Milujem vône, nie tie z téglikov a fľaštičiek. Ale tie ozajstné. Ako vonia malé babatko, ako čerstvé noviny, studená hmla koncom augusta skoro ráno, morský priesok pod slnečnými lúčmi, umytá drevená dlážka, rezané železo, seno pod plachetkou, či asfalt na ceste.
Ňuchám celý svoj život. Nosom ssa riadim ako semafórom aj pri ľuďoch. Niektorý mi proste "voňajú".
V nedeľu sme mali také pohodové doobedie. Pol kuchyne mi zapratali temperky a džavot detí s manželom. Ja som sa zvŕtala okolo hrncov, keď moje zlatíčka dopili posledný raňajší čaj z kanvice.
Navarím nový, povedala som si.
" Ty si ale bosorka," počastoval ma už neviem prečo môj drahý.
Bosorka. Tak si navaríme miesto čaju zázračný nápoj. Taký, čo bude voňať široko ďaleko.
Zvyčajne hodím nejaký nálevový sáčok do hrnca a zaparím vodou z kanvice, ale dnes ... dnes som vytiahla veliký babkin opráskaný starý hrnčisko.
" Čo robíš?" zbystril Aďo pozornosť.
" Idem variť čaj."
" Ale tak sa čaj nevarí."
" To bude zázračný čaj," napúšťam do hrnca vodu a šťukám elektrickou iskrou pod ním.
Voda začína pomaly bublinkovať a už vrie. A ja vyťahujem poháre so sušenými bylinkami.
Veľká lyžica mojeho dectva - a vidím starú mamu v kuchyni ako cedí bylinkový čaj a posiela ma do špajze pre fľašu s domácim sirupom, cítim tam včelý med a jabĺčka čo od večera popadali zo stromu a začali hniť. Počujem pod oknom ošuchovať o dom Bodríka a pukotať kamienky pod bicyklom, keď sa starký so šuchotom ťažkých bagandží vracia so žíhľavou.
Stredná lyžica mojej puberty - citron a cukor do čaju. Babku v zástere pod kolená, ako sa zvŕta okolo šporáka a niečo hudie dedkovi. Ten prikyvkáva hlavou, dolaďuje tranzistor a naťahuje si hodinky. Ja rozvalená na posteli v ich kuchyni si vychutávam poobedie, nechce sa mi ešte učiť a tak si pri nich čítam. Viac ako písmenkám však venujem pozornosť ich slovám.
Lyžičku môjho materstva - malinký ulíček, čo mi dali do rúk. Tu máte a dobre sa oň starajte. A ja chaosím, som zmätená z jeho plaču a kriku, plačem spolu s ním. Hľadám odpovede na jeho nevypovedané otázky - neboj už je dobre, mama tu je. Pšššt. Tichučko. A malý uzlíček upiera svoje očká na mňa a ja počujem veľké puk o perinky.
Štipku súčastnosti - sadám si opantaná únavou. "Mamiiii," dve vrtielka sa mi usalašia na kolenách a tisnú hlavu na prsia. Vrznú vchodové dvere. " Tatíííí." A vrtielka sú zrazu preč. A ja sedím chvíľu sama a zavládne vo mne taký krásny pokoj.
Po byte rozvoňal môj život. Prekutral každý kút a roztancoval sa po izbách. A ja som sa dala tancovať dnes s nim.
A si mi narobila chute s tým voňavým osúchom. Nasladko ( ovocno) nepoznám, ale aj tak mi cestíčko vonia až pod okno. Ďakujem Silvika.
Inak k Mackám - aj ja mám kamošku Macku ( Martinku ) a má muža Maca ( Marcela ), takže nám chodí na Vianoce pohľadnica od Mackovcov.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Čajík, varený vo veľkej kanvici na starom sporáku, čo sa doň ešte drevom prikladalo - to je jedna z mojich najkrajších spomienok na detstvo a prázdniny trávené na dedine u babky.
Síce som vlastne málokedy bývala skutočne u babky, zvyčajne to bolo skôr u maminej najstaršej sestry. Práve ona mi každý večer varievala ten svoj skvelý čajíček - od všakovakých byliniek (najradšej som z nich mala lipu) až po sušené jablkové šupky doň veru dávala všetko možné. Nikdy som už také niečo nepila. Nielen to - ja ako mestské dieťa som sa nevedela dojesť praženice z vajíčiek, ktoré mi chodili vyťahovať rovno spod sliepok, chovaných tak poctivo; dobrého chlebíka z dedinskej pekárne natretého šmalcom a posypaného nahrubo (aspoň 1 cm) cibuľou; smäd som cez deň zapíjala tou najskvelejšou vodou, naťahanou do plechového hrnčeka rovno zo studne čo stála uprostred dvora,.....
Áno - takéto môžem - aj keď už len v spomienkach (no, aby som bola spravodlivá, niečo aj reálne - Ajuška, šmalc bol jedinečný 
).
Inak keď hovoríme o šmalci - všimli ste si, že dnes keď si aj kúpite v obchode slaninu, že si ju vytopíte - masti síce máte - ale oškvarky ani omylom - čo vám zostane sú akési divné omrvinky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Adrienka vidím ťa (sa) v bielom tričku a vláskami pod uši zastrinutými. Začahuješ sa s tým hrnčekom cez okraj studne a trochu ti kvapne na holé nohy otlčené od hrania v záhrade. Ja vidím teba a či seba?
K masti a oškvarkom : ešte niekedy vám zavoňám našou zabíjačkou. To sa tešte, pravou kopaničárskou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ja by som povedala, že všetky deti, čo chodili k babke na prázdniny
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dumám, aké detstvo majú moji drobci. Ako sa budú spätne hľadieť na tieto časy. Ich babky majú DVD a satelity a zo studne by som radšej nepila 
. A práve mi došla MMSka. Ado stojí na dvore v ruke metla a cvičí so sesternicami spartakiadu. Aj to je leto... síce bez studne, ale pre mňa krásne 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
No vidíš, ono sa vždy niečo nájde. Moji tiež nemajú babičku na dedine, ale chodili sme furt do tých Tatrov a tam to bolo napríklad aj o chodení po potoku (alebo cez potok na druhú stranu k hotelom) - to bolo pre decká úúúúúúžasné dobrodružstvo, kým boli menší, tak som ich ako mačka jedného po druhom prenášala (nie v zuboch, neboj) na druhú stranu, potom neskôr už iba za ruku pridŕžala a akí boli hrdí, keď to už zvládali sami!!!! Minulý štvrtok sa tam Barča za nami zastavila cestou domov zo Slovenského raja - jedna z prvých vecí čo urobila - utekala si pobehať po potoku.
Ďalším "typickým" dobrodružstvom bolo túlanie sa po lese v štýle pravekej tlupy - presúvali sme sa z miesta na miesto a "spásali" sme všetko, čo sme naokolo našli - lesné jahody, maliny, čučoriedky, černice a dokonca tam boli miesta, kde v lese divo rástli aj egreše a ríbezle.
Podmienky sa trochu zmenili, ale myslím, že ešte aj dnes je dosť priestoru, aby si deti užili "romantiky".
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamamata nezabudnutelnee spomienky..prezuiivala som to stebou ako som to ciitala...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ďakujem fantika.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Priam som sa videla v tvojej kuchyni, skrcena na lavici a vychutavajuca si tu uzasnu atmosferu a vonu cajika- a tvojho zivota...prekrasne
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mikve, lavicu nemám, ale jedna stolička ešte nejaký piatok je voľná. A ak by si si chcela namiešať tú zmes tak:
lipové bolo detstvo, materino dúšková puberta, levandulové čerstvé materstvo a čul je mätové ( však mojito to istí, nie 
?) a ešte štipku anízu by som dala.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dakujem Mamamata, vyskusam.... a mojitko aj moooozem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
som vedela, že tam musí byť lipa!!!!!!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
to je jak s tým koníkom za kopou hnoja... hehehe
v každej spomienke musí byť, však je to národný strom, nie?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
krasne...
Eva
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Dík Evi .
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keď prídeme v lete na chatu, tak zväčša jedna z prvých vecí, čo urobí naša Barča je, že vybehne na okolité lúky a o chvíľu sa vráti s hrsťou materiny dúšky a už si varí čajík - prevonia to v okamihu celú celučičkú chatu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
dievčence aj sa pridám,spomeniem na lesné maliny,susedových moruša,tvarohové šišky od susedky ktoré nikto nevedel tak dobre urobiť.....
zemiaky v šupke varené pre prasa hmmmm a aké boli dobré,sáčkové polievky čo sa vtedy u nás varili len pre psa a my sme sa išli za nimi zadrhnúť
a nemôžem vynechať BB pudink ktorý sa u mojej babky varil v litroch a rozlieval do hlbokých polievkových tanierov....
Ďakujem,spomenula som si na čo som si dáááávno nespomenula
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Noemi k pudingu (už som to tu tuším písala, ale nedá mi, oslintala som si klávesnicu pri spomienke naň, tak možno si oslintá aj niekto iný - hehehe, škodoradosť).
My sme mali 2 varianty BB pudingu:
1. do hlbokých tanierov a v strede čerešnička. Keď to vychladlo, tak sa okolo urobila taká jamočka a do nej trochu šťavy sa vyzrážalo.Mňaaam,
A druhý - čučoriedkový! Na ešte horúce sa dal čučoriedkový kompót a ešte na teplučké taká tá cukrárska čokoláda, čo ju po gramoch rezali. To sa ti taaak krááásne rozpíjalo a topilo. A my sme chodili furt na "duplu" tej čokolády, bo sme ju zvrchu pojedli. To ani nič iné sa nemuselo variť 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moruša - ó, áno, to je ďalšia z tých "vecí", čo nevyhnutne patria k spomienkam na minulosť. Aby to nebola minulosť definitívna, ja som si v záhrade pre istotu jednu pred rokom zasadila
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zvláštne, aj ja mám veľmi dobrú kamarátku Macku a veľmi pekne vonia. Je krajčírka a keď mi niečo šije a je to hotové tak je to tak krásne navoňané jej domácnosťou, že zaborím nos do látky a čuchám. Skrátka Martinky voňajú. A milujem aj vôňu nášho malého jednoizbového bytu, keď sa vraciam z vonku, to je domov, aj keď maličký a stále rozhádzaný, lebo sa tu strašne zle udržuje poriadok. A ešte milujem vôňu môjho muža a vôňu našej 9-mesačnej Marušky, keď ju prezliekam a dávam prať oblečenie, tak sa najskôr načuchám tých "špinavých" handričiek. A ešte milujem vôňu starých kníh a knižnice celkovo a ešte vôňu v kine.
Staré kino na predmestí, kde sa ledva, ledva zmestí tridsať ľudí postojačky, prázdna kasa predavačky.Vitrína- jej popraskané rámy, program, čo snáď nikdy nebol vypredaný. Múry, ktoré zažili už aj suchá aj povodne, pôsobia tu takpovediac esteticky nevhodne. Len starý pán v bielom saku, čo vždy pekne pozdraví, občas príde na kus reči o ľuďoch a o zdraví. A film, ktorý stále hrajú ho vonkoncom nenudí. Pohľady do starých kín a do ľudí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Krásne si ten koniec zrýmovala 
.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
mamamata,ty tak krasne pises....
velmi rada to citam...
je to nadherne napisane,tak citovo,ze som si to vedela predstavit a "ovoniat"
no a v zavre mi az slzy vyhrkli........
je uzasne ako vies vlozit zivotne okamihy do"kopky"v prispevku na nanicmame 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ježiš cookies, ja ťa zožeriem, za tie poklony - dúfam, že máš hrozienka a kúsky čokolády ako pravé cookies.
Nie, ďakujem. Ja sa snažím. Nebudem neskromná, som rada, keď pochválite. Vieš, ono sa to píše a skladá samo. Tam myšlienka, tam vetička a potom sa to zo mňa rynie a nadpája samo. A na konci blogu som obyčajne sama prekvapená, kam som sa to dostala a čo všetko so vynechala a nepoužila z toho čo som chcela 
.
Ešte raz ďakujem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
aj hrozienka a cokoladka aj vanilkova vona smahnuta skoricou...
rada pochvalim ak je dovod...si talent na "romnticno"a spomienky vies krasne preniest do reality..nevtieravo a dycha z nich prijemna nostalgia.
