Nie je ten náš syn veľmi hovorný (pokiaľ sa nejedná o PC hru )
Vydolovať z neho niečo ako pochvalu, nedajbože nejaké vyjadrenie vzťahu či citu je priam nemožné. Po pravde, ani sa nečudujem, toto (na rozdiel od manžela) robí problém aj mne. A tak si užívam aj každý jeden náznak niečoho pozitívneho.
Na strednej, kam chodí, majú zavedené, že z každého predmetu píšu raz do roka písomku z celého učiva, vo všetkých triedach naraz. Taký malý monitor.
Minulý týždeň písali z informatiky - jeho obľúbený predmet. Snažila som sa z neho vydolovať, o čom to bolo. Nakoniec som položila otázku: "Myslíš, že by som to zvládla aj ja?" On sa na mňa pozrel a sucho zahlásil: "Mama, keď to zvládli moje spolužiačky, ty by si to zvládla určite"
Tak som nad tým chvíľu rozmýšľala a rozhodla som sa to zaradiť do kategórie Pochvaly a Vyznania Asi maximum, čoho je v tomto štádiu schopný. A ja ďakujem aspoň za toto.
Srdečne blahoželám

Mám doma podobný unikát, kus starší ..., vždy je to o uhle pohľadu či nahľadu 