čas pre seba

Diskusie Naničmama.sk: 

Ahojte mamičky.
Som tu nová a potrebujem sa naozaj dať trošku časovo dokopy. Mám 3 deti, 13 rokov, 5 rokov a najmenšie 4 roky.  Manžel je dosť pracovne vyťažený, a ja teda pracujem pomenej a snažím sa všetok čas čo mám venovať deťom. Problém ale je, že už ani neviem kedy som naposledy zobrala do ruky knižku, alebo si sadla sa čajom k televízoru k nejakému pohodovému filmu. Od rána do večera som v jednom kole, a na dovolenky síce chodíme ale viete aké to je s 2 neposednými deťmi ktoré majú viac elánu a energie ako celá škôlka dokopy a s jedným chlapcom ktorý pomaly kráča do puberty. Nemyslite si, že ic nemám rada alebo niečo podobné, keby sa dalo tak sa pre nich rozkrájam, ale už po tých rokoch by som chcela aspoň na chvíľku vypnúť a zrelaxovať. Ako na to ? Riešite aj vy niečo podobné ? Alebo ste to riešili v minulosti ? 

4 a 5 rokov sú ešte prckovia. Ale zas už nie takí malí, aby nevedeli pochopiť, že teraz mama chce čas pre seba. Čo si predstavuješ pod tým relaxom? Koľko času by si potrebovala?

Kedysi bol aj tu na NM taký pekný článok o finančnom šetrení. V podstate bol o tom, že si odložím napr. 5% a potom zo zvyškom "hospodárim". Takže takto to robím ja ale s časom. Viem, že chcem zajtra 4 hodiny pre seba a tak napr. 3 dni makám bez oddychu, lebo tie 4 hodiny mi za to stoja, robí sa mi potom lepšie (som motivovaná) a viem si rýchlejšie zadeliť priority (koľko somarín som ja zo života vyhodila, napr. pozeranie TV). Skús to.

Proste si najprv povedz, že dnes od 18,30 do 19,00 budeš mať vyložené nohy a basta. Zisti, čo netreba - napr. 13 ročné dieťa vie sa na pol hodinu postarať o menších či zvládne ľahší nákup, večera sa dá navariť aj na 2 dni, alebo ja neviem .... proste si nájdi niečo, kde sa to dá ukrátiť.

každý to má nejk inak v živote ťažké. Tým chcem povedať, že ja som sa nestarala o 3 deti, iba o jedno. Ale zato som bola dosť hodne vyťažená v práci.

V určitom momente som si povedala, že to teda nie a prihlásila som sa do výtvarnej. Bol to od detstva môj sen, tak som zašla do ZUŠ a presvedčila, aby otvorili ročník aj pre dospelých. Asi sa im to osvedčilo, elbo odvtedy je ten ročník stále, už tuším viac ako 10 rokov. Ja som vydržala chodiť tuším 2 roky. Bol to parádny relax a tatino sa musel zorganizovať tak, aby bol jeden deň on doma so synom.

Neviem ale mala som dve deti dva roky po sebe, nemala som v meste ani v blízkom okolí rodinu, každý druhý víkend sme chodili k rodičom a teda ja som sa musela vtesnať so všetkým do tých dni čo som mala pre svoj domov a deti, ale knihy som sa nikdy nevzdala až teraz ale nie kvôli času. Nevedela som si ísť ľahnúť po obede s deťmi ale zato som išla za šijací stroj a šila a ak sa mi nechcelo tak som zobrala knihu a čítala, knihu som si brala aj do parku. V tom čase som si vymedzila jeden deň na plavareň, chodila som trištvrte roka, bolo to veľmi fajn o deti sa musel postarať muž. Viem teraz je práca ina, ale potom sú aj opatrovateľky, prečo si nezobrať aspoň pár hodín pre seba. No tiež je pravda aj to že deti treba viesť k tomu že aj mama nie je iba stroj a môže byť unavená alebo potrebuje kľud.

" deti treba viesť k tomu že aj mama nie je iba stroj a môže byť unavená alebo potrebuje kľud" ÁnoÁnoÁnoÁnoÁno

A budeme prekvapené ako rýchlo to aj malé deti pochopia.

Začni tým, že si nájdeš relax mimo domova, pôjde to ľahšie. A malo by to byť pravidelné - fitko, krúžok, ZUŠ - ako písala Dáša, stačí sa opýtať v ZUŠ a ie to. Ja som takto začala tancovať. Potom sa rodina naučí fungovať aj bez Teba. Od marca som začala chodiť do práce, na 7:30. Keď majú chalani školu, tak im nachystám raňajky aj desiatu. Cez prázdniny sa musia postarať sami, inak ostanú hladní - majú 11 a 12 rokov a zvládnu už aj kakao. Síce, keď vidím, AKO varia, tak ma nadhadzuje, ale musím sa udržať Pohoda A 13 ročný puberťák by kľudne mohol s prckami hrať hry - oni sa hrajú pexeso, človeče a pod., a Ty si čítaš. Ale relaxovať treba začať mimo domu - ak Ťa budú mať na očiach, budú počítať s tým, že si k dispozícii, musia sa naučiť, že nie si a potom to pôjde aj doma, keď im povieš, aby Ťa nevyrušovali, že i potrebuješ oddýchnuť. A neboj sa zavrieť dvere na izbe a byť tam sama Slnko

Nad opatrovateľkou sme už premýšľali, ale neviem sa zbaviť pocitu že tým svoje deti od seba odstrkujem. Bojím sa aj toho, že čo ak s nimi nebude vychádzať dobre, a oni budú tráviť čas s niekým kto im nerozumie tak ako ja. 
Na tú otázku koľko času chcem mať pre seba, stáćí mi málo, len aby som sa opäť vrátila aspoň nachvíľu ku knižkám lebo to ma napĺňalo celý život. 2-3 hodinky za týždeň by bolo úplne super. 
No asi to budem musieť nejako vyriešiť aby sa dokázali zabaviť aj sami, už som skúšala najstaršieho syna nejako dostať k tomu aby so súrodencami trávil viac času, aby na nich chvíľu dával pozor, ale to je to posledné k čomu ho dostanem keď celý deň lieta po zimáku.
S manželom je to naozaj náročné pretože pracuje od 7 od rána a domov sa vracia okolo 5, ale zase veľmi pekne zarobí a nie je to nejaká stresujúca robota, len zdĺhavá. 
Ako ste vy vysvetlili deťom že "nie ste stroje" ?  

viem je celkom oná doba,iné nároky...ja som deti mala naučené tak že od malého mala po 1900h.patril večer tzv.mne.Vysvetlim prišli sme s porodnice vtedy sa deti kupali každý vecer a to kupanie bývalo o1830 pri všetkých troch detoch:Tá hodina 1830 bol rituál a znamenie skludnenia sa a ked boli váčší večerniček pozeKvietokrali umytí,najedený a odchod do izbičky a ešte jedna prečítaná rozprávka neskor z kazety Jurošík do nemoty-vedeli ho naspamať.Ked aj nespali mohli si pozerať knižky prípadne porozprávať sa ale ja som mohla v pokoji podorábať robotu a ak by som bola pred telkou tak jedine s ručnou prácou a v posteli alebo na WC aspon jednu kapitolu z knihy...

Ked zacali chodiť myslím do 3triedy večerný cas som posunula na 2000h a tá platila aj v lete.

Mnohé maminy ma budú mať mozno za diktátora ale určité pravidlá museli rešpektovať.napr.nemali sme umývačku čiže od mala dostali utierku a ako utreli tak bolo,potom dostali služby,takisto pri čistení zeleniny malý nožíček a ideme,pri zaváraní-močili ruky aj s tričkom s uhorkami,slivkami aj ukladali do pohárov aj ked som to potom musela preložiťnanovo,pri skladaní prádla si triedili samy ponožky a spodné prádlo..Vianočné upratovanie-vypratala som linku dostali handičky a podho vytrieť spodné poličky,šuplíky tak isto sklo v obyvačke také čo mi nebolo velmi srdcu blizke jeden umýval v lavori druhý leštil..uraz sme nemali ani jeden! Ale zas ked sme išli na nákup že niečo potrebovali do školy alebo na oblečenie výber bol na nich samozrejme v určitej cenovej hladine ja som len zaplatila.A z obchodu ked som prišla tak s jednou čokoládou pre všetkýcha vzdy jeden z nich ju rozdelil pre každého ešte sa pásik sa odložil ked bol muž v robote,prípadne s baličkom keksov.To aby sa vedeli podeliť..Synátor si našiel prvú brigádu (načierno)ako siedmak.Dcera sama od seba upiekla prvý koláč(a bol jedlý) ked som nebola doma a to chodila do 6tr..Myslím,že tak ako sú práva sú ajpovinnosti...tak rodičov ako aj detí. je na každom ako si to zariadi.Kvietok

Veľmi sa mi páči ten systém pevného večerneho kľudového času, škoda len že som to nerobila aj ja takto napevno keď boli malí. Teraz už neviem či sa to bude dať spraviť. Pravidlá musia byť, takže určite nie si žiadny diktátor. Máš úplnú pravdu. 
Ešte ma tak napadlo, nepoznáte niečo čo ich dokáže nachvíľlu zabaviť aj samých ? niečo pre malé deti, kde si budem môcť na chvíľu vyložiť nohy kým sa sami zabavia. Ale niečo inteligentné, čo ich trošku zabaví ale nie sú to nejaké stupídne počítačové hry.  

možno zdanlivo to nebude súvisieť, ale skús sa začítať do týchto článkov

Deti netreba zabávať každú chvíľku, treba im nechať aj čas, aby boli sami so sebou. aby sa naučili aj nudiť.

Prečo si myslíš, že počítačové hry musia byť stupídne? Viem, že existujú rôzne tvorivé hry, kde dieťa stavia budovu, kreslí, alebo boli také tie podobné tetris, kde rozmýšľaš čo kde položiť, aby to sadlo. Ak je to riešenie a 2-3 hodiny týždenne, hoc aj pol hodinu denne, ja by som to neriešila. Veď ani mne nikto nehovorí, aby som pozerala náučný film miesto romantiky a podobne. A 2-3 hodiny v kuse " prehratia" ale určite treba zapojiť aj otecka alebo požiadať starých rodičov či opatrovateľku. A k tomu či nie je neskoro ... Nuž, rozmýšľanim čo by ako by a keby sa vec nevyrieši nikdy.

tak ja som včera s prekvapením zistila, že tí naši počítačový maniaci vlastne trénujú na olympiádu. Asi v roku 2024. Chcú do disciplín zaradiť aj hranie počítačových hier.... Takže ak hrajú vaše deti napríklad CS-ko, možno sa dostanú až pod olympijské  kruhy

kto neverí, nech číta https://www.cas.sk/clanok/581199/zblaznili-sa-toto-ma-byt-v-programe-olympijskych-hier-v-parizi-2024/

Veru usilovní sú tí naši chlapci. Chichocem saVeľký úsmevVáľam sa od smiechu po podlahe

Tí moji, už štyria, dospeli konečne do vyššieho levelu a voľajako spoločne idú nejakú hru vytvoriť. Ta som zvedavá , čo to bude až to bude, každý inde, každý iný ...., kde sa vlastne strtenú Úsmev

v nedeľu sme nášmu urobili priestor a nechali sme ho sameho s kamošom. aby sa mohli porozprávať. S kamošovou mamou sme medzitým išli na kávu. Prišla som doma a cítila som sa jak tá najlepšia na svete - veď som mu urobila priestor na stretnutie s kamošom. A keď som sa ho pýtala, či bolo fajn, že sa mohli pobaviť, prekvapene na mňa pozrel a zahlásil - ale ve´d mi sa cez pc bavíme každý deň niekoľko hodín.... Takže tak je to s tým stretaním - ani to nepotrebujú....

Našich chalanov v tom škôlkarskom veku bavili zažehľovacie korálky - skladali obrázky mozaiky, mladší si aj navliekal. Vydržali pri tom aj hodinu. Je to dobré na sústredenie a rozvoj jemnej motoriky. Ak si na to ešte nenarazila, tak pozri TU.

u nás bežalo lego ale také to falošné(bolo lacnejšie-kupovala som to vo vedierkach) hlavne že sa dalo z toho skladať..možno na 90% sme mali stále na chodbe postavené akože poľ.družstvo..a dospelí to rešpektovali..deti stále na tom niečo dorábali,prerábali s dotatkom však nám to nezburate?nič príjemné ked sme pozabudli a v tme na to skočil...hrešila som ako pohan.

Starši ked vedel sám čitať v 4.tr.prečital Čachticku pani čo mi zobral z knižnice-neriešila som či je vhodná,či porozumie hlavne že sedel nad knihou,dcéra s mladším zas hodne malovali vodovkami-igelit na zemi a papier a farby..Slnko

Nevravím že sú len stupídne hry, len keď vidím toho môjho najstaršieho, ako hrá napríklad to CS-ko, ti mi príde ako stupídne.  A argument že jedného dňa to bude olympijský šport pre mňa nie je akosi na mieste. Veľký úsmev 
Nejaké tie múdre hračky by som určite prijala ale to sa k nim musí človek nejako dostať. Verím že sa počítače, mobili atď., dajú využívať aj vhodným spôsobom pre deti. 

Tu niekde na fóre som našla tému o tej hračke kde dieťa musí perom označovať správny obrázok alebo niečo na ten spôsob, neviem to ale nájsť už. A chcela som sa len opýtať či neexistuje nejaká novšia verzia tejto hry teraz, prípadne niečo podobné. amätám si to aj aj ešte, a bolo to fajn na zabavenie.

Drahá zbytočnosť.

Pri takýchto "edukatívnych" hrách sa dieťaťu musíš aj tak venovať. Takže si nič nezískala. Kúp im plastové kolky, nech si ich postavia a skúšajú zhodiť.

Nie som si istá, že tým dokážem zabaviť 5 ročné dieťa. :( Inak prečo si myslíš že je to zbytočné ? Ja to vidím tak že sa zabavia a niečo naučia, plus získajú zručnosť s elektronikou. 

Pretože niktorá takáto hračka nefunguje štýlom "tu máš dieťa zlaté - hraj sa a uč sa". Nepodporuje totiž fantáziu dieťaťa, nie je variabilná a veľmi rýchlo zunuje.

A čo je to "zručnosť s elektronikou"? To ma zaujalo.

Už len tým že pracujú s mobilom, počítačom, notebookm alebo hocičím podobným tak samozrejme že získavjú zručnosti s týmito zariadeniami. Vedia ako sa čo ovláda ako treba k týmto veciam pristupovať a ako s nimi zaobchadzať. V tom mi to príde určite super. 

to, že perom označuje nejakú vec v hračke a ono to pravdepodobne blikne, zahrá alebo neviem čo urobí teda nejak extra žiadnu zručnosť nevybuduje. Keby si povedala nejakú mechanickú stavebnicu, puzzle tak to beriem. Ale toto je jednorazovky. Fakt myslíš, že dieťa bude dookola baviť označovať obrázky? A nič viac?

Päťročné by už malo v pohode zvládať nožnice - skús mu dať vystrihovať obrázky a lepiť z nich napríklad nové. Alebo mu daj pár krabíc, lepiacu pásku. A uvidíš, čo vytvorí. Alebo radšej tie kolky a lopta.

Veru, tie elektronické knihy sú krátkodobá záležtosť. naši chalani jednu dostali, po týždni ich prestala baviť, schovala som ju a ani si nespomenuli. Oveľa viac si pamätali nálepkové knihy a zošity, skladačky... starší syn má jednu takú skladačku, čo dostal, keď mal 4 roky, stále vystavenú nad stolom - Vesmír, dokonca sa ešte aj teraz s ňou občas hrá, a to už bude siedmak. Vydavateľstvo Svojtka robí veľa takýchto knižiek pre deti https://www.svojtka.sk/shop/kategorie/46_skladacky

A potom nožnice.. na rodičku na prvom stupni sme od učiteľky vždy počúvali, že deti nevedia strihať, že im treba dať poriadne nožnice, nie tie bezpečné detské, ktorými nič neodstrihnú aj keby ako chceli. Kúpila som obom chalanom nožnice a veru strihali o dušu, bavilo ich to, mladší dokonca začal strihať látky a šiť, aj babke záves postrihal Chichocem sa

Neviem, či máš dievčatá alebo chlapcov, ale v podstate je to jedno... detské vyšívanie je dobré, pri tom strávia dosť času. Existujú hotové sady alebo kúpiť plastovú kanavu, bavlnky, ihly sú tiež plastové, nepopichajú sa a môžu vyšívať. A že sa nenaučia pracovať s elektronikou, o to sa neboj, decká sú oveľa šikovnejšie ako sa zdá. Keď chcem pozerať nejaký film, tak už ani nehľadám ovládač, len poprosím synátora Pohoda

Viem ale že existujú hry ktoré majú oveľa viac funkcií ako označovanie obrázkov. Predsa len technológie idú stále dopredu, a už je to o niečom inom. :) 
Som veľmi rada za všetky vaše rady, ale myslím že vyskúšať niečo také nemusí byť úplne na škodu. Idem sa popozrať po nejakých takýchto zábavičkách pre deti, predsa len chcem držať krok s technológiou Pohoda Ale to vyšívanie tiež ešte zvážim, ďakujem. :) 


Zircon - This is a contributing Drupal Theme
Design by WeebPal.