Varenie v minulom storočí a dnes

... no ja som nevarila a ostalo mi to . chodila som na objavne vypravy a obcas som mala pocit, ze pracujem na panskom, ked som musela pretrhat zeleninu .

ked som bola mala, stahovali sme sa do panelaku na stavenisku. dakedy sa ozaj cudujem, ze niekoho neprihlusilo v betonovych skruziach a na roxoroch, v potoku pod mostom a ze sme nevypalili potajomky horu a luky. este mam dvoje srncie parozky doma a mamu skoro vystrelo, ked som volaku lebku zvierata vyvarala v polievkovom hrnci, nech je cista, podla prirucky .

drobec sa vie zahrat aj sam, ci vonku alebo dnu. ale stava sa, ma take chvilky, ked ho nic nebavi a domrza. na pocitac ho pustam, alebo telefonuje otcovi ... su to normalne pracovne nastroje tak z nich nerobim velke halo, pretoze nema problem zaobist sa bez nich ... akurat nerozumiem tym reciam, ked sa s kamaratmi rozprava a modernych hrackach . maximalne tak spoznavam niektore z reklamy . rad kresli a to je zazitok, pretoze mi vtedy vela rozprava(jemu sa proste usta nezavru ) a kopec veci sa o nom podozvedam.

Joj, to čo napísala Ariesa aj men pripomenulo roky dávno minulé - tiež sme sa sťahovali do novostavby panelákovej, betónova a roxorov ani tak nebolo, ale polámaných žiletiek, čo mamky a tatkovia nimi okná oškrabovali - tých tam bolo neúrekom - je nad slnko jasnejšie, že sa nám do toho nášho varenia mimoriadne hodili - nebol takej lobody, ktorú by sme nenakrájali na najjemnešie kúsočky ... tiež sa čudujem, že si nikto z nás nepodrezal žily ....
To síce nie je tak celkom o varení, ale ešte si pamätám, ako sme v kalužiach, čo zvykli bývať pred domom, kým nám dvor načisto zrekultivovali, s nadšením lovili pulce - úplne mierumilovne, iba sme sa nimi potešili a potom sme ich hodili späť (lebo viem, že boli aj takí, čo neboli celkom takí mierumilovní), chytali sme aj chrústy, ktorých bolo v tých časoch akosi viac než dnes, robili sme si hrkálky z patierskej kapsičky (tá sa dala aj jesť, a nielen tá, rástlo vtedy kolo nás kadeečo, čo bolo aj skutočne konzumovateľné, nie iba "akože")

jáj veru, každú sobotu u babky, stačilo pár starších šálok a už to išlo, tráva, voda, hlina, kvety, a sliepky dojedali, ďalšou oblúbenou činnosťou bolo malovanie na maštal, zobrala som si do hrnčeka vodu, veľký štetec - na malovanie stien a malovala som na maštal, ked to slnko vysušilo tak znova, donemoty, alebo sme so sesternicou vyhadzovali loptu na strechu - babka mala klasický dlhý dom s veľkým dvorom a súťažili sme ktorá tú loptičku viackrát chytí, a keď nám preletela cez strechu k susede na dvor, to bolo zábavy, potajomky ísť pre ňu, staré zlaté časy.
vonku na sídlisku sme pravidelne hrávali gumu, vybíjanú, skovávačku okolo smetiakov, a tých 3 áut ktoré tam boli odstavené, alebo sme sa byciklovali, aj my sme jedli pastiersku kapsičku a iné ,,kvety,, hladali 4-lístky, robili vence z púpav, chytali chrústov a pozorovali netopiere v noci,

jáj a ešte ma napadlo, kúpanie na dvore v starej plechovej vaničke, to sme mali hotové kúpalisko

Akurát dnes mi došlo, že vychovávame skleníkové kvetinky a nemehlá To keď mi družinárka staršieho syna rozprávala, ako musia na neho všetky deti čakať, lebo si pomaly zaväzuje šnúrky na topánkach, že on je z toho smutný, aj plakal a je jej ho ľúto, ale má boľavé prsty a neviemu ich ona zaviazať, či mu nemôžem dať iné topánky... mne vtedy došlo, že ja som si šnúrky zaväzovala už v škôlke a dnešné deti to ešte nevedia v 2. triede. Tak isto sme sa hrávali vonku a keď sa niečo roztrhalo, našila sa záplata. Dnes mamky premýšľajú, že čo tomu kto povie, keď bude dieťa chodiť so zaplátanými gaťami... Chodili sme špinaví, kúpali sme sa 1x týždenne, večer len ruky a nohy, dnes tie decká namáčame každý deň a potom sa čudujeme, že sú fajnové alebo nadávame, akých máme humusákov, keď na nich náhodou nájdeme fliačik (ja mám oba extrémy ).
Ale aby som nie veľa od témy písala... Tiež sme preskúmali stavbu cez cestu, skákali sme z 3-metrového múra, hrali futbal hneď pri ceste. Keď pršalo a nedalo sa ísť von, otec nám rozložil vláčik alebo sme počúvali rozprávky z platne a kreslili. Dnešné deti radšej čumia na tv a kresliť tiež nevedia. Keby sa výtvarná známkovala ako v minulosti, neviem, či by tí moji neprepadli Hrávali sme sa na školu - poukladali sme bábiky a my sme boli učiteľky. Ja som veľa čítala, hlavne dobrodružné knihy... a potom sme sa hrali na Indiánov, kozmonautov, hľadačov pokladov. Alebo sme len tak pobehovali po záhrade a pozorovali hmyz, mačky, sliepky a zajace. Je iná doba, ale niekedy by som bola rada, keby sa tv pokazil a na pc nefungovali hry

ono ako sa deti hrajú záleží veľmi aj od rodičov. Je na nich či im nakúpia kopu plastových harabúrd a na výlet idú do nákupného centra a mekáču, alebo ich nechajú hrať sa v piesku v blate, rýpať sa v zemi a v nedeľu popoludní idú do lesa, na lúku alebo na ryby. My praktizujeme tú druhú variantu. Je smutné keď sa druháci boja chrobáka a namiesto toho aby ho pozorovali ho zabijú, nevedia pomenovať stromy, rastliny.
Deti sú zasypané brakmi, tak sa nudia. Keď chcú byť kreatívne, dospelým to často vadí, lebo sa nedajbože zašpinia a narobia neporiadok.

ked bola dcérka menšia chodili sme stále niekde von, na výlety, dnes sa jej veľmi nechce, samej, že všetci ostatní sú doma sledujú TV PC, prečo aj ona nemôže, ked jej dám staré veci ked ide von, ved nech sa kludne zašpiní, ani smeti v tom nejde vyniesť, že takto sa ona neoblečie, na záhrade ju tiež necháme robiť čo chce, ale ked sa zašpiní tak je z toho celá hotová, že takto má ísť potom domov a to ideme autom, bojí sa pomaly aj lienky, nič sa jej nechce, vymýšlam program ako ju dostať do prírody a robiť ,,somariny,, ale prevráti očami že ona bude radšej sedieť doma, a hrať sa, nedajbože ked ideme opekať, to budem ale smrdieť, to zásadne odmieta, neviem či je to tým že kedysi sme opekali stále či sa jej zunovali takéto aktivity ale vôbec ju to týmto smerom neťahá, ako bolo dobre ked bola škôlkarka, vtedy jej všetko pripadalo zaujímavé a super, teraz je to ,,nuda,, a nenudí sa doma
bola by som rada keby si našla takú kámošku čo celý deň lieta po vonku, po výletoch ale okolo nás to len PC a TV a IT novinky,

Ja som varila hlavne v piesku babovky, polievky z travy a kamenia. Kazdu nedelu sme chodili do lesa na hojdacky, opekat alebo sa len poprechadzat. S kamaratmi sme hrali schovky, kreslili kriedami, skakali panaka, gumu, zbierali cvocky a znamky, hladali stvorlistky.... Moje deti tiez chodia rady vonku. Starsi hlavne na bicykli ci korculiach, v lete na kupaliska a jazera v okoli, v zime na nedaleky kopec posankovat. Pride zo skoly, napise ulohy, naje sa a uz ho niet. Samozrejme travi cas aj pri PC a TV, ale nie cele hodiny. Mladsia dcera zboznuje chodit na ihrisko, ku starkej na dedinu, kde su zvieratka a pod.
Nase deti uz asi nebudu mat take zazitky ako my, ale budu mat svoje vlastne, na ktore dufam tiez raz budu takto spominat.

O tom že deti sa nevedia hrať som sa presvedčila už dávno.Ked sme boli na psychologickom pobyte počas prázdnin,to som už nemala slov.S deťmi nás tam bolo aj pár rodičov.Zadelené úlohy kde bolo treba niečo vypracovať,zrobiť plán,alebo nebodaj k tomu niečo nakresliť sme v každej zo štyroch skupín ťahali my a oteckovia.Túra do nedalekého lesa dopadla že po 15 minútach chôdze naše dietky frflali že kedy pôjdeme naspäť,že ich bolia nohy,že ich poštípu komáre a iba blázon sa dokáže kochať starými stromami a nezaujal ich ani jediný dravec po ktorých sme sa my rodičia s úžasom obzerali.
Ked sme mali súťaž v športových hrách,samozrejme chceli deti z každého družstva vyhrať tortu.Tu som zaznamenala další prepad našej mládeže.Stanovené výkony s najväčším počtov bodov sme dosiahli v každom družstve my rodičia.V mojom družstve pri skákaní cez švihadlo bolo najvyššie skóre tri skoky.Decká mne a jednému pánovi v skupine ozlomkrky tlieskali ked sme podskakovali,plazili sa cez pneumatiky,behali a hladali konáriky,druhy tráv...A čo na to dietky?Vraj ked sme žili v praveku museli sme sa predsa naučiť skákať.Oni majú predsa mobil a PC a nemusia behať za informáciami.No a ked sme potrebovali vraj niečo uloviť,museli sme predsa rozoznať čo môžeme uloviť my,alebo čo môže zožrať nás.
Vnučku zatial bavia knižky,varenie v svojej hračkovej kuchyni.Zotrvá dlho pri načatej činnosti.Ale ja sa obávam že len dovtedy kým nebude školáčka a nezačne sa prispôsobovať väčšine.Takže to môže byť také ako vyššie písala ludkaaa.

lydusha, suhlas
Aj ja svojim detom najprv ukazem, ako sa da hrat a potom ich necham, nech to skusaju same. Ked chcem, aby sa vedelo korculovat, najprv si tie korcule obujem ja spolu s nim, a ked sa to ako tak nauci, moze ist same. Tiez som si vsimla trend dvd rozpravok. Ja sa niekedy medzi matkami citim, ako z ineho sveta, ked im poviem, ze rozpravky vecer citame z kniziek. Mame plnu kniznicu rozpravkovych kniziek. Moja neter a synovci nemaju doma ANI JEDNU knizku, zato sa hraju na notebookoch a pritom maju pustene dvd.

ja som sa tiež hrávala s dcérkou, varili sme aj s hračkami aj naozaj, chodili po výletoch, biccklovli sa, chodili sa kúpať, TV bol u nás zapnutý minimálne, skoro vôbec, viac ho začala pozerať až ked začala chodiť to školy, ked sa deti rozprávali o niečom tak ju to zaujalo a tiež to chcela vidieť, DVD nemáme vôbec, čítavali sme veľmi veľa rozprávok, hned ako sa ráno zobudila prišla aj s knihou teraz napríklad nečíta skoro vôbec, že ju to nebaví, spoločenské hry hrávame doteraz, ale tie ostatné aktivity ju nejako prestali baviť , možno aj preto, že by potrebovala aj nejakú rovesníčku s ktorou by občas niekam išla ale kamarátky alebo spolužiačky sedia radšej doma, teraz ju baví niečo úplne iné ako ked bola menšia a vôbec to nezáleží od toho čo sme kedysi robievali, jednoducho ju to prestalo nejako ,,baviť,, máme kopu knižiek, ja čítam stále, kopu hier, veľa možností na výlety, akcie ale ju to tam neťahá, takže nie je to iba o rodičoch a o tom ako tie deti vychovávajú

10

Som toho názoru, že my keď sme boli malé deti, tých hračiek sme mali zopár a boli nám o to vzácnejšie. Boli sme kreatívnejšie a vyrábali sme si hračky sami, šili sme na bábiky, urobili sme si prírodnú kuchyňu a podobne. Dnešné deti majú neskutočné množstvo hračiek rôzneho druhu – hotové hračkárstvo a nevedia si vybrať hračku s ktorou by sa hrali.
Mám 5 ročnú vnučku, ktorá sa narodila po dlhšom čase po vnukovi a celá rodina ju samozrejme od mala obdarúva hračkami, takže jej detská izba je hotové hračkárstvo.
Od mala sa jej venujú, čítajú rozprávky, hrajú a podobne ale keď bola v takom veku, že už vnímala hračky sme si všimli, že ju upútajú len na chvíľu, lebo ich bolo veľa a nevedela si vybrať. Moja dcéra sa rozhodla, že jej ponechá zopár a ostatné odložila, a po týždni, dvoch jej to stále obmieňala. Samozrejme, že má hračky ku ktorým má citové puto také, že s nimi spávala, ale hračky, ktoré si nevšímala dcéra posunula ďalej. Najradšej sme sa hrávali na lekárku, vyšetrovala ma, dávala mi injekcie, potom sme sa hrávali na divadlo, učiteľku. Teraz nás dospelých už do svojich hier menej zapája, nakoľko sa vie už sama zahrať. U nás má len zopár hračiek a nesmierne sa na nich teší ale najradšej má bábiku, ktorá pamätá snáď 2. svetovú vojnu. Teraz je vo veku, že ju najviac baví kresliť, vystrihovať, lepiť a dokonca ma minule poprosila aby som ju naučila vyšívať. Z môjho okolia ale poznám aj deti, ktoré majú doma „hračkárstvo“, ale sa neskutočne nudia...neboli naučené sa hrať.

je to urcite ine. ja som bola stastim bez seba, ze nemusim nic robit, takze ci som sa hrala, citala, kreslila ... bolo to pre mna, pre zabavu. pokial tito krpci nemusia zamakat na poli, vo velkom dome ... tak aj to hranie sa obkuka a nie je take vzacne . a dalej zazitky. stacilo prist na potok alebo kupalisko. teraz, na tabore rozmaznane detuchy prisli k jazeru ... a ziadny tobogan! . po chvilke "nudy" vsak uz stavali ludske veze a natierali sa bahnom zo dna .

a urcite o nic neprichadzaju, zazitky maju svoje a budu takto pocudovane recnit o dalsej generacii . len to netreba brat tak tragicky.