reklama

ako dalej

lory , 21. 10. 2009 - 00:29

reklama

pekny vecer

sama neviem ako mam zacat ocitla som sa v nelahkej ulohe a prezivam s manzelom ani neviem ako to mam nazvat nesulad? myslim ze je to slabe slovo a kziza zasa prisilne. do vztahu sa nam zaplietla tretia osoba ktora sa pasovala do ulohy poradcu, mojmu manzelovi som velmi neustupne dala najavo ze to nepripustam a myslim ze to aj pochopil, ale je tu este jeden problem a ten suvisi s alkoholom, napisala by som to asi tak, chcela by som poznat hranice akejsi tolerancie kedy mozem manzelovo pitie pokladat iba za neskodne pitie. manzel je schopny po narocnom pracovnom tyzdni resetovat pri pohariku a neskor aj flasi tvrdeho alkoholu. robi to sam a pomaly sa to stava pravidlom. rada by som poznala nazor aj odbornika a samozrejme aj osobne skusenosti ludi ktori nieco take zasili alebo sa s tym denno denne stretavaju ako k tomu pristupovat a ma vobec zmysel zakazovat,nechcem aby sa mi to vymklo z ruk a moj muz sa citil vo svojej domacnosti ako vazen a ostro sledovany.


reklama


reklama

Slnieckova, St, 21. 10. 2009 - 08:02

Takto... Nezalezi ani tak od intenzity, ale od pocitu potreby. Tj ked ma clovek pocit, ze si musi vypit, ci uz poharik alebo dva, alebo celu flasu, klasifikuje sa ako alkoholik. Su ludia, ktori piju len raz rocne (napr.cely vikend) a aj ti sa povazuju za zavislych (tak to mne vysvetlil lekar).

keka1, St, 21. 10. 2009 - 09:09

lory - hranice tolerancie sú presne tam kde si ich stanovýš ty sama. Ty najlepšie vieš čo je pre teba únosné.
A čo sa týka manželovho pitia ,ja mám takú skúsenosť ,že musí chcieť prestať on sám a ked nebude chcieť tak ako ten môj tak si nepomôžeš lebo ked niekto tvrdí že nepije tak mu ani nemôžeš pomôcť a ani sa sním otom baviť lebo on nepokladá to svoje pitie za niečo zlé.
Ja som osobne skúsila všeličo ale nič mi nepomohlo,tak som sa rozviedla lebo pre mňa to bolo už neúnosné a nechcela som tak žiť daléj.
Objímam Objímam držím palce aby ti to dobre dopadlo.Objímam

fidorka, St, 21. 10. 2009 - 10:22

Hranice tolerancie-tie má každý z nás niekde inde...aj ten čo pije,aj ten čo s takým človekom žije...
Tvoj manžel zrejme "nemá problém s alkoholom"-podľa neho,ale u teba asi tú hranicu už prekročil,keď ťa to trápi a chceš to riešiť-to znamená,že sa nezhodujete v tomto bode a máte problém,ktorý musíte riešiť.
Ale pokiaľ on nepochopí o čo tebe ide a stále "nebude mať problém",tak sa vám to nepodarí,lebo ako sama píšeš,musí chcieť aj on.Ani dieťa násilím nedonútiš robiť to čo chceš len ty,tak isto ani dospelého človeka.
Žiadne veľké rady ti dať nemôžem,lebo s tým nemám nejaké mimoriadne praktické skúsenosti,len odpozorované z okolia.Niekedy to býva dlhý a ťažký boj,niekedy aj celá vojna prehratá...je len na tebe,či máš odvahu,silu a chuť sa do toho pustiť.Ale držím ti palce,aby ste si k sebe cestu našli,určite to ešte nie je stratené medzi vami.Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama