..je to velmi smutne..ani neviem co viac povedat...bude treba na to cas...aby sa to vsetko poriesilo...prebolelo..a zivot pojde dalej..osud je niekedy nemilosrdny....ale o tom je tiez zivot...
Heja 
Mám kamarátku,ktorá má takého syna ako je Elenka a veľmi často uvažuje o tom,čo s ním bude,keď nebude mať rodičov...je veľa takých ľudí,veľmi veľa.
Mám mentálne a telasne postihnutú sestru(35),a všetci,ju máme velmi radi,aj naše deti,aj manželia.Keď tu už naši rodičia nebudú postaráme sa o ňu,do ústavu ju nedáme.je to o výchove,my sme tak vychované,a máme ju radi.
betuska cest takym ako ta rozmyslajusim
velmi smutne bohuzial kruta realita
aj jej brat sľubil,že sa o Elenku postará ale čas ukáže.Vieš aj náš krstný sľúbil mojím deťom aj modré z neba a prešlo trocha času a on sa neukázal už 20 rokov
Heja,
je mi to luto, citim s tebou...
Eva 
Pred hodinou som sa vrátila s poslednej rozlúčky s jednou veľmi milou pani.Pracovala som USS pre ľudí s mentalným postihom a mali sme tam klientku menom
Elenka a táto milá pani bola jej mamička.Kolegyňa mi zavolala ráno a celý čas som myslela na Elenku.Dievčence poviem vám zobralo ma to.Keď som videla pri rakve stáť troch súrodencov.Dvaja už sú ako sa povie na poriadku.O Elenku sa starala mamina sama otec im zomrel pred rokom a pol.To dievčatko(30 rokov)tak strašne plakalo.Každý rodič príme dieťatko či je zdravé alebo choré s radosťou sa o neho stará vychováva ho a keď sa stane takáto vec čo sa s tým dieťaťom stane ?Kto sa o neho postará?Súrodenci? Zvládnu to?Ako sa k tomu postavia ich životní partneri?To je milion otázok.Boli tam aj rodičia niektorých klientov a aj oni si kladú túto otázku.Čo s nimi bude?Ústav.celoročná starostlivosť,Keď tieto deti sú tak fixované na rodičov.Ako to zvládnu prežiť?Je mi s toho veľmi smutno na duši.Nehnevajte sa musela som to dostať zo seba ,lebo stále mi tečú slzy a neviem sa na nič sústrediť.Ale práve mi zavolal syn že príde aj s deťmi a tak sa budem musieť aspoň pred nimi ovládať