AHOJTE,stale si tu vylievam svoje srdiecko ked ma nieco trapi.V nedelu sa mi stalo to ze ked som isla s priatelom po dceru ( bola u otca na vykend ) tak nechcela ist domov a plakala ze chce byt s otcom.No co som mala robit ? ja som ju vzala od neho a sli sme si svojou cestou.tie stretbutia su velmi trapne ( byvali manzel a priatel ) ale ja chcem ( a aj moj priatel ) aby sme po malu chodili spolu ved preco nie ved byvame spolu...hmmm,a este ako mam naucit malu aby posluchala mojho priatela ved on sa tak k nej milo aprava vsetko jej dava a vlastne aj mne co len nam vidi na ociach...boze niekedy mam pocit ze moja dcera je uplne mimo z toho...nepocuva,place a je nervozna.ako mam vlastne ju vychovavat ? ved sa obaja snazime ako sa len da.uz nemam siil...
moja dcera ma 2 a pol roka a ja jej vysvetlujem niekedy iste veci a mam pocit ze mi nerozumie
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ty chceš od 2,5 ročného dieťaťa aby chápalo, že má byť tvojmu partnerovi vďačné? Veď ono nechápe ani to, prečo nemôže byť s tebou a tatinom súčasne. Dieťa potrebuje cítiť lásku, tú nech jej tvoj priateľ dáva a ostatné sa upraví vekom. Držím palce, dvaja ockovia na jedno malé dieťa je priveľa.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
u takeho maleho dietata by som zachovala, co ti radi ribisska. udrz postupnost. ona prva, potom tvoj priatel. aj keby on mal mat pocit, ze uprednostnujes dieta. je to tak. ono stratilo zazemie a kompletnu rodinu a on do nej pribudol ako niekto novy, nie niekto, kto tu vzdy bol. v jej ociach nema zrejme presne rodinne zaradenie a je svojim sposobom rivalom ako byva aj novy surodenec.
ona potrebuje v prvom rade istotu, ze rozvodom sa az tak vela nezmenilo. a hlavne istotu, ze nie je nutne, aby prijala tvojho priatela ako noveho otca. ze ked nechce, nemusi. len ked jej das cas, sama rozhodne, ci ho chce alebo nie. dospelemu mas problem v oblasti citov nieco nanutit, dietatu nenanutis ani to.
a slovne jej toho moc nenavysvetlujes. moja dcera ma skoro taky isty vek ako tvoja a som si ista, ze rozvod a noveho cloveka v dome by som jej mala problem vysvetlit len slovami. ide o ciny, ktore vidi a chape. ked vidi, ze je u mna prvorada, nepotrebuje vyvetlenie, ze ju vzdy lubim najviac, aj ked je tu niekto iny.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
cicus, neviem kolko ma dcera, ja toto stale riesim - alebo skor neriesim so 4rocnym synom. nejde o to "spracovat" dieta aby posluchalo koho uznam za vhodne. ja mu len vyberiem spolocnost a je na nom, ako sa v nej zaradi. mozem rozdavat rady a usmernenia, to je asi tak vsetko. skor si myslim, ze by tvojho partnera a dceru zblizila nejaka situaci, zazitok, poznanie. stavanim partnera do pozicie autority sa mi zda neziaduce.
a s milym spravanim, pripadne obdaruvanim. kamaratka na mna mrkla a vyhlasila, aha ja sa s nim (mojim synom) skamaratim. zavolala ho, ponukla mu cukrik a povedala, ze budu kamosi. teraz ked sa stretneme, drobec sa pozdravi a pyta cukrik od "jeho kamosky". jasne, ze cukriky furt po vreckach nenosime a tak odbehne prec. a pritom s ostatnymi ludmi pokeca, popredvadza sa ... no v tomto pripade NIC. obcas je to dobry trapas, ale sama si za to moze. 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
hihihi, ariesa, krásny príklad... kamaráti za úplatu 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Porekadlo vraví koľko hláv toľko rozumu ale na tento 
smutný príbeh musíte vyriešiť vy dvaja - chce to iba čas a trpezlivosť z princezničku tebe a priateľovi prajem aby ste boli čím skôr šťastná rodinka. A z manželom v pohode pre dcéru hoci sa to málo kedy darí.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...Dávidko mal tiež asi 3roky,keď sme sa "už s našim Majom" začali priateliť, keď sme začali samostatne bývať, prvý rok to bolo kruté, keď chodil od otca+starkých, strašne plakával, nechcel vystúpiť s auta, polhodku stál na chodbe a hádzal sa o zem, po polhodine jak keby sa nič nestalo- takýto kolotoč trval skoro rok...neviem presne povedať či to chce len zvyk, alebo vek dieťaťa aby to pochopil...ale vytrvalosť skoro vždy prinesie ovocie, takže nechať dieťa vyplakať, keď sa ukľudní, vysvetliť, že môže byť rada, že má okolo seba toľko ľudí čo jú maju skutočne radi(mamina, tatino,priateľ,atď.)...a fakt vytvárať jej rodinné zázemie, a spoločné príjemné zážitky(napr. my často chodíme na výlety)...držím palce,trpezlivosť ruže prináša 
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj Cicus, pises ze ti pride trapne ked chodis s priatelom k byvalemu pre dceru.Mozno to ona tiez tak citi, mozno jej to je trapne a nevie ako sa ma chovat.ale ako ti pisu dievcata, myslim si ze to chce trpezlivost, ak je k nej tvoj priatel laskavy, mozno by to chcelo len aby sa jej konkretne trochu viac venoval, nielen ked ste vsetci doma, ale mozno nieco co by mali len oni dvaja spolocne.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Moj syn (4 r.) s mojim partnerom (nie biologicky otec) maju take svoje aktivity, z ktorych ma vylucili (ze som baba) a vtedy drzia pokope, az pomaly ziarlim (opravy, majstrovanie a pod); mozno by cosi podobne pomohlo aj u vas. Tiez obcas haluzim a riesim, ze krpec by mohol aj viac respektovat (ale to sa tyka aj mna)... Neviem. U nas je (kvazi)antiautoritativna vychova z mojej strany, (kvazi)autoritativna z priatelovej a neposlucha nas rovnako Tiez treba dodat, ze je to ako na sinusoide; ma posluchacie obdobia striedavo so vzdorovitymi svojhlavymi... Z mojich skromnych doterajsich rodicovskych skusenosti radim neznasilnovat k nicomu (ani laskavymi manipulativnymi metodami )
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
opýtala si sa dcéry ako sa cíti? vysvetlila si jej že tvoj priateľ v žiadnom prípade nechce nahrádzať jej otca? uistila si ju že či si ty s jej otcom, alebo už nie si s jej otcom, tak ty budeš stale jej mamina a on jej ocino? nemusíš vkladať svoju dceru do krabičky, ktorá jej môže byť pritesná, alebo nepohodlná. nežiadaj od nej aby uznala každého tvojho partnera, ktorý u vás bude. nechaj to všetko na ňu a skôr daj na jej intuíciu, deti velmi dobre vedia odhadnúť povahu človeka a niekedy to aj nahlas povedia... / ak doveruju svojim rodičom že ich za to nezbuzeruju aby boli ticho /
pýtaj sa jej čo cíti, čo sa jej páči, čo sa jej nepáči... ona sa môže báť že sa budeš snažiť vymeniť " vaše poradie " ... myslím tým že ked si tu bola najprv ty a jej otec, potom ona a až potom tvoj priateľ, tak to aj zachovaj. ona len môže cítiť že sa partner bude chcieť " predbehnúť " a vtedy sa môže toto diať... a to by ste išli proti prúdu... neviem síce kolko má tvoja dcera rokov, ale nech ma aj tri, alebo 15.. nezabudni že cíti... a ty ako jej mama to chceš vedieť milo a citlivo, ok?