reklama

vztah so sesternicou

mandy , 16. 11. 2012 - 20:30

reklama

Dost casto sa navstevujeme so sestrou. Ma 5 - rocnu dceru, moja dcera ma 2 roky. Vzdy sa na nu velmi tesi, chce sa s nou hrat. Ale sestrina dcera nemoze nasu malu ani vystat. Strasne na nu ziarli, zazera na nu, ked si mysli, ze ju nik nepocuje, tak jej nadava. Ak ju na chvilu pustim z dohladu je schopna jej fyzicky ublizit - hryzie ju, bucha. Hracky jej nikdy ziadne nepozicia. Ked idem na navstevu k sestre, vzdy ich musime drzat oddelene, moja dcera chce ist za nou, ale ona sa radsej zavrie do izby, a tak sa kazda hraju v inej izbe. Chcela by som, aby sa ich vztahy zlepsili, ale neviem ako na to. Snazim sa jej trochu dohovorit, aj ju pomojkat, aby neziarlila, aj sladkost donesieme vzdy pre kazdu rovnakeho druhu... No ale asi nenarobim nic, pretoze sestra to nijako neriesi a starat sa jej do vychovy nechcem. Takisto sa nechcem prestat s nou navstevovat. Situacia je o nieco lepsia, ked su ony u nas, vtedy sa aj pohraju, pretoze sa hraju s nasimi hrackami. Problem nastava len vtedy ak si ona donesie nejake hracky z domu. Vylozi si ich, ale nasa mala sa na ne nesmie ani pozerat, nieto este chytat do ruk.
Ako mam reagovat ja? Jej mama to absolutne ignoruje, maximalne je trosku napomenie, ale vtedy zacne plakat a vrieskat a vydobyje si svoje.
Viem, je to jej dcera, a ja jej nemam pravo hovorit do vychovy. Len nechcem, aby moja dcera prebrala takyto model spravania, nechcem aby sa citila v jej pritomnosti ohrozena. Poradite?


reklama


reklama

Buba (bez overenia), Pi, 16. 11. 2012 - 21:40

Skor by to malo byt opacne. Dvojrocna by mala kricat moje, moje, nechciet sa podelit s hrackami, hryzt a kopat. To je vek, ked je to "normalne". Patrocna by uz mala vystupvat v ulohe opatrovatelky, robit si z malej zivu babiku, napodobnovat starostlivost dospelych. Samozrejme toto je len Tvoj pohlad, Tvoja sestra, ci neterka by to mozno podali inak. Podla mna to neries. Nesilte to, nechajte sa hrat dievcata kazde zvlast. Mozes risknut rozhovor so sestrou, ale je realna sanca, ze sa urazi. Trojrocny rozdiel v tomto veku je velky, museli by si povahovo sadnut, aby sa spolu zahrali.

púpavienka, So, 17. 11. 2012 - 08:40

Myslím že také veci sa nedaju vyriešiť iba rozhovorom, jednoducho si nesadli a ich cesta bude oddelená. Dokonca ani ta jej mama nezmení to jej správanie, iba čo sa bude dievča viac pretvarovať a nakoniec ked ju nikto nevidí aj tak urobí zle.
Svojej dcére vysvetluj že to nie je pekné správanie, ale každý sme iný.

stelinka, So, 17. 11. 2012 - 11:37

Možno by pomohlo, keby ste sa spolu s deťmi hrali aj vy dve a priamo, či nepriamo ukazovali vzor správania.
Ak sú deti zatiaľ jedináčikovia, správajú sa každé po svojom.Váš domáci "kolektív" im môže byť nápomocný pri spoznávaní nových situácií.
Ukážte predovšetkým vy dve ako si rozumiete a vymýšľajte si také hry, aby deti neboli odkázané samé na seba.Stavajte na tom, čo deti a vás spája.
Nech sa vám darí. Slnko

mandy, Po, 19. 11. 2012 - 13:53

Dakujem za postrehy. Zlomené srdce
Stelinka, s detmi sme skusali aj spolocnu hru, ale neviedlo to k nicomu. Neter sa s nou odmietala hrat, odmietala sa pripojit, dupala nohami. Tak sme to vzdali.
Margori a Buba, asi bude pravda, ze 3-rocny rozdiel je v tomto veku prilis, a nebudem to riesit. Len vidim, ako dcera opakuje spravanie po nas vsetkych - po rodicoch, synovi. Vsetci naokolo ju nejako ovplyvnujeme, svojim spravanim ukazujeme aky sme, formujeme ju. Len sa bojim, aby nezacala opakovat aj spravanie netere typu - nedam, nepoziciam. Asi trosku obmedzim navstevy u nich doma. Snad je uz natolko rozumna, ze jej dokazem vysvetlit, ze taketo spravanie nie je pekne.

lydusha (bez overenia), Po, 19. 11. 2012 - 17:44

Mandy, toto spravanie sesternice je sice take, ake sa ti nepaci, ale je bezne aj v realnom svete. Maminy maju tendenciu svoje deti pred krutou realitou chranit, no lepsie by bolo naucit ich, ze aj takyto ludia su na svete. Keby sa s lakomstvom a neprajnostou nestrela teraz, strela by sa skor ci neskor v skolke, v skole...A neboj sa toho, ze by tvoja mala ostala lakoma...nech si skusi aj toto, byt lakoma....jej sa to vrati a nauci sa, ze ked neda ona, nedaju ani jej. Moja Lucia bola taka, nie, moje, nedam...a zistila na pieskovisku, ze ked neda- nepozicia ona, nepozicaju deti jej a ked sa nepodeli s kolacikmi, nepodelia sa deti s nou...
Netreba deti silou mocou ochranovat, treba ich ucit zit, aby jedneho dna vyrastli na sebavedome, sebestacne deti, ktore sa v zivote nestratiaÚsmev

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama