Školenie v práci.

Anjeli, neviem, co ti mam pisat, na jednej strane si rada, ze mas pracu, na druhej lamentujes, ze musis ist na 2 tyzdne prec, nevedela si to pri pohovore, ked spominali, ze musis na skolenie?
Z pisania torozumiem, tak, ze si niekde v kancelarii. kde potrebuju vyskolene pracovne sily, tak bud rada, ze si to dostala.
A 75 km od bydliska, to nie je ziadna dialka, ked si pomyslim, ja dochadzam denne 66 km do prace a 66km naspät. U nas ked dostanes pracu z uradu prace, je 50 km od domu nieco celkom normalne, neplati , je to daleko, alebo sa mi nechce.
A ty mas ist iba na 14 dni, alebo 2x5 dni z domu, niekde, kde sa nieco doucis, co potrebujes pre zamestnavatela a to sa ti nepaci.
Ber to ako 8 hodin pracu a zvysok mas pre seba, a sirota nie si v cudzom meste uz vobec, predpokladam, ze tam bude viac ludi na skoleni.
Ako som citala, mas 3 deti, z toho su dvaja uz mladenci, takze ´mas problem iba s tou najmladsou. Popros rodicov, uja, tetu, skratka rodinu, ci by ti pomohli.
Alebo si daj otazku, chces tu pracu vykonavat a prekonas 2x5 dni, alebo povies otvorene zamestnavatelovi, ze nechces. On ta chce zamestnat, potrebuje ta a ty musis vediet, ci chces, ked nie, daj sancu inej.

zvladnes to anjeli, budes vidiet, vsetko sa da, ked chces. Niekedy to budes vidiet z ineho hladiska, dni prejdu mas to, co si si predstavovala, dobru pracu. Zelam, ti, aby si vsetko pozitivne zvladla.

ahoj anjeli,
V prvom rade gratulujem k uspesnemu pohovoru a k novej praci. Pocity, ktore prezivas (nedostatocna radost, obavy, strach, pochybnosti) su normalne a mas ich kvoli tomu, ze ta caka dost velka zmena, okrem toho su prazdniny, decka doma... mas co robit aj bez zamestnania urcite. Ale uvedom si, ze o mesiac pojdu deti do skoly, situacia bude ina, ty budes mat skolenie za sebou, v praci uz budes mat za sebou prve tyzdne, nabehnes do prijemneho stereotypu....Uvidis, bude to dobre. Teraz sa tes z toho, ze mas pracu, ze si uspela! :)
My zijeme v zahranici a mne sa podarilo po dost dlhom case najst si moju pracu snov - aj v obore aj vyborne platenu - po obrovskej radosti prisli obavy, stres, panika, ako to zvladnem. Musim dochadzat kazdy den autom 60 km tam a 60 naspat, nova situacia, kolegovia, musim skoro vstavat, atd. Ale uvedomujem si, ze toto obdobie prejde, zvyknem si a bude to fajn. Lebo -teda aspon pre mna - situacia bez roboty bola uplne hrozna a preto som statna, ze mam co mam a vazim si to. Urcite to zvladnes a s manzelom vymyslite co s detmi. Drzim ti palce!! :)

Anjeli, asi si viem predstavit, co prezivas. Mne bola ponuknuta praca, ked syn nemal este ani rok, bolo to len na par tyzdnov, ale nijako som si nevedela predstavit ako by som od malinkeho odisla, aj ked si manzel mohol zobrat na cas dovolenku, zdalo sa mi to priliz komplikovane (musela by som kvoli par tyzdnom prerusit rodicovsku, potom ju zasa vybavovat...), tak som to nevzala. MM bol pol roka bez prace, pred tromi tyzdnami si posielal ziadost do jednej firmy a poslali mu zamietavu odpoved, o tyzden na to ho ale pozvali na pohovor a nakoniec bol prijaty, s tym ze o necele dva tyzdne nastupuje do novej prace. Narychlo som este vybavovala predlzeny vikend pre celu rodinku v Liptovskom Jane, aby sme si trosku oddychli, pobehali sme rychlo lekarov, kym mi s navstevami este mohol MM pomoct (aj tak mali dovolenku, tak to s detmi budem musiet tak ci tak absolvovat sama) a od 1. uz MM pracuje v novej praci. Paradoxne sa mu po prijati do zamestnania zacali ozyvat aj z inych miest, kde si daval ziadosti, ale je spokojny s touto. Konecne ma pevnu pracovnu dobu a po praci ma cas na rodinu. Mam pocit, ze vela zamestnavatelov hlada zamestnancov prave v lete, co je podla mna vyhodne pre tych, co si dlhsie hladaju pracu, nie su cerstvo po skole, takze si nechcu uzit posledne prazdniny alebo pre tych, co nemaju ziadne zavazky.
Neboj sa toho, vsetko bude ako ma. Zelam spravne rozhodnutie .

ber to pozitivne.
budes mat 2 tyzdne kvazi dovolenku. po skoleni budes mat cas si v pokoji a bez starosti o ine, prejst este raz to, co si sa cez den naucila a porozmyslat nad tym, ak to budes potrebovat.
ako nestresovana casom si mozno budes vediet dohodnut aj to, ze ostanes dlhsie po skoleni, ak nebudes niecomu rozumiet, aby sa ti povenovali.
a mas moznost okuknut si ine mesto.

ako problem by som videla dve deti, ktore treba niekam umiestnit.
nie ten cas mimo domu. mozno si na domov prilis naviazana. mozno mas vnutorny problem byt niekde sama v neznamom prostredi (aj ked toto je pre mna nepochopitelne, preco sa toho bojis, ze budes niekde sama, kedze tento pocit nemavam. mna skor stresuje, ked niekto na mna nalozi zdopovednost na neznamom uzemi, ale toto je ucenie sa, este nie praca). ale skus sa na to pozerat z toho dobreho, co to prinasa, nie si zbytocne navysovat stres z toho.

Podľa mna nie si sklamaná ani smutná, skôr vystrašená :Teš sa z toho, že máš prácu, nie každej mamine sa to podarí nájsť. MM bežne chodí na školenie každý rok, niekedy aj dvakrát, na týžden, dva, ale víkendy chodí domov vždy im dajú vedieť len pár dní dopredu, nebol iba raz, a to ked som mala termín pôrodu čiže máš prácu ako ktokolvek iný, tak si to váž!! :) detičky to bez teba zvládnu, hádamich niekam máš dať neviem, mna to čaká až o dva roky, ale ked si predstavím, že po piatich rokoch na materskej môžem byť niekde pár dní sama, tak už teraz sa na to teším neboj, nestratíš sa ! :)