..uplakana dcerka..

Skús sa spýtať učiteľky, či sa niečo nedeje, možno jej niekto robí zle, alebo je tam niečo nové, načo si nevie zvyknúť.
Píšeš, že máva zlé sny. U nás pomohlo to, že sme presunuli detskú izbu (skrine). Hlavne posteľ. A doteraz nechávam svietiť malé svetielko, keď treba.

NErozprávali ste sa, že pôjde do školy na jeseň? Náš mladší už teraz plače za kamarátmi, ktorí do školy nejdú Inak sa treba porozprávať s učiteľkou, možno si ona niečo všimla.

U nas bolo niečo podobné, po vianočných prázdninach sa islo a chodilo do skolky s velkym revom
Skusala som vselico, drobné uplatky, sluby niečoho zaujimaveho po skolke, dost zabralo ked snou chodil rano manžel, tak nerobila taky cirkus.Myslim že drobci aj skusaju, lebo maju v cerstvej pamati ako dobre bolo doma a tak skusaju citovo vydierat, že im chybame, žial.Odpovedou je že aj tebe chyba, ale že sa chodi do prace a do skolky, lebo je pracovný tyzden a budete sa spolu tešit na niečo zaujimave poobede.Ak by si mala moznost obcas ju vybrat skor zo skolky,aj to zvyklo zabrat.Moja dcera napriklad nechcela spat poobede, tak
preto tam nechcela byt....Zaver len dodám, že to časom prejde, az vklznete do rutiny.Len musis vydrzat a vysvetlovat dokola.

Bude to čudné, ale presne tieto príznaky som mala aj ja od 4 roku až do ôsmeho. Do škôlky som odmietala chodiť preto, lebo som sa bála o svoju maminu, keďže v tom období mala s mojím otcom veľké problémy - psychické aj fyzické týranie, v ktorom som bola zainteresovaná rovnako. Mamka riešila rozvod, ktorý sa dlho ťahal a otec robil problémy o to viac. Keďže som študovala sociálnu prácu a špeciálnu pedagogiku, teraz to viem definovať celkom presne, že emocionálne poruchy spúšťajú poruchy fyzické = u mňa to bol nočný des, obhrýzanie si nechtov, plačlivosť a aj choroba. dva roky som bola vkuse chorá. Mala som zápaly stredného ucha, hnisali mi prsty na rukách aj nohách, zápal priedušiek, močového mechúra a celkovo zápal krvi, čo som si vyvolala tým strachom o mamku, že ak bude sama, tak sa jej niečo stane. Musela odísť z práce a ostať so mnou doma. Aj som šla o rok neskôr do školy. Nevravím, že u Vás musí byť nejaká zlá situácia, no Tvoja dcérka tiež môže mať z niečoho strach, alebo sa v prostredí škôlky necíti dobre, radšej by bola pri tebe.. Na to obdobie, kedy sa to dialo mne nikdy nezabudnem, to sa ani nedá. Vtedy som si vytrpela veľa. Akonáhle sa naši rozviedli a my s mamkou sme sa odsťahovali, som bola ako rybička. A mohla by si ešte zistiť, či nemá v triede nejakú lepšiu kamarátku či kamoša, aby boli spolu. Nech Ti vždy nakreslí nejaký obrázok keď je v škôlke, aby bola zamestnaná. Deti by nemali ostávať v triedach samé, no bohužiaľ stáva sa. Praxovala som v škôlke a veľa vecí majú v systéme hore nohami..Treba sa s ňou veľa rozprávať, ubezpečovať ju, že je všetko v poriadku a si stále s ňou, že keď na ňu myslíš aj keď nie ste spolu, je to akoby ste spolu boli vždy keď si na teba pomyslí a že by si bola moc rada, keby bola vždy usmiata a šťastná, lebo to cítiš tiež..potrebuje cítiť tú interakciu medzi vami, že si akoby jej súčasťou, no nie vždy sa dá byť stále spolu..