prirodzený a keď sa sestra rozhodla že ešte jedno pre potešenie keď jej dievčatá odrástli naše deti nerozumeli čo to teta robí ,na čo jej je brucho vedeli že tak sa rodi dieťa ale prečo teta Jana? ved si mala isť zobrať bábo do dojčáku .naša Evička mala asi 5 rokov po tom čo videla kojiť sestru prehlásila že som ich naučila všetko aj ako sa deti rodia aj to že oni sa narodili inej tete a nám v srdiečku ,ale prečo to nevie teta Jana? prečo dáva do pusy malému cicik keď dieťa sa kŕmi fľaškou .zhrozená bežala nazad k sestre do izby a kričala teta Jana ale aj viem kde sa dá taká fľaška kúpiť v ...
vtedy sme pochopili že deti síce vedia ale nerozumejú .pokladali za prirodzene mať dieťa z dojčáku .teraz som vďačná segre že sa rozhodla mať ešte toho malého aby moje deti pochopili čo vedeli ...