Napis knizku,ja si ju isto kupim medzi prvymi ak nie prva 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Nechváľ, viem to naspamäť, ale nie je to z mojej hlavy. To pred tvojimi výtvormi klobúk dolu. Je to zvláštne ako to všetky vnímame rovnako alebo aspoň moc podobne. Čajík bylinkový, koláčik alebo buchty aj ten bb-puding, žihľava (doteraz volám žihľavový čajík húskovým čajíkom), vonia mi po malých húsatkách, keď som ich pásavala. O tom by sa dalo písať furt.
Ešte mi vonia jar, keď sa topí sneh a zem tak zvláštne vonia. Aj vlahé večery, aj teraz, výjdite pred dom alebo sa strčte do okna a privoňajte si.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Normálne si ma vyhnala von. Ticho všade. A na moj dušu, ja by som tvrdila, že počujem cvrčka v diaľke, taká tíš. Pošmátrala som po balkóne a orosila si ruku. Na lískoch mäty pozbierala kvapočky večerného dažďa a privoňala k majoránke. Lenadula mi tuším vyschla, len také štetinky ma pošteklili. Ale z tej tmy my zasvietil nechtík. Jediný rozkvitnutý.
A k húskam - ešte niekedy napíšem blog. Až sem cítim tie "šprtance" a pach smesky, varených vajíčok a žíhľavý. A počujem to gaaaaaagaga.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ako vždy moja na jednotku
Aj si ma rozplakala
ako som si spomenula na babku stojacu pri peci na ktorej vo veličiznom hrnčisku varila jahodový džem. Tá stará pec je tam dodnes a ked zatvorím oči, viem si pri nej predstaviť babku v nádherne naškrobenom bielom ručníku, ako veľkou drevenou varechou mieša ten voňavý džem.Mňam a ako chutil. Taký už dnes neurobí nik. A ani len tie naše čepce nie sú tak krásne škrobené, ako voľakedy.Ešte mám po babke starý vlniak, čo na fašiangy nosievala, a ked k nemu privoniam, začujem niekde v diaľke tony piesne a už sa teším na tie Dožinky v sobotu. cítim vôňu čerstvo voňavého zo žatvy. Vidím ženy v pracovných krojoch udupávať humno a mužov s kosami a moju Sabínku v kroji tancovať, v bielych naškrobených rukávcoch po babke. Som hrdá a aj ona by bola.
A vieš na čo som si ešte zmyslela? Na vôňu práve čerstvo vyvetraných páperových duchien v tej najčistejšej, najvyvetranejšej spálni v dome mojej babky.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neboli sme niekedy rodina? Ja ti mám taký dojem, že áno. Vyluftované periny, naškrobené ťažké duchniščá a v tých ssa spalooooo ... ajajaaaaaj
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
V zime ked som si mala do nich ľahnúť, nechcela som, kým mi ich babka nezahriala veľkou žehličkou do ktorej sa vkladali uhlíky z pece-pamätáš?
A ráno boli tak krásne tepľučké, že sa mi nechcelo z nich. Ach jaj, já chcem babkúúúúúú
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Mám rada jednu vôňu, vôňu nových pasteliek, peračníka, vôňu zošitov. To je vôňa nového školského roka. Bez tejto vône si neviem svoj život predstaviť...A že sa prázdniny o chvíľu skončia? Nevadí, aj to patrí k životu.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj, tak tto je fakt pekne. Aj mne niektori ludia jednoducho vonaju. A nielen moj manzel i ked je spoteny z toho ze pol dna hadzal strk, ale napr moja kamaratka co je teraz u nas. Mame ju velmi radi. Vola sa Martinka ale ja nevime preco od toho dna co ju poznam a uz to budu 3 roky ju volam Macika. Tak to prevzali aj vsetci ostatni. Dvojcata ju tiez maju velmi velmi radi.
To co si pisala o tom caji, to bolo nadherne. My byvame v dome po mojej babke a ked som piekla ovocny osuch, presne som mala pocit, ze som sa vratila do detstva, ked nas bol plny dvor deti a ona piekla jeden plech za druhym. Niektore vone sa vymazat nedaju