Uz len 4 dni - a je tu sud o moju lasku

neviem pomôcť a tak posielam mnoho síl

Ak som správne pochopila... Tvoj bývalý by mal chodiť za dcérou k vám domov, keď sa s ňou chce stretnúť? Držím vám palce!

Neviem, ťažko je to keď poznáme len Tvoj pohľad na vec. Ja som sa stretla už aj s tým, že otec sa márne domáhal stretnutí so svojim synom. Vždy, keď sa mali stretnúť, mala matka potvrdenie od lekára, že je chorý atď., jednoducho robila všetko preto, aby im zabránila v stretávaní. Otec býval v inom meste ako matka a tak vždy docestoval a nakoniec išiel domov s tým, že syna aj tak nevidel. Každú chvíľu však dávala matka návrh na zvýšenie výživného. Samozrejme, že keď to už trvalo dlhší čas, otec bol už unavený z tých večných naťahovačiek a jednoducho prestal za synom chodiť. Odcudzili sa. Matka si teraz založila novú rodinu, má ďalšie dieťa a tak by sa jej veľmi hodilo, keby syn začal chodiť ku otcovi a aj na dlhší čas. Otec si tiež našiel priateľku s ktorou žije. Po šiestich rokoch si však už otec a syn nejako k sebe nevedia cestu nájsť a nechcú sa stretávať. Takže nie je fér pre nikoho, keď si robia rodičia takéto prieky. Víťaz v týchto "bitkách" nie je nikto.
Ak má dcéra naozaj z otca taký strach, že sa až klepe (ak je to naozaj JEJ strach a nie dlhodobé vštepovanie druhého rodiča) a má k tomu dôvod, určite by som navštívila detského psychológa. Ak ten jednoznačne určí, že styk otca s dieťaťom je pre vývoj dieťaťa negatívny, súd na to určite prihliadne pri rozhodovaní.
Ja nevidím nič zlé ani na tom, ak by dcéra trávila čas aj so svojimi starými rodičmi. Netrhala by som tieto putá, starí rodičia majú pevné miesto v živote dieťaťa.

Prečo má dcérka také stavy pred stretnutím s otcom? Ubližoval jej - či už kým ste boli spolu, alebo po rozchode?
Nie je to celé spôsobené iba tým, že od teba nepočuje pekné slovo naňho a tak si postupne vytvorila o ňom obraz, že je to zlý človek?
Lebo ten jej strach musí mať nejakú príčinu, tú treba hľadať a podľa možnosti odstrániť a potom nebude ani problém v stretávaní - či už na kratšie alebo na dlhšie.
Vždy ma veľmi bolí, keď vidím ako rozchod rodičov oberá deti o otca/matku .... - ak len nejde o vysloveného surovca, násilníka, alkoholika či narkomana (alebo niečo podobné) nevidím ani najmenší dôvod na všetky tie ťahanice okolo detí, keď sa ony vlastne len stávajú nástrojom pomsty rozvadených dospelých (zo strany ženy napríklad: nedám ti ich, ani keby si bol ten najlepší otec pod slnkom; zo strany muža - sú mi síce ukradnuté, ale viem, že keď o ne budem bojovať, tak ťa vytočím do nepríčetnosti) - to je bohužiaľ vúčšinou scenár, ktorý sprvádza rozchody ... na škodu všetkých zúčatnených.