Tak plynie čas

Tak sa zasa hlásim

Čas neúprosne plynie a osud nám do cesty stavia krásne i menej krásne chvíle.

Vždy, keď som mala v poslednej dobe nejaký zážitok, chcela som vám ho tu napísať, no nikdy som si nenašla toľko času a keď už ten čas aj bol, zrazu som si uvedomila, že neviem ako by som ten svoj zážitok opísala.

Svojho manžela som nevidela celé prázdniny. Nie pre to, že by nechodil domov, ale pre to, že sa z neho pomaly stal vorkoholik a pomaličky ale isto aj al-koholik.Vôbec si to nepripúšťal. Snažila som sa to riešiť, no vždy som skončila s nejakou depkou v stave hodnom na psychiatriu.
Prestala som riešiť a stal sa zo mňa takmer flegmatický pozorovateľ. S našou rodinou to šlo dolu vodou. Sabínka bola celé prázdniny na festivaloch a keď bola doma, aj tak doma nebola
Karinke nastúpila prvá puberta typu, "Nie! Nechcem! Nebudem! a pritom si trénovala dupanie nožkou
Anetke sa zasa pustili 4 zuby naraz a žaburiatko malé, začala s lozením trochu skoro
Dovolenka vo Vadičove bola... no ako by som to...
Keby som tam nemala muža, užila by som si ju určite lepšie, ale veľmi ďakujem Lenke jej Jožkovi a Janke, že mi tak pomáhali.

Domov som sa vrátila s myšlienkou a prvými prípravami na rozvod. Dva týždne som všetko chystala a vybavovala. Takmer som mala veci zbalené na odchod s deťmi, keď mi Sabínka navrhla aby som dala tatinovi ešte jednu šancu. V tom dobehla Karinka z detskej,netušiac o čom sme sa rozprávali na mňa hodila psie oči a hovorí" Áno maminka, daj mu ešte šancu!"
No nedajte mu ju
Dala som na poslednú šancu a skúsila som monológ. Rozhovor u nás vždy končil
zle.
Povedala som manželovi všetko a veľmi to bolelo aj mňa aj jeho. Som si istá. Plakal.

Keď som si myslela, že je všetko ok, začali sme od znova, bez výčitiek, pripravila mi moja čerstvá štrnástka niečo, čo ma pripravilo minimálne o päť rokov života.
Nenapíšem čo to bolo, ale takmer prišla o život, a ja sa z toho spamätávam dodnes.

Akoby nás však táto udalosť spojila, scelila - snáď-............
Dcéra seká dobrotu, upratuje, varuje, chová sa zatiaľ slušne a čo je hlavné, uvedomuje si, že to čo spôsobila, zmenilo náš vzťah natoľko, že už nikdy to nebude také aké predtým. Nevadí, to sa dá zvládnuť.
Je to teraz pubertálne dieťa, ktoré by si prialo mať X matiek. Proste je dobrá

Môj manžel sa drží s pitím. V nedeľu nepracuje, venuje sa deťom a domov chodí tak, aby ich sám uložil do postele. A manželku tiež

Anetka je zlatko, ktorého úsmev zahojí aj to najboľavejšie

Nedávno si tak vykračujem po ulici s deťmi a za chrbtom sa mi ozve.
"Prosím vás "...
Otočím sa k veľkému bielemu džípu, pozriem na mladú no viditeľne strhanú, pochudnutú ženu, oblečenú v takom aute iba v teplákovej súprave . Na očiach mala veľké slnečné okuliare. Muža za volantom som si nevšimla ale malé dievčatko s krásnymi očkami po mame, áno.
"Prosím vás, môžete mi povedať či tu na Myjave, máte nejaké detské ihrisko?"
Nedala som na sebe znať, že aj keď nie podľa strhanej tváre, ale podľa hlasu som ju spoznala okamžite.
" Áno musíte ísť na kruháč a odtiaľ na most a na kopci doľava. Je to kúsok"- usmiala som sa. Žena poďakovala a úsmevom mi dala najavo,že vie že viem.....Proste sme si porozumeli len očami. Bolo to veľmi príjemné a pre mňa záživné, aj keď kratučké stretnutie. Ďakujem Darinka Neprezradila som, že sa v našom okolí zdržuje, iste si chcela odpočinúť, tak som jej to dopriala.

V poslednej dobe teda ide všetko tak nejako pokľudne. Chodím zasa jazdiť na koníkoch, trošku, keď sa dá športujem a sem-tam si idem posedieť s kámoškou fcella
Pridám ešte príhodu s dnešného dňa.

Bola som s Karinkou, to je tá trojročná v drogérii. Nechcela pochopiť, že tam jej cukríky nekúpim, keď tie malinké farebné mydielka pri pokladni vyzerali tak cukríkovo sladko
Pani predavačka sa po chvíli zľutovala a spod pokladne vybrala cukrík, zo svojich zásob. Dala ho Karinke a tá krásne poďakovala
Pokladníčka mi blokovala tovar, no Karinka stála bez pohnutia pri pokladni a smutne pozerala na pokladníčku.
" Čo sa stalo Karinka? Na čo čakáš?" spýtala som sa jej a ona prehovorila na vyčudovanú pani pri pokladni.
" Ešte jeden pre Sabínku si prosím" vyslovila so psím výrazom v očiach a ... ženy viete čo? Ja som sa normálne rozplakala. Moje deti sa ľúbia. Aj keď sa občas hašteria. Vedia, že majú jedna druhú a ja som si istá, že na seba nebudú zabúdať.
Povedala som o tom Sabínke a ona si sestričku objala a dala jej obrovitánsku pusu

Mám rozbehnutých pár aktivít, ako stretko v Jasnej, či výstup na vrch Kľak, nejaké malé výletiky na hrady a zámky.
Smejem sa konečne a dúfam, že dobrá nálada ma neopustí ešte dlho. Dúfam, že šťastie si konečne zistilo, kde bývam
Zdravím vás